contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Festival KOJES Jèn Soley la: Yon kote pou echanj ak rankont kiltirèl
Festival KOJES Jèn Soley la: Yon kote pou echanj ak rankont kiltirèl
Festival KOJES Jèn Soley la: Yon kote pou echanj ak rankont kiltirèl

Festival KOJES Jèn Soley la: Yon kote pou echanj ak rankont kiltirèl

KOJES se yon asosyasyon jèn san bi likratif ki te fonde an Novanm 2020 nan Cité Soleil. Pi gwo bidonvil an Ayiti ak nan Karayib la. Depi okòmansman, KOJES te angaje nan pwomosyon edikasyon, kilti ak fòmasyon atravè plizyè inisyativ. Youn nan pwojè prensipal li yo se yon espas pou deba sosyal ak kiltirèl ki pèmèt anpil jèn rankontre epi diskite sou pwoblèm sosyal yo. Malgre ke afwontman ki te rekòmanse andedan Cité Soleil an Septanm 2022 yo te bloke kolòn sa a tanporèman, KOJES te kapab reprann tèt li lè li te lanse konkou ekri lèt KOJES la, ki te vize retabli lyen presye sa a ant jèn yo atravè literati. Jodi a, asosyasyon an ap lanse yon nouvo defi ak Festival Jèn Soley la, ki pral dewoule soti 20 pou rive 22 septanm 2025, sou tèm evokatif la: "Di pou egziste." Pami envite ki pral patisipe nan festival sa a, nou ka mansyone pami lòt moun selèb Lyonel Trouillot, powèt talan Carl Henry Burrin, jèn powèt slam Pacôme Emmanuel, romansye Louis Bernard Henry, powèt Inima Jeudi, ak jèn powèt Adlyne Bonhomme.

Haïti
Haïti
Haïti

Poukisa yon lòt festival literè nan peyizaj kiltirèl Ayisyen an?

"Nan yon anviwònman kiltirèl ki toujou ap evolye, toujou gen plas pou nouvo inisyativ." Se sa ekriven Litainé Laguerre, kowòdonatè asosyasyon an, te di nou. Li te di nou tou ke Festival KOJES 2025 la gen pou objektif kreye yon espas rankont ak pataj otou literati, tout pandan l ap mete aksan sou enpòtans ekspresyon atistik nan yon sosyete ki an kriz. "Festival sa a distenge non sèlman pa angajman li pou enkli ekriven ki soti nan divès rejyon, men tou pa lansman Gran Pri KOJES la, yon prim ki fèt pou onore yon ekriven pou tout travay li. Evènman sa a pral mete aksan sou enpòtans literati ayisyèn nan yon kontèks ki de pli zan pli difisil, toutpandan l ap bay yon platfòm pou jèn talan," li te konkli.

Gade tou

Haïti
Haïti
Haïti

Yon envestisman nan atizay malgre defi yo

Òganize yon evènman gwo echèl nan yon kontèks ensèten tankou Ayiti se yon gwo defi. Sepandan, KOJES kwè fèmman ke atizay ak kilti esansyèl pou lavi moun. Malgre kriz ki te frape peyi a youn apre lòt, asosyasyon an te vle ofri yon espas kote tout moun ka eksprime tèt yo atravè atelye dans, ekriti, lekti ak desen, patikilyèman pou timoun nan Cité Soleil. Konsa, festival la vin tounen yon zak rezistans kiltirèl, yon fason pou demontre ke, menm nan advèsite, kilti kapab e dwe siviv.

Apèl pou kolaborasyon piblik la

KOJES envite piblik la pou patisipe aktivman nan festival la, pa sèlman kòm espektatè, men kòm kolaboratè. Objektif la se kreye yon dinamik kolektif kote chak vwa konte. Piblik la, ki esansyèl pou siksè evènman an, envite pou l nan kè reyinyon sa a, pou l echanje, pou l diskite epi pou l patisipe nan pwojè kiltirèl asosyasyon an.

Salon du Livre de Port-au-Prince anonse ouvèti enskripsyon otè pou dezyèm edisyon li
Salon du Livre de Port-au-Prince anonse ouvèti enskripsyon otè pou dezyèm edisyon li

Salon du Livre de Port-au-Prince anonse ouvèti enskripsyon otè pou dezyèm edisyon li

Salon du Livre de Port-au-Prince se yon inisyativ literè òganizasyon kiltirèl Salon du Livre de Port-au-Prince (OCSLP), ki baze sou dezi pou ankouraje kilti ayisyen an an jeneral, ak anfaz patikilye sou literati. Òganizatè yo nan evènman an fèk anonse enskripsyon yo nan otè, ki moun ki pral nimewo 20, ak sa yo ki nan mezon piblikasyon, ki moun ki pral nimewo 5 pou dezyèm edisyon an, ki pral pran plas nan Vandredi Desanm 13 2024, nan lokal yo nan Enstiti franse a. an Ayiti. Dat limit enskripsyon an se Jedi 10 oktòb ane sa a. Tanpri sonje ke premye arive ki satisfè kritè obligatwa yo pral elijib pou patisipe nan dezyèm edisyon evènman an, dapre òganizatè yo. Seleksyon rijid ak restriksyon sa a nan sèlman 20 otè gen pou objaktif pou garanti yon eksperyans anrichisman pou otè yo ak piblik la, kidonk ankouraje echanj natif natal alantou travay yo prezante yo. Otè endepandan ak kay piblikasyon ki enterese enskri otè yo pou patisipe nan dezyèm edisyon sa a nan emisyon an envite pou soumèt aplikasyon yo atravè lyen sa a: https://form.jotform.com/louirardjohn8/salon-du-livre-de-port -au-prince. Pou kay piblikasyon ak distribisyon ki planifye pou yo ekspoze jou evènman an, ou ka enskri lè w klike sou lyen sa a: https://form.jotform.com/242596699603068. Yo mande w kontakte yo nan adrès sa a: salondulivre2023@gmail.com nan ka ta gen difikilte. Fwa Liv Pòtoprens toujou vle rete fidèl ak filozofi li, ki se ofri yon platfòm bay jèn otè yo epi ankouraje richès pwodiksyon literè ayisyen an, nan sipòte nouvo otè ki kontribye nan devlopman li. Evènman sa a se yon kontinyasyon nan premye edisyon an, ki vize pèmèt aparisyon nan yon anviwònman ki favorab nan echanj, kote otè jèn ka rankontre, pataje eksperyans yo epi angaje yo nan dyalòg ak lektè ak pwofesyonèl liv. Dapre òganizatè yo nan evènman an, patisipasyon ou kòm yon otè jèn yo pral esansyèl pou anrichi montre nan epi ofri yon eksperyans divèsifye nan vizitè yo. Envitasyon pou rantre nan inisyativ nòb sa a bay jèn otè ki poko pibliye 5 liv. Ou menm ki konsène, boul la se kounye a nan tribinal ou. Pa ezite fè jou sa a, 13 desanm 2024, yon jou inoubliyab pou tout moun ki renmen liv.

Haïti
Haïti
Haïti

Sipòtè festival yo

Premye edisyon Festival KOJES 2025 la benefisye sipò plizyè enstitisyon tankou Enstiti Ayisyen pou Enèji a, C3 Editions, Atelier Jeudi Soir, Edisyon Inivèsite Leta Ayiti, Segoum, Editions Pwotra haitiwonderland ak Lekòl Medya a. Malgre difikilte ekonomik ak politik aktyèl yo, KOJES rete optimis sou siksè evènman sa a epi li espere ke plis enstitisyon ap rantre nan inisyativ la nan edisyon kap vini yo.

An brèf, Festival sa a ki dirije pa KOJES la se pa yon jès twòp nan yon Pòtoprens ki viktim tout kalite malè. Paske li gen pou objektif ofri yon mezi gerizon pou gwo blesi ki travèse vil la. Sa a se yon lòt demonstrasyon ankò sou vrè pouvwa mo yo nan yon anviwònman ostil, li se tou yon temwayaj sou rezilyans yon jèn ki detèmine pou pwomouvwa kilti, ak sou odasite manifeste yo an favè literati kòm yon faktè nan kreyasyon lavi. Kwè klèman ke atizay se yon mwayen serye ki gen pouvwa pou ofri tout moun posiblite pou itilize lapawòl pou afime egzistans yo.

Club la literè ak filozofik nan Galette-Chambon revele dezyèm edisyon li yo: yon vwayaj nan kè a nan liv
Club la literè ak filozofik nan Galette-Chambon revele dezyèm edisyon li yo: yon vwayaj nan kè a nan liv

Club la literè ak filozofik nan Galette-Chambon revele dezyèm edisyon li yo: yon vwayaj nan kè a nan liv

Nan yon atmosfè nan bagay moun fou, nan oditoryòm Saint Jean Marie Vianney de Galette-Chambon a, kote ri yo te pete, mizik la retounen, ak talan yo te dismented, te kòmanse dezyèm edisyon an nan konpetisyon an lekti, alantou tèm nan "Ann Li Pou. n Chanje Peyi n ». Inisyativ sa a, ki te òganize pa klib literè ak filozofik nan Galette Chambon (Clpgach) nan Vandredi 06 Oktòb 2024, te make pa yon pasyon debòde nan piblik la. Espektatè yo te vini pou plizyè rezon: pou sipòte aplikan yo epi viv prezantasyon yo. Travay yo, kòm "konsa te pale de tonton an", "vokasyon an nan elit la" nan Jean Price Mas, "Dis Gason Nwa yo" nan Etzer Vilary ak "kouraj nan ap viv an Ayiti nan 21yèm syèk la" nan Hérold Toussaint, Prezante agiman inovatè ki lye ak kontèks sosyete a. Yo mare ak tradisyon, kilti ayisyen, sosyoloji ak antwopoloji. Liv sa yo bay aplikan yo pou yon peryòd de 15 jou. Retounen, yo vini ak rezime yo, epi, apre chak prezantasyon, nan vire, revele nouvo pèspektiv sou boule kesyon ak tèm delika soti nan travay, pandan y ap pran an kont konsèp yo te aprann nan pale piblik. Nan tèren sa a kote verve a ak konfli a vèb kòm byen ke lojik, kondanasyon, presizyon ak klè, li se yon kesyon de "di tout nan yon kèk mo". Jijman yo baze sou twa kritè: metodoloji a konsènan sibstans lan ak fòm travay la; Elokans la ki konsène diskou vèbal ak ki pa vèbal (jesyon mikwo, bon pwononsyasyon, elatriye); E finalman, yon kritè esansyèl: Konprann. Sa a se evalye si aplikan an te kontwole travay la. Kesyon yo ka mande san yo pa inyore kontèks la nan ki li viv. Anplis de sa, asistan gen opòtinite pou yo vote pou aplikan an ki séduire yo pi plis la. Vòt sa a koute chè nan yon nivo ki pi wo. Remake byen ke ka vòt sa a dwe fè pa sèlman figi -a -face, men tou sou entènèt sou paj Facebook nou an clpgach. Anplis de sa, piblik la te toujou chanje byen nan vwayaj sa a nan linivè a nan otè rejyonal yo. Lèt la mare ankadreman an epi fè vital repètwa a anpil nan konpetisyon an vital, te fè leve nan travay impactful tankou "pri a nan iresponsabilite" nan Montuma Murat, "retounen nan responsablite sitwayen" ekri pa Jean Jacquesson Thelucier ak "kouraj yo viv An Ayiti nan 21yèm syèk la "Pwofesè Hérold Toussaint, nan non yon kèk. Malgre ke yo te mouri, kèk ekriven toujou ap viv nan kè a nan sitiyasyon nou yo nan pòsyon tè yo. Pami yo, li nesesè site: "vokasyon an nan elit la" nan Doktè Jean Price Mas, "Dis Gason Nwa yo" nan Etzer Villaire ak "Gouvènè a nan lawouze" pa Jacques Roumain, osi byen ke anpil lòt moun. Pou evènman sa a literè yo dwe deplase ak satisfè atant pou dezyèm edisyon sa a, anpil sakrifis yo nesesè sou pati nan anplwaye a kòm byen ke piblik la ki pa janm kite nou pou kont li. Nan sans sa a, nou ta renmen remèsye yo epi rele tout moun ki vle sipòte evènman sa a. Vreman vre, si konpetisyon sa a se yon solisyon yo te jwenn avanse ansanm nan direksyon pou yon objektif komen, siksè li depann sou angajman tout moun. Apeprè de zan de sa, klima a sekirite nan zòn nan pa te fezab nan fini an nan konpetisyon an. Malgre ke li pa ankò ideyal jodi a, li se tan yo triyonf sou obscurantism ak goumen diktati a nan anbyen inyorans.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon