contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Haïti
Haïti
Ayiti Liv" se yon platfòm souyiti Liv: Yon Inisyativ Dijital Pou Konsèvasyon Eritaj Literè AyisyenHaïti
Ayiti Liv  se yon platfòm souyiti Liv: Yon Inisyativ Dijital Pou Konsèvasyon Eritaj Literè Ayisyen
Haïti
  • 30 Mas 2025
  • | 0

Ayiti Liv" se yon platfòm souyiti Liv: Yon Inisyativ Dijital Pou Konsèvasyon Eritaj Literè Ayisyen

" Ayiti Liv" yon plaffòm entènèt ki dedye sèlman pou pwomosyon literati ayisyen. Li pral fonksyonèl a pati de 1 Me 2025, epi li pral gen anviwon 300 gwo travay literè ayisyen, ekri pa plis pase 70 otè. Aksè gratis nèt ap bay piblik la pandan faz lansman an.

Jean Venel Casseus, youn nan inisyatè platfòm nan, eksplike ke inisyativ sa a te fèt pou ranpli yon vid enpòtan, e pwojè sa a ap pote pa li menm ansanm ak yon ekip pasyone sou literati ayisyen.

Yon Nesesite

Nan Ayiti, mank de bibliyotèk se toujou yon gwo defi nan sistèm edikatif la. Kilti jèn yo souvan afekte anpil pa mank sa a ki klè. Kriz sekirite a ki frape Pòtoprens, kapital Ayiti a, jwe yon gwo wòl nan degradasyon sistèm edikatif ayisyen an, sa ki fè mank sa a vin pi grav. Fas ak mank sa a, yon gwoup moun byen okouran deside aji pou ofri yon altènatif serye pou moun ki swaf aprann plis sou literati ayisyen. Nan sans sa a, bibliyotèk dijital sa a ki dedye sèlman a ekriven peyi a, se yon bèl akèy.

Poukisa Pwojè Sa a Te Kòmanse?

Ide Ayiti Liv sòti nan konstate sa a ki fèk ap parèt kote bibliyotèk aksesib yo prèske pa egziste nan Ayiti. Jean Venel Casseus eksplike: "Eta ayisyen an pa janm pran vrèman an men kesyon fòmasyon entèlektyèl jèn yo. Nan peyi kote yo kwè nan wòl fondamantal liv nan devlopman endividi a, chak katye gen yon bibliyotèk. Nan Ayiti, kèk depatman pa menm gen yon espas kote moun ka chita li ak reflechi. Sepandan, klib amizman yo plizyè." Fas ak sitiyasyon sa a, ekip Ayiti Liv chwazi sèvi ak zouti dijital pou ofri yon solisyon ki ka aksesib pou tout moun. Platfòm www.ayitiliv.com konsa fèt, avèk objektif pou bay aksè san limit a travay ekriven ayisyen yo, pandan li fè kilti ayisyen plis aksesib e vizib atravè lemond.

Fòs Viv Dèyè Pwojè a

Ayiti Liv soutni pa yon ekip kat moun: Jean Venel Casseus, Kerbson Louis (enjenyè), France Medeley Guillou, ak Sophia Mésius. Yo mete tout efò yo ansanm pou bay lavi a pwojè ambisyè sa a. Objektif yo senp: ofri chak jèn ki gen yon telefòn entèlijan opòtinite pou jwenn richès travay literè ayisyen yo, kèlkeswa kote yo ye. Ekip la ap travay san pran souf, "de jou tankou de nuit," jan Jean Venel Casseus mete aksan sou li, pou asire dirabilite ak aksè platfòm nan.

Wòl Enpòtan Literati nan Kontèks Ayisyen an

Dapre inisyatè Ayiti Liv yo, literati gen yon wòl fondamantal nan devlopman moun ak sosyete a. Li gen de aspè esansyèl: kreyatif ak kritik. Literati pèmèt moun reve nan romans ak pwezi, men li pèmèt tou reflechi sou reyalite pwòp moun nan atravè esè ak travay akademik. Nan yon peyi tankou Ayiti, kote defi sosyal ak ekonomik yo anpil, Ayiti Liv vle ofri yon espas refleksyon ak yon zouti pou fòme sitwayen ki ka panse kritikman ak konstriktivman. "Pli anpil sitwayen nou genyen ki ka panse avèk rigè, ni nan syans ni nan atizay, se plis nap fòme endividi ki gen nanm ak konviksyon pwofon," ajoute Jean Venel Casseus.

Anbisyon Pou Lavenir

Ekip Ayiti Liv gen gwo espwa pou avni bibliyotèk dijital sa a. Pi gwo swè yo se pou pwojè sa a depase efò yo menm epi vin tounen yon veritab patrimwàn kiltirèl, aksesib pou tout jenerasyon kap vini yo. Yo swete ke platfòm nan pa sèlman yon zouti lekti, men li vin tounen yon vrè motè pou transfòmasyon entèlektyèl ak sosyal nan Ayiti.

Ayiti Liv, plis pase yon bibliyotèk dijital senp, se yon espwa pou kilti ayisyen an. Atraver inisyativ sa a, ekip la vle reenvante aksè a literati ak panse kritik, ofri jèn ayisyen yon pòtay pou konprann pi byen idantite yo ak lavni yo.

Nan yon peyi kote aksè a liv ap vin pi limite, kote menm Bibliyotèk Nasyonal Ayiti pa plis nan men otorite ayisyen, e kote plis jèn gen aksè a telefòn entèlijan, enpòtans bibliyotèk dijital sa a pa bezwen okenn demonstrasyon.




mete tout efò yo ansanm pou bay lavi a pwojè ambisyè sa a. Objektif yo senp: ofri chak jèn ki gen yon telefòn entèlijan opòtinite pou jwenn richès travay literè ayisyen yo, kèlkeswa kote yo ye. Ekip la ap travay san pran souf, "de jou tankou de nuit," jan Jean Venel Casseus mete aksan sou li, pou asire dirabilite ak aksè platfòm nan.

Wòl Enpòtan Literati nan Kontèks Ayisyen an

Dapre inisyatè Ayiti Liv yo, literati gen yon wòl fondamantal nan devlopman moun ak sosyete a. Li gen de aspè esansyèl: kreyatif ak kritik. Literati pèmèt moun reve nan romans ak pwezi, men li pèmèt tou reflechi sou reyalite pwòp moun nan atravè esè ak travay akademik. Nan yon peyi tankou Ayiti, kote defi sosyal ak ekonomik yo anpil, Ayiti Liv vle ofri yon espas refleksyon ak yon zouti pou fòme sitwayen ki ka panse kritikman ak konstriktivman. "Pli anpil sitwayen nou genyen ki ka panse avèk rigè, ni nan syans ni nan atizay, se plis nap fòme endividi ki gen nanm ak konviksyon pwofon," ajoute Jean Venel Casseus.

Anbisyon Pou Lavenir

Ekip Ayiti Liv gen gwo espwa pou avni bibliyotèk dijital sa a. Pi gwo swè yo se pou pwojè sa a depase efò yo menm epi vin tounen yon veritab patrimwàn kiltirèl, aksesib pou tout jenerasyon kap vini yo. Yo swete ke platfòm nan pa sèlman yon zouti lekti, men li vin tounen yon vrè motè pou transfòmasyon entèlektyèl ak sosyal nan Ayiti.

Ayiti Liv, plis pase yon bibliyotèk dijital senp, se yon espwa pou kilti ayisyen an. Atraver inisyativ sa a, ekip la vle reenvante aksè a literati ak panse kritik, ofri jèn ayisyen yon pòtay pou konprann pi byen idantite yo ak lavni yo.

Nan yon peyi kote aksè a liv ap vin pi limite, kote menm Bibliyotèk Nasyonal Ayiti pa plis nan men otorite ayisyen, e kote plis jèn gen aksè a telefòn entèlijan, enpòtans bibliyotèk dijital sa a pa bezwen okenn demonstrasyon.

Club la literè ak filozofik nan Galette-Chambon revele dezyèm edisyon li yo: yon vwayaj nan kè a nan liv

Nan yon atmosfè nan bagay moun fou, nan oditoryòm Saint Jean Marie Vianney de Galette-Chambon a, kote ri yo te pete, mizik la retounen, ak talan yo te dismented, te kòmanse dezyèm edisyon an nan konpetisyon an lekti, alantou tèm nan "Ann Li Pou. n Chanje Peyi n ». Inisyativ sa a, ki te òganize pa klib literè ak filozofik nan Galette Chambon (Clpgach) nan Vandredi 06 Oktòb 2024, te make pa yon pasyon debòde nan piblik la. Espektatè yo te vini pou plizyè rezon: pou sipòte aplikan yo epi viv prezantasyon yo. Travay yo, kòm "konsa te pale de tonton an", "vokasyon an nan elit la" nan Jean Price Mas, "Dis Gason Nwa yo" nan Etzer Vilary ak "kouraj nan ap viv an Ayiti nan 21yèm syèk la" nan Hérold Toussaint, Prezante agiman inovatè ki lye ak kontèks sosyete a. Yo mare ak tradisyon, kilti ayisyen, sosyoloji ak antwopoloji. Liv sa yo bay aplikan yo pou yon peryòd de 15 jou. Retounen, yo vini ak rezime yo, epi, apre chak prezantasyon, nan vire, revele nouvo pèspektiv sou boule kesyon ak tèm delika soti nan travay, pandan y ap pran an kont konsèp yo te aprann nan pale piblik. Nan tèren sa a kote verve a ak konfli a vèb kòm byen ke lojik, kondanasyon, presizyon ak klè, li se yon kesyon de "di tout nan yon kèk mo". Jijman yo baze sou twa kritè: metodoloji a konsènan sibstans lan ak fòm travay la; Elokans la ki konsène diskou vèbal ak ki pa vèbal (jesyon mikwo, bon pwononsyasyon, elatriye); E finalman, yon kritè esansyèl: Konprann. Sa a se evalye si aplikan an te kontwole travay la. Kesyon yo ka mande san yo pa inyore kontèks la nan ki li viv. Anplis de sa, asistan gen opòtinite pou yo vote pou aplikan an ki séduire yo pi plis la. Vòt sa a koute chè nan yon nivo ki pi wo. Remake byen ke ka vòt sa a dwe fè pa sèlman figi -a -face, men tou sou entènèt sou paj Facebook nou an clpgach. Anplis de sa, piblik la te toujou chanje byen nan vwayaj sa a nan linivè a nan otè rejyonal yo. Lèt la mare ankadreman an epi fè vital repètwa a anpil nan konpetisyon an vital, te fè leve nan travay impactful tankou "pri a nan iresponsabilite" nan Montuma Murat, "retounen nan responsablite sitwayen" ekri pa Jean Jacquesson Thelucier ak "kouraj yo viv An Ayiti nan 21yèm syèk la "Pwofesè Hérold Toussaint, nan non yon kèk. Malgre ke yo te mouri, kèk ekriven toujou ap viv nan kè a nan sitiyasyon nou yo nan pòsyon tè yo. Pami yo, li nesesè site: "vokasyon an nan elit la" nan Doktè Jean Price Mas, "Dis Gason Nwa yo" nan Etzer Villaire ak "Gouvènè a nan lawouze" pa Jacques Roumain, osi byen ke anpil lòt moun. Pou evènman sa a literè yo dwe deplase ak satisfè atant pou dezyèm edisyon sa a, anpil sakrifis yo nesesè sou pati nan anplwaye a kòm byen ke piblik la ki pa janm kite nou pou kont li. Nan sans sa a, nou ta renmen remèsye yo epi rele tout moun ki vle sipòte evènman sa a. Vreman vre, si konpetisyon sa a se yon solisyon yo te jwenn avanse ansanm nan direksyon pou yon objektif komen, siksè li depann sou angajman tout moun. Apeprè de zan de sa, klima a sekirite nan zòn nan pa te fezab nan fini an nan konpetisyon an. Malgre ke li pa ankò ideyal jodi a, li se tan yo triyonf sou obscurantism ak goumen diktati a nan anbyen inyorans.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Guédés: Lè Ayiti selebre zansèt li yo ak koulè ak ferveur

Chak 1ye ak 2 Novanm, Ayiti vin vivan nan koulè nwa ak koulè wouj violèt pou selebre Guédés yo, espri yo venere nan relijyon Vodou a, senbòl yon lyen pwisan ant vivan ak mò. Fasinan, endommabl ak pwovokan, Guédés yo fòme yon fanmi vre nan panteon Vodou ayisyen an, kote yo respekte wòl yo kòm gid espirityèl moun ki mouri a nan apre lavi a. Ki te dirije pa figi anblèm tankou lejand Baron Samedi ak konpayon li Grann Brigitte, Guédés yo enkòpore paradoks yo nan lavi ak lanmò. Chak Baron gen yon pèsonalite inik: Baron Cimetière, Baron Kriminel, ak Baron La Croix se gadyen nanm ki moute desann sou fwontyè mond mò yo. Ansanm, yo fòme yon prezans pwisan ak yon ti jan pè, men pwofondman rasin nan kilti ayisyen an. Guédés pa tankou lòt espri vodou; yo demontre kouraj yo nan yon fason espektakilè. Abitye ak lanmò, yo pa pè anyen e yo pwovokan: yo manje vè, piman kri, ak rad pati sansib yo ak wonm ak pwav. Jès sa yo make endiferans yo an danje epi fè nou sonje ke yo te deja fè eksperyans lavi sou tè a. Se konsa, yo se psikoponp - èt sa yo ki mennen nanm yo nan moun ki mouri yo - ak aji kòm pon ant mond lan nan vivan yo ak sa yo ki nan mò yo. Gen kèk Guédés, tankou Guédé Nibo, mete rad nwa, koulè wouj violèt ak blan, yo chak ak karakteristik inik. Yo anpil e yo varye: Guédé Fouillé, Guédé Loraj, Papa Guédé, ak anpil lòt. Se espri sa yo ki, chak ane, raple Ayisyen enpòtans pou sonje moun ki mouri a epi onore yo. Kil Guedes yo pa sèlman relijye; li tou kiltirèl ak istorik. Dapre tradisyon, teritwa espirityèl yo, oswa "Fètomè" - surnome "Tè san chapo" - se yon kote nanm zansèt yo abite. Dapre istwa yo, orijin kil sa a tounen sou plato Abomey, ansyen kapital wayòm Dahomey, ann Afrik, kote lanmò ak lavi ansanm nan yon fòm senbyotik. Selebrasyon sa a ann Ayiti menm jwenn eko nan istwa ansyen. Women yo te onore mò yo tou ak "Fete Lemuria", ki te fèt nan mwa fevriye, pou anpeche lespri yo ak retabli lapè ant mond vivan yo ak mond moun ki mouri yo. Pou Ayisyen, onore Guédés yo vle di aksepte lanmò kòm yon pati nan lavi epi selebre lyen envizib ki ini nou ak moun ki kite nou yo. Se tou yon fason pou reziste, paske lavi, malgre defi li yo, dwe selebre nan tout konpleksite li ak pwofondè.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.