contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa
Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa
Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa

Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa

Ayiti, yon zile kilti ak istwa, se pi plis pase yon destinasyon plaj. Li vibre nan ritm tradisyon li yo, mizik li yo, dans li yo e sitou fèt tradisyonèl li yo. Si w ap chèche yon eksperyans otantik, evènman sa yo se opòtinite pafè a pou fouye nan nanm yon pèp fyè, chalereu ak kreyatif. Men yon seleksyon fèt tradisyonèl Ayisyen ke tout vwayajè ta dwe vizite omwen yon fwa.

1. Kanaval Nasyonal la Yon eksplozyon koulè ak ritm

Fevriye oubyen Mas (anvan Karèm)

Kanaval se petèt selebrasyon ki pi popilè an Ayiti. Li atire plizyè milye moun chak ane, ni lokal ni etranje. Se yon moman kote lari gwo vil yo sitou Pòtoprens, Jakmèl ak Kap-Ayisyen transfòme an sèn vivan: cha, gwoup mizikal (se popilè "bann a pye" a), dansè an kostim ak yon atmosfè elektrik.

Poukisa ou ta dwe ale:

Yon imèsyon total nan kilti Ayisyèn nan.
- Pèfòmans atistik inik.
- Yon atmosfè fèstivite san parèy nan Karayib la.

2. Kanaval Jakmèl la Atizay nan sèvis tradisyon

De semèn anvan Madi Gra

Mwens komèsyal pase sa ki nan kapital la, Kanaval Jakmèl la se yon bijou kiltirèl. Li te ye pou mask papye maché li yo, vil la ofri yon kanaval atistik ak senbolik. Kreyati fantastik, sèn satirik ak kostim tradisyonèl rakonte listwa ak mit Ayiti.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon eksperyans pi entim ak kiltirèl.
- Œuvres atistik vivan nan lari yo.
- Yon ekselan eskiz pou vizite Jakmèl, yon vil atis.

3. Fèt Sen-Jak ak Sen Filip nan Plaine-du-Nord

24-25 Jiyè

Se youn nan fèt ki pi enpòtan an Ayiti. Chak ane, plizyè milye pelegren vwayaje nan Plaine-du-Nord, nan nò peyi a, pou selebre Sen Jak, ki senkretize ak lwa Ogou a (divinite vodou lagè ak dife). Ant mès katolik, rituèl vodou ak pwosesyon kolore, selebrasyon sa a ilistre richès espirityèl Ayiti a parfe.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon fizyon enpresyonan ant Katolik ak vodou.
- Yon atmosfè mistik ak solanèl.
- Yon tradisyon inik nan mond lan.

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!
Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Li pi evidan ke nan Petit-Goave espas medya yo absòbe nan rivalite ant Ratyèfè, trip chanpyon ak lambi gran lambi dlo, yon ansyen chanpyon. Wikenn ki sot pase a te yon lòt fwa ankò prèv irréfutable tansyon medya yo sou de gwoup rival sa yo. Avèk yon aparans ki sanble ak kanaval, klib fanatik premye a abiye ak yon chemiz blan, jip kout zoranj-jòn, kravat koulè wouj violèt, bòt nwa; lòt la abiye ak yon chapo tradisyonèl, jersey jòn, pantalon wouj, soulye tenis wouj oswa jòn. Maryaj koulè sa a ak gou kanaval se ekspresyon divèsite kiltirèl jan La Fontaine te di nan liv li istwa ak istwa kout "divèsite se deviz mwen." Fòmil sa a ka byen adapte ak rara a. Si se vre nan Léogane maryaj koulè sa a egziste depi lontan. Se pa mwens vre ke sa te fèt nan Petit-Goave paske nou te oblije tann gwo retou Ratyèfè an 2018 pou wè klib fanatik rara yo abiye yon fason diferan chak nouvo wikenn. Samdi pase a, plis pase yon moun te espere yon nouvo fas a fas ant Lambi gran dlo ak Ratyèfè paske dènye a te pran lank nan direksyon 2èm plenn lan ak dènye a, nan direksyon sant vil la. Mwens pase nan nenpòt lòt sikonstans, duel sa a nan tèt la te evidan Si pou kèk kòmantè se te yon opòtinite favorab pou Lambi pran revanj li sou rival li a konpare ak wikenn anvan an paske li te fè pwofil la byenke li te gen avantaj la. li te de kont youn (Lambi,chenn tamarin vs Ratyèfè). Gwo avantaj sa a pa t travay an favè yo paske èdtan ki te pase yo te travay kont yo, kòm prèv yo te al dòmi pandan ratyèfè te rete pou yo jwe pou pi piti 30 lòt tou. Etonan, men se pa etonan pandan reyinyon an ke mwens pase youn te tann lontan, nan Acul la ki pa lwen legliz Sen Jean-Baptiste, lambi te deside pa jwe ankò. Sepandan, daprè koutim ak kostim rara a lè gen de gwoup, moun ki sispann jwe an premye, montre feblès ak rann tèt. Kidonk, lòt moun ki opoze a pa bon ak bon moralite pa gen lòt chwa pou fè menm jan an. Sa rive pou ennyèm fwa fòmasyon gwo pouvwa a (lambi grand dlo) pa t kapab pran revanj sou rival li a. Pou anpil jounalis kiltirèl ki te prezan pou temwen evènman sa a pa t gen lang nan pòch yo pou bay enpresyon yo sou pèfòmans mons Ratyèfè. Sa a se pou Brignol, yon kòmantè kiltirèl ki te mande si Ratyèfè te gen dyab la nan kò l ’pou moun ki pi enkredilite yo te nan santi yo nan lajwa. Nan dimanch aswè mons animasyon sa a yon lòt fwa ankò kite mak li nan atizay la nan konesans li yo. Se sa ki esplike prèske inanimite nan mitan jounalis kiltirèl Petit-Goâve pou bay gwoup sa a premye plas pou pèfòmans li ak disiplin mizik li. Kidonk, pou wikenn sa a dapre sèk jounalis kiltirèl Petit-Goave ak apwobasyon anpil lòt kòmantè kiltirèl. Nou gen klasifikasyon sa a: 1er Ratyèfè 2yèm Grap Kenèp 3yèm Orgueil de la jeunesse

4. Fèt Gédé a Adorasyon Zansèt yo

1ye ak 2 novanm (Jou Tout Sen ak Jou Tout Mò)

Pandan fèt Gédé a, Ayiti rann omaj bay mò li yo. Men isit la, komemorasyon an se yon fèt, li fè bwi e li gen koulè. Nan simityè, Ayisyen yo danse, chante epi priye pou lespri moun ki mouri yo. Vodou a trè prezan, avèk rituèl ak ofrann bay espri Gédé yo, senbòl lanmò ak rezirèksyon.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon lòt fason pou viv relasyon an ak lanmò.
- Yon evènman pwofondman espirityèl ak kiltirèl.
- Yon atmosfè kote lavi selebre moun ki mouri yo.

5. Fèt Notre Dame du Secours permanent nan Coteaux

27 jen

Nan Coteaux, nan sid Ayiti, selebrasyon Maryèn sa a atire anpil pelren. Li konbine lafwa katolik ak espirityalite popilè, avèk mès, pwosesyon ak chante relijye. Kote a, ki chita ant lanmè ak mòn yo, ofri yon bèl peyizaj, ki ranfòse dimansyon sakre evènman an.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon pelerinaj ranpli ak fèvè.
- Yon rejyon mayifik pou dekouvri.
- Yon tradisyon relijye respekte pandan plizyè jenerasyon.

Poukisa yo selebre jou ferye sa yo an Ayiti?

Patisipe nan selebrasyon sa yo se pi plis pase jis ale nan yon fèt. Se viv Ayiti anndan l, konprann idantite li, rezilyans li, lafwa li, jwa li genyen pou l viv. Fèt tradisyonèl Ayisyen yo se moman inik kote atizay, espirityalite ak kominote reyini ansanm.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Ayiti: Camp Louise: Yon trezò kache nan kè Acul du Nord

Nan papòt bèl Baie de l’Acul du Nord an Ayiti se yon oasis trankilite ak bote natirèl: Camp Louise, plis afeksyon ke yo rekonèt kòm Saint Michel Beach. Avèk sab nwa li yo ak houle bri, plaj sa a ofri yon eksperyans enchante ki kaptire lespri sovaj lanati. Le pli vit ke ou mete pye sou rivaj sa a mayifik, ou ap anvlope pa yon atmosfè nan mistè ak trankilite. "Ajoupas yo" ki chaje sou plaj la se lakay yo nan restoran modès k ap sèvi espesyalite lokal yo, soti nan pwason fre griye nan konk sukulan. Avèk chak mòde, ou goute fizyon ekskiz nan gou natif natal ki selebre richès gastronomik Ayiti. Sou bò dwat ou a, Majestic chita restoran "M&M" la, pare pou pran plezi boujon gou ou yo ak espesyalite irézistibl li yo, ki disponib pou sèvi ou nan fen semèn nan, kouwone jou plaj ou ak yon nòt gastronomik ekskiz. Malgre li pwoksimite ak vil kap ajite nan vil Okap, ki sitiye jis 26 kilomèt lwen, Kan Louise sanble tankou yon mond apa. Aksesib tou de pa wout ak pa lanmè, pa jet ski soti nan plaj vwazen Gaderas ak Labadie, plaj sa a ofri yon chape akeyi soti nan ajitasyon an nan lavi chak jou. Kit ou ap chèche avanti, detant oswa tou senpleman koneksyon ak lanati, Camp Louise pral satisfè tout dezi ou yo. Dlo turkwaz li yo envite ou naje, plaj sab li yo envite ou detann, ak atmosfè cho li yo enspire sezi. Pou vwayajè k ap chèche eksperyans natif natal ak peyizaj mayifik, Camp Louise pwouve li se yon trezò kache ki vo dekouvri ak selebre. Kidonk, kite tèt ou pran pa maji kaptivan pèl ra sa a nan kè Bay Acul du Nord, epi kite enkyetid ou yo flote ak vag ki dousman karese rivaj li yo.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon