contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Haïti
Haïti
Fan Club REN : Yon Ti Poz Pou Jèn Ayisyen yoHaïti
Fan Club REN : Yon Ti Poz Pou Jèn Ayisyen yo
Haïti
  • 17 Avril 2025
  • | 0

Fan Club REN : Yon Ti Poz Pou Jèn Ayisyen yo

Rassemblement pour une Entente Nationale (REN) se yon òganizasyon sosyete sivil ayisyèn ki angaje l’ pou yon Ayiti ki pi jis, plis enklizif, epi plis pwospè. REN kwè tout bon vre ke chanjman Ayiti ap depann anpil sou angajman sitwayen li yo, espesyalman jèn yo ak fanm yo, ki se poto mitan demen, sitou paske yo okipe yon gwo pati nan popilasyon an. Se nan vizyon sa a REN mete aksan sou fòmasyon, sansibilizasyon ak mobilizasyon gwoup sa yo pou ede yo pran konsyans sou kapasite yo gen pou mete chanjman sou pye pou devlopman peyi a.

HaïtiHaïti

Yon Nesesite

Jodi a, plis pase tout lòt lè, misyon sa a vin tounen yon nesesite. Ayiti ap fè fas ak yon kriz grav, konplèks epi ki dire lontan. Enstabilite politik, ensekirite k ap ogmante, lavi k ap vin pi difisil chak jou, efondreman enstitisyon yo — se kèk nan gwo sous kè sote jodi a. Tout sa frape popilasyon an nan plizyè nivo, epi jèn yo soufri plis. Nan kapital la pou egzanp (men sa pa vle di se sèlman la sa ap pase), jèn yo pa jwenn kote pou yo pran ti souf, pase bon tan, pale ak lòt, oswa jis souri. Gen anpil ladan yo k ap viv nan fristrasyon chak jou, bloke nan yon reyalite ki di, plen enkyetid ak dekourajman. Men, Ayiti pa bezwen yon jenerasyon jèn ki fristre ak izole. Pou peyi a soti nan kriz la, li bezwen jèn ki byen nan tèt yo, ki gen konfyans epi ki ini. Jèn ki ka reve, mete tèt ansanm, epi bati. Se nan sans sa a Fan Club REN lan vini.

HaïtiHaïti

Yon Espas Pou Respire, Rete Konekte, Rèv Ankò

Fan Club REN lan se yon inisyativ senp, men ki gen anpil pouvwa. Se yon espas kote jèn yo ka vin jwenn lapè, detant, jwe (jwet tradisyonèl, jwèt lespri, videyo...), pataje ansanm epi manje. Se yon ti poz ki akeyan nan lavi difisil yo, kote yo ka santi yo vivan, jèn, epi akonpaye.

Men sa pa limite sèlman ak plezi. Fan Club REN lan se tou yon kote pou aprantisaj enfòmèl, pou rankontre lòt jèn, pou pale sou sijè ki konsène yo. Sa fè lyen sosyal yo vin pi solid, epi li devlope lespri solidarite, respè, ak angajman. Jèn yo soti pi motive, pi prepare, epi pafwa, chanje nèt pa ti moman kontantman sa yo. REN montre pa inisyativ sa a, ou pa bezwen gwo mwayen pou fè yon diferans. Gen fwa, sa sèlman bezwen yon espas, yon ti kout zòrèy, manje, ak fratènite pou fè lespwa tounen. Epi ak lespwa, tout bagay posib.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Ayiti: Depatman Sant lan, youn nan depatman ki pi rezistan ak tranblemanntè natirèl

Depatman Sant, yo rele souvan Plateau Central, se youn nan dis (10) depatman ann Ayiti ki pi solid devan sèten fenomèn natirèl. Anvan li te vin youn nan dis (10) depatman ann Ayiti, depatman Sant la te fè pati Ekstrèm Nò. Li se renome pou peyizaj natirèl li yo, klima byosfè li yo ak rezistans li nan sèten fenomèn natirèl. Anplis de pwodiksyon natirèl li yo tankou mayi, pitimi ak bèt, depatman Sant lan konnen tou pou gwo mòn li yo ki konstitye yon defans solid kont sèten fenomèn natirèl tankou tranblemanntè ak inondasyon. Depatman Charlemagne Peralte ak Benoît Batravil ki konpoze sitou ak gwo mòn, se sèlman youn nan dis (10) yo ki pa gen yon debouche nan lanmè a. Sepandan, moun ki rete yo pwofite gwo rivyè, rivyè ak lak ki travèse li. . Ak yon sipèfisi 3,487 km², popilasyon depatman Sant lan estime a 678,626 dapre yon etid ki fèt an 2009. Sou menm zòn sa a, depatman an divize an kat (4) distri ak douz (12) komin. Fèt sou bò solèy leve ak Repiblik Dominikèn, depatman Sant la konekte lòt depatman peyi a tankou Nò ak Latibonit, epi konekte 2 peyi zile a atravè zòn fwontyè tankou Balladère, Hinche ak Cerca Carvajal. Nan depatman Sant lan, gen sit ki ta ka atire touris pou bote natirèl yo. Nan Saut d’Eau, gen kaskad Saut d’Eau, nan Hinche nou jwenn basen Zim, lak Péligre, baraj idwoelektrik Péligre, rivyè Latibonit, ak rivyè Deux (2 ) Chanm nan Thomonde, pi presizeman nan. "El Manni", pa lwen seksyon kominal Caille-Epin. Gras ak mòn solid li yo ak klima natirèl li yo, depatman Sant lan rete youn nan depatman ki pi rezistan nan ka yon tranblemanntè ann Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.