contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Haïti
Haïti
Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa
Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa
  • 27 Me 2025
  • | 0

Fèt tradisyonèl sa yo an Ayiti ke ou dwe viv omwen yon fwa

Ayiti, yon zile kilti ak istwa, se pi plis pase yon destinasyon plaj. Li vibre nan ritm tradisyon li yo, mizik li yo, dans li yo e sitou fèt tradisyonèl li yo. Si w ap chèche yon eksperyans otantik, evènman sa yo se opòtinite pafè a pou fouye nan nanm yon pèp fyè, chalereu ak kreyatif. Men yon seleksyon fèt tradisyonèl Ayisyen ke tout vwayajè ta dwe vizite omwen yon fwa.

1. Kanaval Nasyonal la – Yon eksplozyon koulè ak ritm

1. Kanaval Nasyonal la – Yon eksplozyon koulè ak ritm

Fevriye oubyen Mas (anvan Karèm)

Kanaval se petèt selebrasyon ki pi popilè an Ayiti. Li atire plizyè milye moun chak ane, ni lokal ni etranje. Se yon moman kote lari gwo vil yo – sitou Pòtoprens, Jakmèl ak Kap-Ayisyen – transfòme an sèn vivan: cha, gwoup mizikal (se popilè "bann a pye" a), dansè an kostim ak yon atmosfè elektrik.

Poukisa ou ta dwe ale:

Yon imèsyon total nan kilti Ayisyèn nan.
- Pèfòmans atistik inik.
- Yon atmosfè fèstivite san parèy nan Karayib la.

2. Kanaval Jakmèl la – Atizay nan sèvis tradisyon

2. Kanaval Jakmèl la – Atizay nan sèvis tradisyon

De semèn anvan Madi Gra

Mwens komèsyal pase sa ki nan kapital la, Kanaval Jakmèl la se yon bijou kiltirèl. Li te ye pou mask papye maché li yo, vil la ofri yon kanaval atistik ak senbolik. Kreyati fantastik, sèn satirik ak kostim tradisyonèl rakonte listwa ak mit Ayiti.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon eksperyans pi entim ak kiltirèl.
- Œuvres atistik vivan nan lari yo.
- Yon ekselan eskiz pou vizite Jakmèl, yon vil atis.

3. Fèt Sen-Jak ak Sen Filip nan Plaine-du-Nord

24-25 Jiyè

Se youn nan fèt ki pi enpòtan an Ayiti. Chak ane, plizyè milye pelegren vwayaje nan Plaine-du-Nord, nan nò peyi a, pou selebre Sen Jak, ki senkretize ak lwa Ogou a (divinite vodou lagè ak dife). Ant mès katolik, rituèl vodou ak pwosesyon kolore, selebrasyon sa a ilistre richès espirityèl Ayiti a parfe.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon fizyon enpresyonan ant Katolik ak vodou.
- Yon atmosfè mistik ak solanèl.
- Yon tradisyon inik nan mond lan.

4. Fèt Gédé a – Adorasyon Zansèt yo

4. Fèt Gédé a – Adorasyon Zansèt yo

1ye ak 2 novanm (Jou Tout Sen ak Jou Tout Mò)

Pandan fèt Gédé a, Ayiti rann omaj bay mò li yo. Men isit la, komemorasyon an se yon fèt, li fè bwi e li gen koulè. Nan simityè, Ayisyen yo danse, chante epi priye pou lespri moun ki mouri yo. Vodou a trè prezan, avèk rituèl ak ofrann bay espri Gédé yo, senbòl lanmò ak rezirèksyon.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon lòt fason pou viv relasyon an ak lanmò.
- Yon evènman pwofondman espirityèl ak kiltirèl.
- Yon atmosfè kote lavi selebre moun ki mouri yo.

5. Fèt Notre Dame du Secours permanent nan Coteaux

27 jen

Nan Coteaux, nan sid Ayiti, selebrasyon Maryèn sa a atire anpil pelren. Li konbine lafwa katolik ak espirityalite popilè, avèk mès, pwosesyon ak chante relijye. Kote a, ki chita ant lanmè ak mòn yo, ofri yon bèl peyizaj, ki ranfòse dimansyon sakre evènman an.

Poukisa ou ta dwe ale:

- Yon pelerinaj ranpli ak fèvè.
- Yon rejyon mayifik pou dekouvri.
- Yon tradisyon relijye respekte pandan plizyè jenerasyon.

Poukisa yo selebre jou ferye sa yo an Ayiti?

Patisipe nan selebrasyon sa yo se pi plis pase jis ale nan yon fèt. Se viv Ayiti anndan l, konprann idantite li, rezilyans li, lafwa li, jwa li genyen pou l viv. Fèt tradisyonèl Ayisyen yo se moman inik kote atizay, espirityalite ak kominote reyini ansanm.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Pi lwen pase dezòd la, nan kè dezolasyon an, gen vwa ki rezone. Moun ki pote silans, ki dekri reyalite makab lavi chak jou a an mil moso, konsa yo defye mal pou bay lavi yon sans epi fè chak jou yon kote espwa koule tankou yon rivyè siwo myèl. Vwa Edison Juste a se youn nan yo: li chante espwa, lanmou, tout pandan l ap fè lwanj pou Bondye. Se nan Carrefour, sa gen 27 an, ke solèy jèn chantè a te leve nan yon fanmi kat timoun. Edison Juste se pi jèn nan. Ant diplomat, avoka ak antreprenè li ye a, chante rete pi gwo pasyon li pou jèn gason marye sa a. Tankou anpil chantè Ayisyen, Edison Juste te fè premye pa li byen bonè nan yon koral – Yahvé Shama – ansanm ak timoun menm laj avè l. Li ta pita vin lidè prensipal la la. Se ane 2010. Lè yo te mande l kisa l te fè pou premye vrè rankont li ak mizik, li te reponn: Se te an 2013 mwen te vrèman kòmanse chante. Se te pandan yon konpetisyon ke Styl Doz te òganize nan Legliz Evanjelik Gras la ~q, temwaye manm aktif gwoup YES la (Yon Enstriman Sen), ki eksprime rekonesans li tou anvè chantè Joseph Rhousteau, ki te enspire l epi antrene l pandan plizyè ane. Edison Juste distenge pa sèlman pou style li, men tou pou adaptabilite li. Kapasite li pou fè nòt yo vibre avèk yon franchiz k ap touche kè a sanble san limit. Sepandan, li gen preferans li yo: q~Pa gen yon sèl stil ki karakterize mwen. Mwen wè tèt mwen kòm yon likid: Mwen pran fòm veso a. Menm si Worship, Compass ak Jazz~q toujou ap boulvèse m, li konfye m. Jodi a, natif natal Carrefour la ka vante tèt li ak yon repètwa mizikal rich ak varye. Soti nan 2010 rive 2025, li te grandi nan matirite ak notoryete: senk konkou ranpòte, premye chante li anrejistre an 2018, rantre nan gwoup YES, patisipasyon li nan dezyèm albòm Se pou m beni a, yon kolaborasyon ak Amos César nan yon komedi mizikal, ak kontribisyon li nan albòm Anprent pa mèt Berwin Sydney. Pou li, vwayaj sa a deja yon gwo sous enspirasyon. Edison Juste pa janm fè san prezans Bondye, kit se nan pwosesis kreyatif la kit se pandan pèfòmans li sou sèn nan: “Sa ki enfliyanse m epi motive m plis se toujou prezans Elohim, ak anvi piblik la pou savoure epi antre nan apresyasyon travay mwen an,” li di.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.