contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

John Wisky Louirard, angajman yon jenerasyon ki toujou kwè nan Ayiti
John Wisky Louirard, angajman yon jenerasyon ki toujou kwè nan Ayiti
John Wisky Louirard, angajman yon jenerasyon ki toujou kwè nan Ayiti

John Wisky Louirard, angajman yon jenerasyon ki toujou kwè nan Ayiti

Dekouvri angajman jèn Ayisyen an pou yon avni pwomètè avèk John Wisky Louirard. Yon ti limyè espwa pou Ayiti.

John Wisky Louirard se yon jèn gason ki soti Gonâve ki chwazi konsakre yon pati enpòtan nan lavi li pou edikasyon, kilti, ak sipò moun ki pi vilnerab yo. Li resevwa fòmasyon nan syans edikasyon nan USFAH, teyoloji nan INUKA, istwa atizay ak akeyoloji nan IERAH/ISERSS, ansanm ak sikoloji timoun sou entènèt (FUN), li bati yon chemen akademik ki byen anrasinen nan konpreyansyon èt imen ak nan dezi pou transfòme sosyete a atravè konesans. Li dekri tèt li kòm yon jèn gason ki te grandi nan lonbraj, men ki te reyisi akonpli anpil bagay atravè pwojè pèsonèl li yo. Pami yo gen PROFORMAT-AIDE, yon platfòm fòmasyon li te kreye pou bay sipò gratis a anpil jèn nan domèn sikoloji ak syans edikasyon. Li se tou fòs motè dèyè LENDI BATBOUCH, yon espas fòmasyon ak refleksyon ki fèt pou bay jèn yo pouvwa. Inisyativ edikasyonèl ak kiltirèl atravè peyi a. Angajman li pa rete la. Li ede anpil timoun ki gen difikilte pou aprann tou, san li pa mande anyen an retou. Pou li, ofri yon timoun yon nouvo pèspektiv sou lavni se deja yon zak transfòmasyon sosyal. Li te fè plizyè sesyon fòmasyon atravè peyi a sou lang ak kilti kreyòl, lidèchip, ak teknoloji, konvenki ke eleman sa yo se poto esansyèl nan devlopman endividyèl ak kolektif. John se tou fòs motè dèyè fwa liv Pòtoprens lan, paske li se yon manm fondatè ACSLPAP, ki òganize evènman an chak fen ane nan kapital ayisyèn nan.

Valè fondamantal kòm yon boussol/1

Haïti
Haïti
Haïti

Yon Vizyon Espwa pou Ayiti ak Jèn li yo

Epitou yon powèt ak yon slammer, jèn gason an ap travay kounye a sou yon koleksyon powèm ki prevwa pou piblikasyon an 2026. Pwojè literè sa a se yon kontinyasyon angajman entelektyèl ak kiltirèl li, li te di nou. Li ap devlope tou yon pwojè fòmasyon ki konsantre sou prezève ak pèpetre valè moral ak kiltirèl Ayisyen yo, li kwè ke avni peyi a depann tou de fòs fondasyon etik li yo.
Malgre reyalite difisil lavi a pou yon jèn k ap viv kounye a nan Pòtoprens, li rete konvenki ke renouvèlman posib pou Ayiti. Li gen yon lòt pèspektiv sou peyi li. Kote kèk moun wè sèlman efondreman, li wè yon jèn ki kòmanse konprann defi yo epi angaje l nan divès domèn. Pou li, avni an bati atravè edikasyon, travay, ak pèseverans, paske chemen sa yo pa trayi moun ki envesti tèt yo ladan yo seryezman. Mesaj li voye bay jèn Ayisyen yo pa chanje. Li ankouraje yo pou yo pa abandone lekòl: "Ale lekòl. Aprann. Enplike tèt ou. Oze. Prezève valè moral ak etik ou nan tout sa w ap antreprann," li deklare. Anplis, li konseye jèn yo pou yo refize soumèt yo anba fleo koripsyon an: "Rejte koripsyon ak konpwomi ki detwi diyite." Li raple yo ke chak jèn reprezante yon gwo fòs pou peyi a epi fè yon bon aksyon chak jou se yon fason konkrè pou konstwi edifis chanjman an.
Atravè vwayaj egzanplè li a, John Wisky Louirard reprezante yon jenerasyon ki toujou kwè nan espwa, pi lwen pase estereyotip ki karakterize jèn Ayisyen yo nan moman difisil sa yo. Li vle fè pati entegral yon jenerasyon ki chwazi aji, edike, konseye, epi transmèt konesans li. Yon jenerasyon ki refize abandone Ayiti epi ki travay, etap pa etap, pou prepare yon demen miyò.

Gade tou

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Ayiti, espas rèv.

Ant rèv ak reyalite ayisyen an: Yon apèl pou inite ak aksyon Anpil gason te reve gwo pou Ayiti. Tousen Louvèti ak Jean Jacques Dessalines se egzanp. Malgre ke men envizib dechire, twal sosyal peyi a te toujou konsidere kòm pi gwo pwojè moun lèt yo te mete an mouvman. Jiska lè sa a, istwa peyi DAyiti rete e rete pou ayisyen espas ki pi apwopwiye pou rèv ak pwopoze libète total e total. Vrèmanvre, Tousen Louvèti te fè rèv amelyore anpil esklav yo. Desalin, bò kote l, te sakrifye tèt li pou endepandans zile nou an (Ayiti-Sen-Domeng). Apre liberasyon nou anba men franse yo, mesye lèt yo te oblije pran lòt chemen pou pwoteje diyite peyi a. Sitiyasyon sa a te montre yon lòt fòm revolisyon tankou powèt lekòl patriyotis la ak patizan tankou: Louis Joseph Janvier, Anténor Firmin, Demesvar Délorme ak Jenerasyon wonn ak Fernand Hibbert, Georges Sylvain tou lekòl endijèn ak Jean Price Mars, Jacques Stephen. Alexis, Roussan Camille elatriye... ki eksprime mekontantman yo nan vide lank. Lè w dekri oswa pentire sitiyasyon peyi a. Plizyè ane ki te premye vin ansent ak Lè sa a, te fèt lide nan bay peyi a souverènte li, pwòp bicolor li, lame li, elatriye li pa t ’fasil epi yo pa t’ kontinye konsa. Ayiti bezwen pou le moman moun rèv, gason ki renmen peyi yo, men ki pa richès peyi sa, moun ki renmen bonè peyi yo, men ki pa malè li yo, gason ki gen pwojè solid, men ki pa espesyalis nan masak yo sèlman enterese nan pòch yo, pito pou kontantman de-ton nou yo, mesye ki dwe goumen kont koripsyon, kont gaspiyaj, kont men envizib etranje yo, kont fòm sa a nan administrasyon piblik ki vize sèlman yon ti gwoup moun nan la. peyi nan detriman popilasyon an, fòm ensekirite sa a ke leta te planifye, sa yo rele boujwazi yo, pouvwa ekonomik ki soti aletranje tankou: Lafrans, USA, Kanada, Brezil. q~Ayiti an 1979 ak tout pouvwa. Yo di Maître Fevry te deklare: Rèv Ayiti pa ka sipòte, ni aksepte solisyon enpwovize ~q. Rèv ayisyen an dwe toujou yon efò ekip. Yon ekip gason ki gen konpetans, vizyon, bon volonte, refleksyon ak meditasyon. q~ Gason ki ka plase enterè pèsonèl yo ak enterè prive yo pase enterè piblik yo. Gason ki vle fè yon nouvo demaraj pou reyalize rèv Jean Jacques Dessalines ak sa Henri Christophe ki te vize ke ayisyen pa anvye okenn lòt peyi nan mond lan pou tout ayisyen ka kontan nan pwòp peyi yo , te chante pwofesè. Lesly Saint Roc Manigat.~q Ayiti cheri nou an, ki te yon fwa pèl Zantiy yo, pa prezan ankò jodi a. Pou sa nou mande tout Ayisyen: timoun, jèn, granmoun ak granmoun, se pou nou mete tèt nou ansanm bra nou, fòs nou, vwa nou ak tout sa nou te kapab fè pou libere peyi nou renmen anpil Ayiti Chérie. Ann chanje reyalite nou ansanm! Viv Ayiti, viv libète lemonn antye.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon