contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

LEGACY LEADERSHIP AWARD 2025: 6 lidè onore nan Carrefour pou angajman yo ak enpak yo nan kominote a
LEGACY LEADERSHIP AWARD 2025: 6 lidè onore nan Carrefour pou angajman yo ak enpak yo nan kominote a
LEGACY LEADERSHIP AWARD 2025: 6 lidè onore nan Carrefour pou angajman yo ak enpak yo nan kominote a

LEGACY LEADERSHIP AWARD 2025: 6 lidè onore nan Carrefour pou angajman yo ak enpak yo nan kominote a

LEGACY LEADERSHIP AWARD 2025 ki te òganize pa LEAD-ACADEMY, te mete aksan sou jèn ki angaje nan vil Kafou. Evènman prestijye sa a te rasanble prèske 200 jèn ak anpil aktè lokal pou selebre lidèchip egzanplè nan yon rejyon ki ap fè fas ak anpil defi.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon estrikti ki angaje nan lidèchip ak bon gouvènans

Fonde an Desanm 2020 pa Dwinny Belval, teknisyen gouvènans, misyon LEAD-ACADEMY se fòme yon nouvo jenerasyon lidè responsab ann Ayiti. Atravè fòmasyon ak aksyon, estrikti sa a sipòte jèn yo nan direksyon devlopman holistic, ki pèmèt yo eksplwate totalman potansyèl yo.

Gade tou

Yon Kontèks Difisil, Enspire Jèn

Malgre yon klima ensekirite ki make pa prezans gang ame nan Kafou, anpil jèn demontre yon rezistans enkwayab. Angaje nan inisyativ sitwayen yo ak pwojè enpak, yo enkòpore espwa a ak renouvèlman nan kominote yo. Se poutèt sa, LEGACY LEADERSHIP AWARD la te fèt pou rekonèt ak ankouraje jèn sa yo kontinye efò yo.

Konferans enspire

Evènman an te kòmanse ak yon konferans modere pa Sony Lamarre Joseph, Managing Director Radyo Lumière ak otè ki pi vann. Li te pataje zouti konkrè pou ankouraje jèn yo kite mak pozitif yo sou mond lan. Kimberline Noel modere diskisyon yo briyan, bay yon dinamik enteresan.

Seremoni prim bay Ganyan yo

Pandan premye edisyon LEGACY LEADERSHIP AWARD sa a, plizyè jèn te jwenn rekonpans pou lidèchip yo ak kontribisyon eksepsyonèl yo:
- Louis Roobens
- Hajiel Junior Pierre
-Judelin Isaac Jean
- Pierre Rubens Emmanuel Moreau
- Juan Roberto K. Thomas
- Schaelda P. Joseph

Seremoni an te onore pa prezans Mesye Valery Jean Paul, antreprenè ak rektè Grace Academy Of Theology, ki te akeyi inisyativ sa a epi ankouraje ganyan yo kontinye angajman yo.

Yon Mobilizasyon Eksepsyonèl

Evènman an te rasanble yon odyans varye ak angaje. Apre yon prezantasyon ofisyèl Darlise Sintumas, manadjè zafè piblik, yon sesyon rezo pèmèt patisipan yo fè echanj lide ak ranfòse lyen yo.

Youn nan moman ki pi remakab nan aswè a se te pèfòmans mizik Grace Marcelin, ki te kaptive odyans lan. Atmosfè a fèstivite, sipòte pa montre limyè ak efè espesyal, te ajoute yon dimansyon majik nan seremoni an. Diskou motivasyon Edrice G. Payen, koòdonatè pwojè a, te kite tou yon gwo enpresyon sou patisipan yo.

Yon mesaj fò nan PDG la Pandan diskou li a, Dwinny Belval te kite yon enpresyon sou odyans lan ak pawòl enspirasyon sa yo:

Vin lidè ou vle wè nan kominote w la.



Li te souliye enpòtans ki genyen nan selebre ak ankouraje angajman jèn yo, mete aksan sou rar la nan inisyativ ankouraje enpak yo.

Konferans / Quatre Chemins Festival / 21yèm edisyon
Konferans / Quatre Chemins Festival / 21yèm edisyon

Konferans / Quatre Chemins Festival / 21yèm edisyon

Enpak chòk kolektif ak endividyèl sou devlopman pèsonèl jèn yo nan Pòtoprens Si ekriven, aktè, dansè, powèt, pami lòt moun, te kontan nou ak pèfòmans yo, etidyan sikoloji nan Fakilte Syans Imen (FASCH), Lourdya Blaise te pale ak piblik la sou chòk. Estriktire sou tèm "Jèn ak chòk, analiz enpak chòk kolektif ak endividyèl sou devlopman pèsonèl jèn k ap viv nan Pòtoprens ant 2010-2024", konferans sa a te bay yon echanj anrichisman. Pandan rankont sa a, Michaël Formilus te modere, Madam Blaise te montre kijan evènman ki te pase nan peyi a te lakòz ka chòk nan mitan Ayisyen. Dapre etidyan an, site Asosyasyon Sikolojik Ameriken an, nou pale de chòk kòm yon konsekans chòk. Lèt la eksplike pa lefèt ke nou santi nou menase, kit se moun nan kesyon an oswa moun yo renmen. Sepandan, li presize ke chòk kolektif rete depann de enpak evènman an genyen sou moun nan. Pou ilistre remak li yo, li mansyone tranblemanntè 12 janvye 2010 la, ki te konsidere kòm yon chòk kolektif, nan limit ke li toujou okipe lespri nou. Trajedi sa a fè nou sonje disparisyon moun nou renmen yo ak pèt menmen. Sa a se ka a nan yon chòk ki vin tounen yon chòk kolektif. Pou elèv la, li ta dwe mete aksan sou ke lè yon evènman rive, gen kèk moun ki twomatize ak lòt moun pa. Dapre misye, vyolans gang ame yo pa pèsevwa menm jan an, kenbe Madan Blaise. Gen moun ki kouri kite kay yo men ki pa twomatize. Vreman vre, gen kèk moun ki wè sitiyasyon twomatik kòm yon evènman tanporè, li di. Oratè a te pale tou sou chòk kolektif la ki, daprè li, enkyete lespri a, menm si nou pa fè eksperyans li ankò. Li manifeste tèt li sou plizyè fòm: mank de dòmi, sikoz laperèz, panse pèsistan, batman kè entans... Anjeneral, sentòm yo ki lye ak chòk mouri difisil. Lè sa a pèsiste, li vin estrès egi. Pou fè fas ak li, nou bezwen pale ak lòt moun. Si sitiyasyon an pèsiste, estrès egi transfòme nan yon faz estrès pòs-twomatik; nan ka sa a, ou ta dwe fè konfyans nan yon moun ou fè konfyans oswa ale wè yon espesyalis sante mantal, li konseye. Nan prezantasyon li a, Lourdya Bazile atire atansyon tou sou eta sikolojik timoun yo nan epòk sa yo. Dapre prezantatè a, timoun yo tou fè fas ak sitiyasyon kriz sa a, menm si yo pa pale ak paran yo sou sa. Otan ke granmoun, timoun tou planifye avni yo. Li te ensiste pou fè fas ak ane lekòl yo dezobeyi yo, yo vin reflechi ak enkyete. Yo fèmen. Timoun ki te byen klere anvan an ka vin vyolan epi li pa bon nan lekòl la. Paran yo rele pou yo koute epi konprann yo. Yon bon moman echanj, rich nan konsèy pratik. Piblik la te patisipe totalman. An vire, prezantatè a envite l pou l respire pi byen epi medite. “Nou ap viv nan yon peyi kote enkyetid yo melanje, nou dwe pran tan pou tèt nou, fè espò, byen manje, asire espas pou dòmi an pwòp epi pran tan pou tèt nou. Gen plis pase yon fason pou jwenn kalm,” sikològ la sonje. Gertrude Jean-Louis

Yon prezans remakab nan lòt estrikti

Seremoni an te rich pa patisipasyon plis pase ven òganizasyon lokal yo, tankou:
- KOZE JEN YO
- VICODEC
- Kodaj Club Carrefour
- ANN KREEYE
- CrazuGlote
-VIP
-Enspire Youth Center
- Antreprenarya San Dola
- OCEEV

Divèsite patisipan sa yo montre echèl ak enpak inisyativ la.

LEGACY LEADERSHIP AWARD la pwouve ke jèn ki angaje ak detèmine ka chanje reyalite yo. Edisyon 2026 la deja vin tounen yon evènman ki pi anbisye, k ap pote espwa ak opòtinite pou nouvo jenerasyon lidè ayisyen yo.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Dwinny Belval

Merci infiniment!

01 Fevriye 2025 | 08:52:09 AM
Alain ALEXANDRE

Merci a vous et félicitation à toute l'equipe de LEAD ACADEMY.

01 Fevriye 2025 | 11:50:06 AM
Jean Emmanuel Choute

This is an interesting project therefore I would like to make part of it.

12 Fevriye 2025 | 10:40:39 AM
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Timoun se Moun: Yon konkou pwezi pou ankouraje dwa timoun yo an Ayiti

Yon peyi blese. Koube anba pwa yon kriz miltidimansyonèl. Vyolans toupatou. Espwa fèmen. Yon jenerasyon sakrifye. Timoun yo de pli zan pli menase. Yo de pli zan pli konfwonte ak tout fòm vilnerabilite ki anpeche devlopman jeneral yo. ACTIF lanse dezyèm edisyon konkou pwezi "Timoun se Moun" lan. Yon inisyativ sitwayen kote òganizasyon an sèvi ak ekriti kòm yon tranplen pou konstwi sa lavi prive timoun Ayisyen yo. Doulè ka tounen lò. Pou ACTIF (Aksyon Kominotè pou Transfòmasyon ak Entegrasyon Fòmèl), pwezi se yon wòch filozòf. Non sèlman pou òganizasyon sa a, men tou pou tout moun ki kwè ke ekriti ka ede relanse zetwal yo. Fas a bezwen aksyon ijan sa a, sa a se "yon inisyativ pou sansibilize moun, denonse, epi afime byen fò ke chak timoun enpòtan, chak timoun merite pwoteksyon, espwa, ak yon avni," se sa dokiman deskriptif konkou a di. Alò, kisa ou gen entansyon fè ak limyè imen ou a? Atravè konkou sa a, patisipan yo gen opòtinite pou yo angaje yo nan yon zak rezistans, tankou yon rèl konsyans pou leve vwa anfans brize yo. Louvri soti 18 me pou rive 18 jen, "Timoun se Moun" ouvè pou tout Ayisyen k ap viv nan peyi a epi ki gen 18 an oswa plis. Tèks yo dwe soumèt an kreyòl. Dèyè inisyativ sa a, ACTIF gen entansyon, yon bò, afime idantite kiltirèl ak lengwistik nou an, epi yon lòt bò, anrichi literati kreyòl nou an, fè pwomosyon pou li, epi ankouraje kreyativite nan lang natif natal nou an. Tèks la pa dwe depase 500 mo. Fòma yo chwazi a se PDF, polis Times New Roman, gwosè 12, ak espasman liy 1.5. Konkou sa a gen pou objektif pou l ofri yon ti touche afeksyon bay timoun sa yo ki se premye viktim peyi a k ​​ap desann nan lanfè. Pou evalye kalite literè ak esans tèks yo soumèt yo, yon jiri konpoze de Ruthza Paul, Douglas Zamor, ak Darly Renois. Premye a se yon doktè epi li te genyen premye edisyon konkou sa a. De lòt yo travay nan domèn sosyoloji, sikoloji ak literati. Anplis pri "Pri Jiri a: 15,000 HTG + liv + sètifika" ak "Pri Piblik la: 5,000 HTG + sètifika + liv" yo, pi bon tèks yo pral enkli nan yon antoloji ki pral pibliye pa Éditions Répérages. Li enpòtan pou note ke pral gen yon gayan pou chak pri. Inisyativ sa a reflete angajman ACTIF pou onore otè ki anbrase kòz timoun ki nan sitiyasyon difikil pandan y ap anrichi eritaj literè Ayiti a. Konkou sa a lonje yon men bay tout moun ki kwè ke atravè pwezi, yon moun ka transfòme lavi li an yon chèdèv. An menm tan, li ofri opòtinite pou kontribye nan pwogram pwoteksyon timoun ACTIF la. Chak patisipan ka soumèt yon sèl tèks. Li dwe voye pa imèl nan adrès sa a: actifkonkoupwezi@gmail.com. Rezilta pasyèl yo ap pibliye nan dat 30 jen 2025, epi rezilta final yo nan dat 18 jiyè 2025. Pou plis enfòmasyon, vizite ACTIF nan adrès sa a: 18 Rue Desdunes, Imp. Thoby, Mahotière 79, Carrefour, Ayiti, oubyen kontakte òganizasyon an nan nimewo sa a: (+509) 38 44 57 57. Plis pase yon senp konkou, ACTIF envite w pou w di Non. Non pou bliye. Non pou pasivite. Non pou vyolans kont timoun ak vyolasyon dwa yo.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon