contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Haïti
Haïti
Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti aHaïti
Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a
Haïti
  • 16 Me 2025
  • | 0

Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a

Jedi 15 me 2025 la, otèl Karibe a te òganize konferans lansman 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a. Evènman sa a te dewoule an prezans manm Sant Miz la, tankou Pè Gilbert Peltrop, kowòdonatè konkou a, Mesye Arnold Antonin, envite espesyal edisyon sa a, ansanm ak reprezantan enstitisyon tankou Ministè Edikasyon Nasyonal la, reprezante pa Emmanuel Bernard, ki t ap pale nan non Minis Mesye Antoine Augustin; OPC a; Inivèsite Leta Ayiti a, reprezante pa Rektè Dieuseul Prédélus; ONAPÉ, ki reprezante pa Misye Hervé Boursiquot ; Pwotektè Sitwayen yo, Mesye Wilner Morin; ak reprezantan PNUD, BINUH, ak UNESCO, reprezante respektivman pa Mesye Xavier Michon, Armor BouBarkri (sou non Madmwazèl Maria Isabel Salvador), ak Madmwazèl Erica Francillon Célestin (sou non Mesye Éric Voli Bi), patnè Sant Miz la nan inisyativ sa a. Manm laprès yo te prezan tou.

HaïtiHaïti

Yon konkou pou reflechi sou edikasyon nan moman kriz

Evènman sa a te yon okazyon pou fè yon prezantasyon mondyal sou inisyativ la ansanm ak rezon ki fè li egziste, nan kontèks kriz miltidimansyonèl k ap afekte Ayiti antanke yon antye. Edisyon sa a ap dewoule sou tèm “Dwa a edikasyon an Ayiti”. Li vize elèv soti nan NSI rive nan NS4 yon bò, ak elèv bakaloreya yon lòt bò. Peryòd soumèt la, ki te louvri jedi 15 me 2025 la, ap fini dimanch 15 jen 2025 a 11:59 a.m. lè lokal.

HaïtiHaïti

Diskou angaje

Evènman an te yon moman echanj tou, kote divès aktè ki te patisipe yo te pran lapawòl pou mete aksan sou enpòtans inisyativ la ak valè li nan yon Ayiti k ap soufri.

Pè Peltrop te eksplike chwa tèm nan: "Dwa a edikasyon an Ayiti" te chwazi pou pwovoke yon refleksyon pwofon sou dwa fondamantal sa a epi pou ankouraje chak sitwayen, chak enstitisyon, pou angaje yo pou asire ke lekòl yo sispann enstrimantalize politikman nan yon peyi ki ravaje pa kriz sosyal, politik ak ekonomik. Li te raple ke Atik 32 Konstitisyon Ayisyen an konfye Leta responsablite pou asire edikasyon pou tout moun. Me Wilner Morin, Ombudsman, deklare ke jèn yo dwe nan kè chanjman ki pral vini an Ayiti. Li te eksprime satisfaksyon OPC a dèske li asosye avèk yon inisyativ konsa. Mesye Boursiquot ki soti LONAPÉ te mete aksan sou lyen fondamantal ki genyen ant edikasyon ak lapè. Reprezantan UNESCO a dekri inisyativ la kòm yon zak lafwa nan lavni. Pou pati pa li, Rektè Prédélus te wè konpetisyon sa a kòm yon senbòl espwa. Li ankouraje jèn yo pou yo pwofite okazyon sa a pou fè tande ide yo.

HaïtiHaïti

Arnold Antonin mande pou yon refòm pwofon

Envite donè a, Arnold Antonin, nan yon diskou angaje ki te resevwa yon long aplodisman, li te mande yon reòganizasyon konplè sistèm edikasyon Ayisyen an. Li te defann yon apwòch ki santre sou bezwen reyèl elèv Ayisyen an, li te mande yon lekòl ki ede yo panse pi byen, ki enspire lanmou pou peyi a ak anviwònman an, ki ankouraje rejè koripsyon ak enpinite, ke li te deziyen kòm de flewo ki nan rasin dezòd aktyèl la. Dapre li, vrè revolisyon Ayiti bezwen an se revolisyon sistèm edikasyon an.

Rekonpans motivasyon

Sant Miz la, Ministè Edikasyon Nasyonal la ak lòt patnè yo anonse rekonpans atiran pou gayan konkou a. Sa yo pral varye soti nan bonis finansye rive nan tablèt elektwonik, epi yo pral gen ladan piblikasyon pi bon tèks yo nan jounal ofisyèl Repiblik la, Le Moniteur.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Nwèl an Ayiti: Ant maji, dekouvèt ak espesyalite

Klòch klòch yo k ap sonnen ak kè kontan nan lari ann Ayiti pandan sezon fèt la ap pwoche. Nwèl se yon tan majik lè lari yo klere, fanmi yo rasanble ak yon atmosfè cho anvayi zile a. Ant tradisyon, dekouvèt kiltirèl ak fèt goumè, Nwèl an Ayiti pwomèt yon eksperyans inik. b~Majik Limyè ak Dekorasyon~b Depi nan kòmansman mwa desanm, Ayiti dekore ak limyè briyan ak dekorasyon fèt. Mache yo vin vivan ak girland chatwayant, zetwal k ap klere ak pye pichpen òneman. Lari yo nan Pòtoprens nan Jakmèl klere ak yon maji espesyal, envite moun nan lokalite ak vizitè yo plonje tèt yo nan lespri a fèstivite. b~Tradisyon Ayiti nan Nwèl~b Nwèl an Ayiti selebre ak yon konbinezon inik nan tradisyon relijye ak koutim lokal yo. Mès minwi se yon tradisyon ki byen anrasinen, ki atire adoratè yo nan legliz pou selebre nesans Jezi nan yon atmosfè vibran nan chante ak lapriyè. Yon tradisyon popilè se "Dawn Mass" ki fèt nan douvanjou 25 desanm. Fidèl yo reyini pou akeyi Jou Nwèl ak yon ferveur espesyal, ki temwaye espirityalite pwofon ki anvayi fèt yo. Fèstivite yo pa limite a legliz. Parad nan lari, dans popilè ak konsè yo komen, kreye yon atmosfè lajwa nan tout peyi a. Mizik tradisyonèl ayisyen, tankou konpa dirèk ak vodou, ajoute yon dimansyon espesyal nan selebrasyon sa yo. b~Dekouvèt Kiltirèl: Atizana Ayisyen~b Nwèl se tou yon opòtinite ideyal pou dekouvri atizana inik ayisyen. Mache Nwèl yo ofri yon varyete de atizana, tankou eskilti an bwa, penti vivan, atik fè fòje ak bijou tradisyonèl yo. Travay atistik sa yo reflete talan atistik pèp ayisyen an epi yo bay kado inik ak sans. Mache lokal yo, tankou mache Ferrier nan Okap ak mache Jakmèl, se kote esansyèl pou dekouvri otantisite atizana ayisyen an. Acha sa yo ede tou sipòte atis lokal yo ak ekonomi kominote a. b~Fete Goumèt: Cuisine Nwèl~b Nwèl an Ayiti se yon selebrasyon gastronomik tou. Fanmi yo rasanble alantou tab fèstivite ki chaje ak plezi tradisyonèl gastronomik. "Joumou soup", yon soup joumou, se yon espesyalite esansyèl nan sezon fèt la. Asyèt vyann kochon, ti mouton ak poul yo komen tou, akonpaye pa diri ak legim lokal yo. Desè tradisyonèl yo, tankou "Pen patat" ak "Tablèt Pistach," ajoute yon touche dous nan selebrasyon an. Fwi twopikal, tankou mango ak bannann, souvan prezan tou sou tab Nwèl la, raple richès divèsite biyolojik ayisyen an. Nwèl an Ayiti se yon selebrasyon vibran ki melanje majik limyè, tradisyon relijye, atizana lokal ak cuisine bon gou. Se yon epòk kote lajwa ak jenerozite se nan pwen enpòtan, e lè Ayisyen louvri kè yo pou pataje maji sezon an ak mond lan.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Ayiti: Dekouvri Lak Péligre

Nan kè majeste topografi ayisyen an, se yon bèl pyè bèl natirèl: Lake Péligre. Nich nan mòn yo nan rejyon santral Ayiti, lak atifisyèl sa a se yon bèl bagay pou rezidan lokal yo ak vizitè sezi menm jan. Soti nan kreyasyon istorik li rive nan enpòtans ekolojik li nan kontanporen, ann eksplore ansanm richès Lak Péligre. Orijin ak Istwa: Lac de Péligre se rezilta yon pwojè jeni anbisye ki te antreprann nan ane 1950. Nan epòk sa a, gouvènman ayisyen an, an kolaborasyon ak patnè entènasyonal yo, te antreprann konstriksyon baraj Péligre la sou rivyè Latibonit. Objektif prensipal la se te bay Ayiti gwo echèl elektrisite pandan y ap reglemante inondasyon rivyè pou pwoteje tè agrikòl anval. Ekoloji ak divèsite biyolojik: Anplis itilite li kòm yon sous enèji idwolik, Lake Péligre se lakay yo nan divèsite ekolojik rich. Dlo kalm nan lak la bay yon abita vital pou yon varyete de espès pwason natif natal, sipòte kominote lapèch lokal yo. Anplis de sa, forè ki antoure yo ak ti mòn ki sou fwontyè lak la se kay divès flora ak fon, ki kontribye nan prezèvasyon ekosistèm rejyonal la. Touris ak lwazi: Pou amater deyò ak amater lanati, Lake Péligre ofri yon foul moun nan opòtinite lwazi. Vizitè yo ka jwi vwayaj bato lapè sou dlo trankil nan lak la, ofri opinyon panoramique sou mòn ki antoure yo. Anplis de sa, santye randone nan forè kaka kleren pèmèt randone yo eksplore bote natirèl zòn nan. Lake Péligre reprezante pi plis pase yon senp kò dlo atifisyèl. Li se yon temwayaj vivan nan entèlijans imen ak bote natirèl Ayiti. Kòm yon destinasyon touris émergentes, li ofri vizitè yo yon eksperyans Immersion nan lanati, pandan y ap mete aksan sou enpòtans enpòtan nan konsèvasyon anviwònman an. Lè nou prezève trezò natirèl sa a, nou tou prezève avni dirab planèt nou an.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.