contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Haïti
Haïti
PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann AyitiHaïti
PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann Ayiti
Haïti
  • 30 Me 2025
  • | 0

PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann Ayiti

Ann Ayiti, kote difikilte ekonomik ak sosyal konn anpeche aksè a edikasyon ak kilti, gen yon pwojè inovatè ki pote yon sous espwa. PAQÉMO, ki vle di "Pwojè Atistik Katye ak Edikatif Mizikal an Òkès", se yon inisyativ ki te lanse an 2022 pa Asosyasyon Mizikal ak Edikatif ak Vokasyon Sosyal (AMEVS), ki te fonde pa Jéricho Pierre-Noël ak Cecilia Madolena Clénard, de etidyan ayisyen nan Inivèsite Sorbonne. Jodi a, pwojè a genyen lòt non ladan li tankou Sargine Any Melissa Bernard, Mohamed Etamine, Ege Tarik Eken, Youssef Naccache, ak Sohann List Massaregli, tout etidyan nan Sorbonne, ki angaje yo pou reyalizasyon pwojè sa a ki vize mete mizik akademik kòm zouti devlopman entegre pou jèn ayisyen.

HaïtiHaïti

Yon pwojè edikatif ak atistik ki gratis

Youn nan aspè ki pi enteresan sou PAQÉMO, se ke li gratis. Nan yon peyi kote anpil zòn riral ap viv nan mizè ekstrèm, se pa ti bon nouvèl. Pwojè a ofri timoun ak adolesan ki gen laj ant 6 ak 18 an, ki soti nan zòn izole tankou Belladère, yon fòmasyon mizikal konplèman gratis. Yo aprann jwe enstriman (vyolon, vyolonsèl, flit), li mizik epi jwe an òkès. PAQÉMO gen plan pou òganize konsè pou mete talan jèn yo an valè. Genyen tou posiblite pou pi talan yo ka kolabore ak òkès an Frans tankou COSU oswa Orchestre à l’École. Sa montre pwojè a pa sèlman fòme mizisyen, men li bay jèn yo disiplin, konfyans nan tèt yo, epi ouvè pòt pou mond lan.

HaïtiHaïti

Yon enpak sosyal konkrè

Lekòl lokal yo tankou Lekòl Mizik Laïcat, Lekòl Mixte Maranatha ak Lise Charlemagne Péralte ap akeyi PAQÉMO pou fè sesyon aprantisaj. Nan mitan ensekirite ak enstabilite, mizik la vin tounen yon espas sekirite, kreyativite, ak rèv pou timoun yo. Pwojè a ede yo devlope sou plan pèsonèl ak kolektif, e li mete wòl li nan rekonstriksyon sosyal kominote ayisyen yo.

HaïtiHaïti

Rekonesans nasyonal ak entènasyonal

PAQÉMO resevwa sipò enstitisyon entènasyonal ak nasyonal. Pami yo gen Inivèsite Sorbonne, Inivèsite Quisqueya, Inivèsite Paris 8, Chanson d’Haïti, Woodbrass Music Instruments, ak lekòl mizik tankou CAICAT, JIDO, CADENCE ki soti an Frans. An 2024, pwojè a te genyen Grand Prix pour l’Accès à la Culture pa Fondasyon Charles Defforey (Institut de France), ak yon dotasyon 100 000 ero. Rekonesans sa a mete pwojè a sou pye e louvri chemen pou l grandi : anvan jen 2025, PAQÉMO vize rive jwenn plis pase 2 000 timoun nan 20 sant atravè peyi a.

Ayiti se yon peyi ki gen anpil talan ak richès kiltirèl. PAQÉMO se yon limyè espwa pou devlopman jenerasyon kap vini an. Li montre tou ki jan dyaspora ayisyen an kapab jwe yon wòl esansyèl nan lavni peyi a.

Pap Jazz 2025, yon selebrasyon nan gwo kilti mizik ayisyen an

Dimanch 6 avril 2025, Karibe Convention Center nan Juvénat tounen yon veritab tanp kiltirèl pou fèmen 18yèm edisyon Festival Entènasyonal Jazz Pòtoprens (PAPJAZZ). Ane sa a, festival la te dewoule sou tèm "PAP JAZZ it UP", e se te nan twa sit ki sitiye prensipalman nan komin Pétion-Ville ke festival sa a te dewoule antyèman. Yon referans fèt nan Kwartye Latin, nan Sant Kiltirèl Ayiti-Brezil ak nan Otèl Karibe. Akòz sitiyasyon ki pa twò bon nan sant vil Pòtoprens nan dènye tan yo, yo te oblije abandone sit Enstiti Franse a. Sepandan, nou ka toutafè kalifye 18yèm edisyon Pap Jazz sa a kòm yon siksè. Se vre, festival sa a ki deja tounen yon evènman enpòtan nan ane ayisyen an, te make ane sa a sitou pa gwo rezilyans ak tenasite òganizatè yo ki te kapab adapte yo ak ritm peyi a pou yo ka satisfè festivalye fidèl yo. Malgre kontèks difisil la, festivalye sa yo pa t kite okenn opòtinite pou yo sove soti nan lavi difisil yo gras a mizik. Li enpòtan tou pou sonje ke 18yèm edisyon Pap Jazz la te reyalize apre de fwa li te repoze, nan kòmansman ane sa a, kote dènye a menm te fèt nan mwa mas paske de ensekirite. Se konsa, li apwopriye pou nou kalifye reyalizasyon moniman Foundation Haïti Jazz ak patnè yo kòm yon eksploatasyon eksepsyonèl, paske yo pa t dekouraje e yo te montre yon tenasite eksepsyonèl, pandan y ap adapte yo pou ofri Pòtoprens ak anviwònman li yo moman sa a nan devlopman, malgre doulè gwo vil la, atravè mizik. Yon pwogram ki sou nivo Ane sa a, òganizatè Pap Jazz yo te mete anpil aksan sou sa ke festival la dwe eksepsyonèl. Lè yo konsidere sitiyasyon difisil peyi a ap travèse depi kèk tan, Joelle Widmaier, direktè atistik festival la, te mete aksan sou depi nan konferans pou laprès ke yo te konsyan de sitiyasyon sa a. Se poutèt sa ane sa a, anplis atelye ak pèfòmans atis yo, te gen inisyativ tankou "Jazz pour Timoun" (Jazz pou timoun), "Jazz pour les enfants déplacés à cause de la violence dans les camps" (Jazz pou timoun deplase akòz vyolans nan kan), oswa "Mur de l’engagement" (Miray Angajman). Dènye inisyativ la te gen pou objektif ankouraje festivalye yo pran angajman pou byennèt peyi a atravè yon mesaj ekri ke yo ta pataje pita sou rezo sosyal.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.