Resèt:
Engredyan

Nan yon videyo ki te tounen viral dènyèman, Pigtoriasecret, kreyatè kontni ki soti nan Taiwan, te eseye fè legim nan style ayisyen an. Li te montre konpetans gastronomik li nan yon videyo ki gen tit "Legim ayisyen". Apwòch lejè li nan melanje kilti, cuisine ak imè te kreyatif epi li te ofri yon tòde inik ki angaje amater manje ak moun kirye sou diferan kilti. Sepandan, kòmantè ayisyen te soti toupatou, ak kritik sou bon jan kalite a, sarcasm sou metòd la, ak iwoni sou kouraj kreyatè a nan chwazi kwit manje sa a. Li pa t sispann!
Haïti Wonderland, lwen soti nan mete tèt li kòm yon chef ak zetwal Michelin, pote ou resèt la pou legim ayisyen, "legim" oswa menm "toufe".
Li atik la an :
Engredyan

• 2 liv vyann bèf expérimentés ayisyen • 2 gwo kiyè lwil oliv oswa legim
• 3 gwo kiyè keratin tomat (si ou vle)
• 2 tas dlo
• 1 kib bouyon poul (maggi oswa lòt)

• 1 tas dlo
• 2 berejenn, kale epi koupe an moso
• 0.75 chou koupe an moso
• 1 pake kreson
• 2 kawòt
• 1 zonyon gwosè mwayen
• 1 mirliton
• 1 scotch bonnet piman cho (fè atansyon pou pa pete pwav sa a)
• ½ lacho (ji sèlman)
• ½ ti kiyè sèl
• 4 dan
• 2 dan lay
• 2 kib bouyon poul (maggi oswa lòt)
• ¼ ti kiyè poud lay
• 4 gwo kiyè lwil oliv

Koupe tout legim ou an moso. Nan yon marmite, mawon lay la ak zonyon nan yon ti lwil oliv cho. Lè lay la vin translusid, ajoute berejenn, mirliton, chou, kawòt, pwaro ak yon ti dlo. Kouvri chodyè a epi kite legim yo mitone, Lè sa a, pure yo lè l sèvi avèk yon pilon. Retounen pure a nan chalè a, ajoute sèl ak pwav. Ajoute yon ti vinèg, bouquet garni a ak tout pwav kabrit la.
Pandan semèn nan, jwi "Toufe" ak diri blan oswa diri ak pwa ou chwazi, epi tounen vin pataje nouvèl nan kòmantè yo.
Facebook : https://www.facebook.com/haitiwonderland
Youtube : https://www.youtube.com/@haitiwonderland
Instagram : https://www.instagram.com/haitiwonderland/
Twitter : https://twitter.com/haitiwonderland
Linkedin : https://www.linkedin.com/in/haitiwonderland/
18 me, Ayiti selebre "Jou drapo", yon jou fèt piblik ki make kreyasyon drapo ayisyen an an 1803. Jean-Jacques Dessalines te montre pou premye fwa nan Akayè, senbòl nasyonal sa a se rezilta batay pou endepandans kont esklavaj ak fransè. dominasyon. Etabli an 1926 pa Timothée Paret, lè sa a Minis Jistis sou prezidans Louis Borno, selebrasyon sa a te pran yon dimansyon patikilye nan mitan okipasyon Ameriken an e li rete kòm yon tradisyon. Ayisyen onore jounen sa a ak parad lekòl, gwoup mizikal nan lari ak chante patriyotik, raple inyon ak solidarite zansèt yo. "Festival Drapo" se yon okazyon pou nou reflechi sou valè libète ak detèminasyon k ap kontinye fòje idantite nasyonal ayisyen an.
Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.
Maello ERO, ki vrè non Woodmaer DOLMA, te fèt nan Petit-Goâve nan dat 17 novanm 1994. Depi li piti, li te rekòmanse ak talan li ak detèminasyon li. Li fè etid prensipal li nan lekòl Wesleyan Fond-Doux ak etid segondè li nan Collège Mixte Capois La Mort (COMICAM). An 2013, pandan li toujou yon etidyan, li te kòmanse karyè atistik li kòm yon rapè. Entegrasyon li nan gwoup "Zerocks", ki te fòme ak jèn mizisyen ak rapè, te pèmèt li devlope talan li ak eksprime pasyon li pou mizik. An 2016, Maello ERO te distenge tèt li lè li te genyen twazyèm pri nan konpetisyon rap ki te òganize nan Petit-Goâve sou tèm: "Ann fete Nwel nan pataj pou lanmou jemen nan Tigwav". Viktwa sa a te make yon pwen vire nan karyè mizik li. Ane annapre a, nan 2017, li te pibliye premye track li ki te rele "Koz mwen se ERO Star", ki te resevwa yon resepsyon cho nan men odyans lan. An 2021, li te antre nan gwoup MJM (Maello Jay-T ak Master Guy), ak ki moun li te pwodwi plizyè tit tankou "Mwen vle mennen w" an kolaborasyon ak Povenzoe (Oktòb 2022), "MJM nan kay la" (Septanm 2022). , “Fanm sadomin m” (Novanm 2022), “Mèsi manman” ak yon chante kanaval ki rele “Leve kanpe”.
Ayiti se yon peyi ki pa janm sispann kaptive ak istwa rich li, kilti pwosede ki vibwan li yo ak bèlte natirèl li mayifik. Byenke souvan enkoni, Ayiti chaje ak trezò ki merite yo dekouvri. Peyi inik Karayib sa a, ki make pa syèk nan istwa, divès kilti ak peyizaj mayifik, ofri yon eksperyans vwayaj inoubliyab. Swiv nou pou dekouvri bijou pèp ayisyen sa a.
Drapo ayisyen an se pi plis pase yon senbòl nasyonal. Li se senbòl lit pou endepandans, idantite kiltirèl ak rezistans nan yon pèp. Chak ane le 18 me, Ayisyen rasanble pou selebre drapo yo ak yon ferveur inik. Atik sa a eksplore enpòtans jou sa a ak diferan fason yo selebre li atravè peyi a.
Ayiti, peyi ki gen trezò kache, chaje ak plaj ki mayifik, men nan mitan yo, gen kèk ki kanpe pou yon bote inatandi ki pap manke sipriz ou. Si w ap chèche yon kote ki andeyò wout bat yo, ki ofri yon eksperyans natif natal ak inoubliyab, Lè sa a, plaj Bassin Bleu merite tout atansyon ou. Plaj sa a, nich nan yon anviwònman natirèl mayifik, gen moman nan maji pi bon kalite nan magazen pou ou.

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.