contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Nwèl an Ayiti, yon tan pou pataje ak jenerozite
Nwèl an Ayiti, yon tan pou pataje ak jenerozite
Nwèl an Ayiti, yon tan pou pataje ak jenerozite

Nwèl an Ayiti, yon tan pou pataje ak jenerozite

Nwèl an Ayiti se pi plis pase yon jou fèt kretyen: se yon opòtinite pou selebre solidarite, jenerozite ak inite nan fanmi ak kominote yo. Ayisyen fè peryòd sa a yon tan rasanbleman, pataje ak refleksyon sou valè esansyèl limanite. Atik sa a eksplore fason Nwèl ann Ayiti enkòpore valè sa yo nan pataje ak jenerozite atravè tradisyon inik, aksyon solidarite ak repa fèt.

Haïti
Haïti
Haïti

Sans Nwèl la: Yon selebrasyon lanmou ak solidarite

Ann Ayiti, Nwèl se yon moman kote fanmi yo reyini ansanm pou selebre nesans Kris la, men tou pou eksprime santiman jenerozite ak solidarite. Si selebrasyon relijye a okipe yon plas santral ak mas minwi a, vrè siyifikasyon Nwèl la chita nan lespri pataje. Fwa sa a se yon opòtinite pou sonje ke Nwèl se pa sèlman pou tèt ou, men tou pou lòt moun.

Ayisyen, malgre defi sosyo-ekonomik yo rankontre, fè yon pwen pou yo jenere pandan jou ferye yo. Kidonk, Nwèl vin tounen yon epòk solidarite kote chak moun, selon mwayen yo, kontribye nan lajwa lòt moun, sitou nan ofri manje, rad oswa kado bay moun ki pi defavorize yo.

Haïti
Haïti
Haïti

Manje Nwèl: Yon Moman Pataje ak Konvivialité

Manje Nwèl ann Ayiti se yon senbòl fò nan konvivialité ak jenerozite. Tablo yo plen ak manje bon gou, souvan pataje ak vwazen, zanmi ak etranje. Asyèt tradisyonèl tankou griot (kochon fri), diri ak pwa (diri ak pwa), soup jambon ak pain patate (gato patat) yo prepare ak swen epi sèvi kòm yon lyen ant fanmi yo ak kominote yo.

Ayisyen pran plezi pataje tab yo ak repa yo ak lòt moun, sitou moun ki pa gen mwayen pou fèt sa yo. Se tou yon tradisyon komen pou distribye manje nan katye, nan legliz oswa nan òganizasyon charitab. Nan fason sa a, Nwèl vin tounen yon zak kolektif nan jenerozite.

Solidarite Kominotè: Ede Moun Ki Bezwen Li

Nwèl ann Ayiti se pa sèlman yon selebrasyon prive oswa familyal, se yon moman tou kote kominote a mobilize pou ede moun ki pi vilnerab yo. Anpil òganizasyon charitab, legliz ak gwoup kominotè òganize evènman pou bay manje ak don bay moun k ap viv nan povrete.

Pa egzanp, manje kominotè yo prepare epi pataje nan sant sosyal, lopital oswa kay timoun yo. Rad, jwèt ak manje yo distribye nan lari yo, nan vilaj yo, e menm nan rejyon izole yo. Se konsa Nwèl vin tounen yon opòtinite pou sipòte moun ki gen mwens privilèj, yon zak lanmou ak jantiyès.

Ayisyen, sitou pandan peryòd sa a, demontre yon kapasite pou montre solidarite, èd mityèl ak konpasyon anvè moun ki plis bezwen li. Tradisyon sipò mityèl sa a se nan kè kilti ayisyen an.

Nwèl Mizik ak Chans: Yon moman pou pataje kolektif

Nwèl an Ayiti se yon tan tou kote mizik jwe yon wòl fondamantal. Chant Nwèl tradisyonèl yo rezone nan legliz, kay ak lari yo. Koral lokal yo ak gwoup mizikal jwe kantik relijye ak chante popilè ki raple lespri Nwèl la, lanmou ak pataje. Chante sa yo, souvan akonpaye pa dans ak mizik, pote lajwa ak rekonfò pou moun ki koute yo.

Bonfire, limen nan katye oswa jaden, tou bay yon anviwònman cho pou rasanble, diskite ak chante. Moman sa yo nan mizik ak selebrasyon ankouraje konvivialité ak ranfòse lyen kominote. Ayisyen pwofite rasanbleman sa yo pou pataje istwa, sonje tradisyon epi selebre lavi ansanm.

Kado Nwèl: Lwa senbolik jenerozite a

Kado nwèl ann Ayiti, byenke yo pa tankou omniprésente tankou nan Lwès la, rete yon senbòl fò nan jenerozite. Sitou, se yon moman pou nou bay moun ki bò kote nou sa nou kapab. Paran yo souvan ofri rad, jwèt pou timoun oswa pwodwi manje pou timoun ki pi gran. Bagay ki enpòtan se pa valè materyèl kado a, men aksyon senbolik bay plezi ak pote bonè bay lòt moun.

Echanj kado yo pa sèlman pou fanmi pwòch. Vwazen, zanmi e menm etranje yo envite pou patisipe nan moman pataje sa a. Nan kèk zòn riral, kominote yo òganize pou bay kado kolektif oswa òganize evènman sosyal kote tout moun ka resevwa yon ti bagay.

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!
Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Li pi evidan ke nan Petit-Goave espas medya yo absòbe nan rivalite ant Ratyèfè, trip chanpyon ak lambi gran lambi dlo, yon ansyen chanpyon. Wikenn ki sot pase a te yon lòt fwa ankò prèv irréfutable tansyon medya yo sou de gwoup rival sa yo. Avèk yon aparans ki sanble ak kanaval, klib fanatik premye a abiye ak yon chemiz blan, jip kout zoranj-jòn, kravat koulè wouj violèt, bòt nwa; lòt la abiye ak yon chapo tradisyonèl, jersey jòn, pantalon wouj, soulye tenis wouj oswa jòn. Maryaj koulè sa a ak gou kanaval se ekspresyon divèsite kiltirèl jan La Fontaine te di nan liv li istwa ak istwa kout "divèsite se deviz mwen." Fòmil sa a ka byen adapte ak rara a. Si se vre nan Léogane maryaj koulè sa a egziste depi lontan. Se pa mwens vre ke sa te fèt nan Petit-Goave paske nou te oblije tann gwo retou Ratyèfè an 2018 pou wè klib fanatik rara yo abiye yon fason diferan chak nouvo wikenn. Samdi pase a, plis pase yon moun te espere yon nouvo fas a fas ant Lambi gran dlo ak Ratyèfè paske dènye a te pran lank nan direksyon 2èm plenn lan ak dènye a, nan direksyon sant vil la. Mwens pase nan nenpòt lòt sikonstans, duel sa a nan tèt la te evidan Si pou kèk kòmantè se te yon opòtinite favorab pou Lambi pran revanj li sou rival li a konpare ak wikenn anvan an paske li te fè pwofil la byenke li te gen avantaj la. li te de kont youn (Lambi,chenn tamarin vs Ratyèfè). Gwo avantaj sa a pa t travay an favè yo paske èdtan ki te pase yo te travay kont yo, kòm prèv yo te al dòmi pandan ratyèfè te rete pou yo jwe pou pi piti 30 lòt tou. Etonan, men se pa etonan pandan reyinyon an ke mwens pase youn te tann lontan, nan Acul la ki pa lwen legliz Sen Jean-Baptiste, lambi te deside pa jwe ankò. Sepandan, daprè koutim ak kostim rara a lè gen de gwoup, moun ki sispann jwe an premye, montre feblès ak rann tèt. Kidonk, lòt moun ki opoze a pa bon ak bon moralite pa gen lòt chwa pou fè menm jan an. Sa rive pou ennyèm fwa fòmasyon gwo pouvwa a (lambi grand dlo) pa t kapab pran revanj sou rival li a. Pou anpil jounalis kiltirèl ki te prezan pou temwen evènman sa a pa t gen lang nan pòch yo pou bay enpresyon yo sou pèfòmans mons Ratyèfè. Sa a se pou Brignol, yon kòmantè kiltirèl ki te mande si Ratyèfè te gen dyab la nan kò l ’pou moun ki pi enkredilite yo te nan santi yo nan lajwa. Nan dimanch aswè mons animasyon sa a yon lòt fwa ankò kite mak li nan atizay la nan konesans li yo. Se sa ki esplike prèske inanimite nan mitan jounalis kiltirèl Petit-Goâve pou bay gwoup sa a premye plas pou pèfòmans li ak disiplin mizik li. Kidonk, pou wikenn sa a dapre sèk jounalis kiltirèl Petit-Goave ak apwobasyon anpil lòt kòmantè kiltirèl. Nou gen klasifikasyon sa a: 1er Ratyèfè 2yèm Grap Kenèp 3yèm Orgueil de la jeunesse

Haïti
Haïti
Haïti

Nwèl nan dyaspora a: kenbe tradisyon yo ak pataje kilti

Nwèl ayisyen an se anpil selebre tou nan dyaspora a, kote ayisyen fè tout sa pou yo kenbe tradisyon peyi yo orijin vivan. Nan Miami, New York, Monreyal ak lòt kote, kominote ayisyen yo kontinye selebre Nwèl ak menm jenerozite ak chalè menm jan ak nan peyi natif natal yo. Yo òganize repa kominotè, sèvis relijye yo òganize, epi fanmi yo reyini ansanm pou pataje repa ak kado.

Ayisyen nan dyaspora a tou pwofite nwèl pou transmèt valè pataje ak jenerozite bay jenerasyon ki vin apre yo, lè yo entwodui yo nan tradisyon gastronomik, chante ak koutim ayisyen ki gen rapò ak fèt sa a. Sa pèmèt yo kenbe yon koneksyon solid ak kilti yo epi pataje li ak vwazen yo ak zanmi ki gen lòt orijin.

Haïti
Haïti
Haïti

Nwèl an Ayiti, yon tan nan jenerozite ak inite

Nwèl an Ayiti se yon tan kote nou selebre non sèlman nesans Kris la, men tou, lespri solidarite, jenerozite ak pataje. Se yon moman kote Ayisyen reyini ansanm ak fanmi, zanmi, ak nan kominote yo pou yo viv moman lajwa, pataje ak sipò youn pou lòt. Kit nan manje fèt, aksyon charitab, mizik oswa echanj kado, Nwèl an Ayiti enkòpore valè fondamantal imen yo nan jenerozite ak inite. Pi lwen pase fwontyè peyi a, tradisyon sa a kenbe vivan nan dyaspora a, sa ki pèmèt Nwèl la kontinye mete Ayisyen ansanm nan menm ideyal pataje ak fratènite.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Li pi evidan ke nan Petit-Goave espas medya yo absòbe nan rivalite ant Ratyèfè, trip chanpyon ak lambi gran lambi dlo, yon ansyen chanpyon. Wikenn ki sot pase a te yon lòt fwa ankò prèv irréfutable tansyon medya yo sou de gwoup rival sa yo. Avèk yon aparans ki sanble ak kanaval, klib fanatik premye a abiye ak yon chemiz blan, jip kout zoranj-jòn, kravat koulè wouj violèt, bòt nwa; lòt la abiye ak yon chapo tradisyonèl, jersey jòn, pantalon wouj, soulye tenis wouj oswa jòn. Maryaj koulè sa a ak gou kanaval se ekspresyon divèsite kiltirèl jan La Fontaine te di nan liv li istwa ak istwa kout "divèsite se deviz mwen." Fòmil sa a ka byen adapte ak rara a. Si se vre nan Léogane maryaj koulè sa a egziste depi lontan. Se pa mwens vre ke sa te fèt nan Petit-Goave paske nou te oblije tann gwo retou Ratyèfè an 2018 pou wè klib fanatik rara yo abiye yon fason diferan chak nouvo wikenn. Samdi pase a, plis pase yon moun te espere yon nouvo fas a fas ant Lambi gran dlo ak Ratyèfè paske dènye a te pran lank nan direksyon 2èm plenn lan ak dènye a, nan direksyon sant vil la. Mwens pase nan nenpòt lòt sikonstans, duel sa a nan tèt la te evidan Si pou kèk kòmantè se te yon opòtinite favorab pou Lambi pran revanj li sou rival li a konpare ak wikenn anvan an paske li te fè pwofil la byenke li te gen avantaj la. li te de kont youn (Lambi,chenn tamarin vs Ratyèfè). Gwo avantaj sa a pa t travay an favè yo paske èdtan ki te pase yo te travay kont yo, kòm prèv yo te al dòmi pandan ratyèfè te rete pou yo jwe pou pi piti 30 lòt tou. Etonan, men se pa etonan pandan reyinyon an ke mwens pase youn te tann lontan, nan Acul la ki pa lwen legliz Sen Jean-Baptiste, lambi te deside pa jwe ankò. Sepandan, daprè koutim ak kostim rara a lè gen de gwoup, moun ki sispann jwe an premye, montre feblès ak rann tèt. Kidonk, lòt moun ki opoze a pa bon ak bon moralite pa gen lòt chwa pou fè menm jan an. Sa rive pou ennyèm fwa fòmasyon gwo pouvwa a (lambi grand dlo) pa t kapab pran revanj sou rival li a. Pou anpil jounalis kiltirèl ki te prezan pou temwen evènman sa a pa t gen lang nan pòch yo pou bay enpresyon yo sou pèfòmans mons Ratyèfè. Sa a se pou Brignol, yon kòmantè kiltirèl ki te mande si Ratyèfè te gen dyab la nan kò l ’pou moun ki pi enkredilite yo te nan santi yo nan lajwa. Nan dimanch aswè mons animasyon sa a yon lòt fwa ankò kite mak li nan atizay la nan konesans li yo. Se sa ki esplike prèske inanimite nan mitan jounalis kiltirèl Petit-Goâve pou bay gwoup sa a premye plas pou pèfòmans li ak disiplin mizik li. Kidonk, pou wikenn sa a dapre sèk jounalis kiltirèl Petit-Goave ak apwobasyon anpil lòt kòmantè kiltirèl. Nou gen klasifikasyon sa a: 1er Ratyèfè 2yèm Grap Kenèp 3yèm Orgueil de la jeunesse

Ayiti: Kanaval ak Rara: Pèspektiv sou kilti ak idantite ayisyen

Nan tradisyon nou an, kanaval reprezante yon aktivite kiltirèl esansyèl. Vreman vre, pou kenbe li ane sa a, Leta te tire nan trezò piblik la non sèlman yon gwo sòm, men tou yon gwo konsantrasyon nan fè respekte lalwa pou asire pwoteksyon ak sekirite moun ki kanaval nan zòn nan. Malgre anpil kritik ak enkyetid ke sèten medya te eksprime sou yon bò, apre yon lòt bò opozisyon demokratik la, alòske se vre ke nan Pòtoprens enkyetid sa yo te gen yon konsekans pa mwens enpòtan sou pwogrè fèt sa a. mwens vre ke sa te ka nan lòt vil pwovens yo, kòm prèv nan depatman sidès otorite yo pa t anrejistre anyen kòm yon eleman aksidan oswa ensidan pandan pwogrè kanaval la kontrèman ak Pòtoprens. Sètènman, pwoblèm sosyo/ekonomik yo de pli zan pli enkyete, poutan sa ki fè nou sa nou ye jodi a, yon pèp lib e endepandan se pa lòt ke eksepsyonèl nou. Sa a pwofondman eksprime karakteristik intrinsèque nou an relasyon ak moun. An reyalite, istorikman nou se yon pèp ki ri ak kriye, souri ak irite, danse ak frape sistèm nan, chante ak goumen tèlman byen ke "grenadya alaso sa ki mouri zafè ya yo" se chante ki pi anblèm nan esklav yo pou konkèt la. nan libète nou an. Nou pa gen entansyon fè reklamasyon ke moun ki eksprime dezakò yo ak kanaval la montre yon defisi istorik. Sepandan, nou kite nan lonbraj yon kesyon fondamantal: poukisa Leta okipe kanaval pandan rara a tankou yon timoun abandone? Rara a se pa sèlman yon senp tradisyon kiltirèl men, sitou, se eritaj vanyan sòlda nou yo ki te goumen avèk kouraj lame ekspedisyonè fransè a, ki pi pwisan nan epòk la.Alòske, mas kiltirèl sa a, li toujou majinalize pa otorite leta. . Yo mete aksan sou koyesyon sosyal se pwen mouri kanaval, yon lòt bò, se pwen fò rara a. Kòm prèv, Jedi Mouri a nan tradisyon Voudouesk nou an ki reprezante seremoni ouvèti pou bann rara yo, se temwayaj flagran koyesyon sosyal sa a. Epi, an reyalite, te gen sèk moun ki te pran direksyon divèjan pou yo asiste seremoni ouvèti bann rara yo. Pou seremoni ouvèti sa a atmosfè a te yon gou nan kanaval an tèm de koulè. Sou bò Croix Hilaire, pou tit chanpyon Ratyèfè plen fòs bann, koulè klib li a te trè divès, yon rad long nan jòn abriko, mov blan, Lè sa a, echap blan. An tèm de pèfòmans, gwoup sa a te konplètman pwouve konpetans li chanpyon gras a asenal li yo nan mizisyen ki pa t ’nan faz tès yo. Pou di verite a, yo te fè nòt yo ak presizyon chirijikal kòm yon doktè-chirijyen nan pwosedi chirijikal li. Senkronizasyon ki genyen ant mizisyen yo, enstriman yo ak Lè sa a, fanatik yo fòme yon antye ak amoninize parfe byen. Gwoup sa a non sèlman gen maji mo ak vèb, li sanble ke yo tou gen maji a frison menm fanatik yo ki pi ezite. Anplis, pèfòmans li pou Jedi mouri sa a se te yon defi pou rival li nan wikenn sa a nan limit ke pèfòmans yo te mwens bon. Sou bò senbòl limyè a, Grap Kenèp se te bèl bagay nan aswè Jedi mò yo. Klib li abiye an koulè ki apwopriye pou aswè a, echap koulè wouj violèt, jersey koulè wouj violèt, Lè sa a, blan "kolan". Nan yon fason senbolik, maryaj koulè sa a reprezante Baron nan Vodou ayisyen an. San okenn dout, se te pi bèl reprezantasyon senbolik aswè a. An tèm de pèfòmans, retounen soti nan simityè a nou te santi yon chalè trè fò nan rejwisans, ekspresyon, ak jwe pou yon pèfòmans konplètman ekilibre. An sa ki konsène Chenn Tamarin, li te deja 2 a.m. lè ekip nou an te rankontre l, se te yon pèfòmans mwens bon pase sa nou te abitye. Sou bò senbolik li kite yon bagay yo dwe vle. Nouvèl li se ke li te gen pwòp medya li. Petit-Goave/Kilti ak Sosyete

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon