contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Haïti
Haïti
Festival Ayiti Mond : Lè Kilti tounen yon zak reparasyonHaïti
Festival Ayiti Mond : Lè Kilti tounen yon zak reparasyon
Haïti
  • 22 Jen 2025
  • | 0

Festival Ayiti Mond : Lè Kilti tounen yon zak reparasyon

Festival Ayiti Mond se yon gwo evènman kiltirèl ki vize mete an valè panse, memwa ak kreyasyon pèp ayisyen an, nan mitan vil Pari. Depi kèk ane, entelektyèl ayisyen Chadrac Charles ak ekip li ap pote inisyativ sa a, ki se yon espas pou pawòl, transmisyon ak refleksyon. An 2025, katriyèm edisyon an ap dewoule sou tèm sa a ki cho anpil : « Repare mond lan », e l ap fèt soti 25 jen pou rive 11 jiyè nan kapital fransè a. Gaël Octavia, ki ranpòte Pri Goncourt nouvèl 2025 la, ap envite onè. Bò kote li, plizyè lòt zanmi koz ayisyen an ak vwa pwisan nan literati ayisyèn lan ap reyini. Tankou : jeyograf Jean-Marie Théodat, Louis-Philippe Dalembert, Rocé, Mélissa Laveaux, Marie-Yemta Moussanang, Makenzy Orcel, Françoise Vergès, Lyonel Trouillot, Nicolas Idier, Nathania Périclès, Vladimir Delva, Sandra Dessalines, Claude Saturne, Kébert Bastien, Jude Joseph… ak anpil lòt ankò. Y ap rann omaj tou a Frankétienne ak Anthony Phelps, de gran ewo literati ayisyèn lan ki mouri ane sa a.

HaïtiHaïti

Yon mond chire

Mond lan chaje ak blesi sou tout kò li ; lagè gwo peyi yo deklare e fòse vin pi souvan, e vwa pi fèb yo pa janm tèlman fèmen depi fen Dezyèm Gè Mondyal la. Tandans pou enpoze tèt li pa fòs la se yon gwo kou kont limanite. Anplis tout malè k ap tonbe sou nou, nou gen kriz klimatik la k ap vin pi grav chak jou. Se sa ki fè gen yon nesesite ijan pou repare mond lan. Se nan sans sa a festival la sèvi kòm rapèl, epi kòm yon fason pou fè vwa Ayiti tande bò kote moun ki pi san defans.

Ayiti, peyi ki te gen kouraj di non

Ayiti, peyi ki te gen kouraj di non

Edisyon sa a antre nan kontinite tradisyon yon pèp ki, depi 1804, te gen kouraj kraze yon lòd mondyal ki pa t jis. Ayiti, premye repiblik nègr nan mond lan, pa t sèlman pran libète li, li te mete tèt li tou sou bò figi istwa tankou Simón Bolívar pou ede libere Amerik Latin nan nan kòmansman 19yèm syèk la.
Menm si Ayiti pa gen pouvwa militè li te genyen lè li sot pran endepandans li, li rete yon vwa enpòtan nan sa n rele konsè nasyon yo — yon vwa ki toujou ap di non kont enjistis, pou li menm, men tou pou lòt yo. Se nan lespri sa Ayiti Mond leve, tankou yon rèl powetik ki pa vle pèdi nan silans lan.

HaïtiHaïti

Pwezi kòm lang inivèsèl

Òganizatè yo kwè fò : lang pwezi a se sant chak pawòl ayisyen. Paske pi lwen pase reyalite yo, se pwezi ki manyen, travèse epi mete moun ansanm.
« Se yon lang inivèsèl ki kapab rive nenpòt kote sou latè », jan Chadrac Charles raple sa.
Se ak mo ki chaje ak pwezi li bay ton festival la :
« Mond lan fann. Lanmè yo plen kadav, mòn yo kouvri ak lapriyè san repons… Nou va di Ayiti, sa ki mande, ak zo kase li yo, posiblite yon mond repare… »

Ayiti: Premye wikenn Rara nan Petit-Goave

Kilti ayisyèn nan se yon vre trezò, tise nan kreyativite atis li yo, eritaj rich li yo ak divèsite ekspresyon kiltirèl li yo. Pami bèl bagay kiltirèl sa yo, rara a kanpe kòm yon vrè anblèm nasyonal, ki ini ayisyen atravè ritm kaptivan li yo ak tradisyon ki gen plizyè syèk. Pandan premye wikenn Rara a, sans sa a nan kilti ayisyen an te klere byen bèl, revele koezyon sosyal palpab. Malgre absans lapolis, trankilite te domine nan Petit-Goâve, ki te temwaye kapasite sitwayen yo pou yo reyini nan lapè ak konvivialité. Sepandan, atansyon medya yo te konsantre sitou sou premye plenn lan, kite yon sèten dezekilib nan kouvèti a nan fèstivite yo. Ratyèfè, twa fwa chanpyon, yon lòt fwa ankò kaptive lespri ak talan li ak metriz atistik, ofri yon spektak san parèy. Men, rival li a, Lambi gran dlo, pa t dwe depase, li te montre yon detèminasyon pou l fè konpetisyon pou premye plas. Evènman an te make tou pa ensidan malere, ki fè nou sonje ke malgre bote nan tradisyon, tansyon ka leve. Eklatman ant fanatik diferan gwoup te sal atmosfè a fèstivite, mete aksan sou bezwen an pou jesyon atansyon nan selebrasyon pou evite eksè sa yo. Nan kè konpetisyon mizik sa a, kote chak gwoup aspire rekonesans ak viktwa, yon foto konplèks rivalite ak alyans parèt. Chenn tamarin, byenke parèt nan dòmi nan premye moman yo, montre siy reveye, pare yo souke lòd la etabli. Dimanch aswè, Lambi gran dlo te onore memwa youn nan sipòtè fidèl li yo, alòske Grap Kenèp te sèn vyolans ant fanatik yo, raple frajilite koezyon sosyal la lè pasyon kouri sovaj. Nan toubouyon sa a nan emosyon ak konpetisyon, li enpòtan pou kenbe nan tèt ou ke se jounalis la ki dwe gade nan evènman yo, epi yo pa nan lòt fason alantou. Men ki jan nou fè premye klasman pou premye wikenn sa a: 1. Ratyèfè 2. Lambi grand dlo 3. Chenn tamaren Pi lwen pase rezilta yo, se prezèvasyon inite ak respè mityèl ki dwe rete nan kè selebrasyon sa yo, ki fè rara a non sèlman yon festival mizik, men sitou yon senbòl richès ak rezistans pèp ayisyen an.

HaïtiHaïti

Reflechi nan Pari, pale ak mond lan

Ane sa a, pandan sosyete sivil ayisyen an ap reflechi sou kesyon ranson endepandans lan, eko festival la nan vil Pari pran yon sans espesyal. Se yon pawòl responsab : pale sou Ayiti pi lwen pase dezòd la, onore memwa li, epi plis toujou, mande jistis istorik.
Y ap mete aksan sou 200 lane lòd 1825 la — kote Lafrans te fòse Ayiti peye yon ranson ekzòbitan pou libète li. Evènman sa a, yo rele « bòs malè », ap poze kesyon sou plizyè ang.
Èske li ka depase san reparasyon ? Èske li ka repare san restitisyon ?
Repare ak mo, reve malgre rwin yo.
Nan yon mond ki toujou anba inegalite ak dominasyon, edisyon sa a ap tounen yon manifest pou jistis, ak kilti kòm zouti pou repare.

Ekri, di, koute : se zam rezistans pasifik sa a, òganizatè yo pral mete an valè.
« Repare mond lan se kwè literati, frajil men teti, kapab toujou pote vwa damnen yo, rèv esklav yo, lespwa moun pèdi yo ki kanpe lannwit lan… »
Daprè Chadrac Charles,
epi li gen tout rezon.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Nwèl an Ayiti: Ant maji, dekouvèt ak espesyalite

Klòch klòch yo k ap sonnen ak kè kontan nan lari ann Ayiti pandan sezon fèt la ap pwoche. Nwèl se yon tan majik lè lari yo klere, fanmi yo rasanble ak yon atmosfè cho anvayi zile a. Ant tradisyon, dekouvèt kiltirèl ak fèt goumè, Nwèl an Ayiti pwomèt yon eksperyans inik. b~Majik Limyè ak Dekorasyon~b Depi nan kòmansman mwa desanm, Ayiti dekore ak limyè briyan ak dekorasyon fèt. Mache yo vin vivan ak girland chatwayant, zetwal k ap klere ak pye pichpen òneman. Lari yo nan Pòtoprens nan Jakmèl klere ak yon maji espesyal, envite moun nan lokalite ak vizitè yo plonje tèt yo nan lespri a fèstivite. b~Tradisyon Ayiti nan Nwèl~b Nwèl an Ayiti selebre ak yon konbinezon inik nan tradisyon relijye ak koutim lokal yo. Mès minwi se yon tradisyon ki byen anrasinen, ki atire adoratè yo nan legliz pou selebre nesans Jezi nan yon atmosfè vibran nan chante ak lapriyè. Yon tradisyon popilè se "Dawn Mass" ki fèt nan douvanjou 25 desanm. Fidèl yo reyini pou akeyi Jou Nwèl ak yon ferveur espesyal, ki temwaye espirityalite pwofon ki anvayi fèt yo. Fèstivite yo pa limite a legliz. Parad nan lari, dans popilè ak konsè yo komen, kreye yon atmosfè lajwa nan tout peyi a. Mizik tradisyonèl ayisyen, tankou konpa dirèk ak vodou, ajoute yon dimansyon espesyal nan selebrasyon sa yo. b~Dekouvèt Kiltirèl: Atizana Ayisyen~b Nwèl se tou yon opòtinite ideyal pou dekouvri atizana inik ayisyen. Mache Nwèl yo ofri yon varyete de atizana, tankou eskilti an bwa, penti vivan, atik fè fòje ak bijou tradisyonèl yo. Travay atistik sa yo reflete talan atistik pèp ayisyen an epi yo bay kado inik ak sans. Mache lokal yo, tankou mache Ferrier nan Okap ak mache Jakmèl, se kote esansyèl pou dekouvri otantisite atizana ayisyen an. Acha sa yo ede tou sipòte atis lokal yo ak ekonomi kominote a. b~Fete Goumèt: Cuisine Nwèl~b Nwèl an Ayiti se yon selebrasyon gastronomik tou. Fanmi yo rasanble alantou tab fèstivite ki chaje ak plezi tradisyonèl gastronomik. "Joumou soup", yon soup joumou, se yon espesyalite esansyèl nan sezon fèt la. Asyèt vyann kochon, ti mouton ak poul yo komen tou, akonpaye pa diri ak legim lokal yo. Desè tradisyonèl yo, tankou "Pen patat" ak "Tablèt Pistach," ajoute yon touche dous nan selebrasyon an. Fwi twopikal, tankou mango ak bannann, souvan prezan tou sou tab Nwèl la, raple richès divèsite biyolojik ayisyen an. Nwèl an Ayiti se yon selebrasyon vibran ki melanje majik limyè, tradisyon relijye, atizana lokal ak cuisine bon gou. Se yon epòk kote lajwa ak jenerozite se nan pwen enpòtan, e lè Ayisyen louvri kè yo pou pataje maji sezon an ak mond lan.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon