contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

E si ou te Chef Leen, ki plat ou ta chwazi pou fè pwomosyon Ayiti?
E si ou te Chef Leen, ki plat ou ta chwazi pou fè pwomosyon Ayiti?
E si ou te Chef Leen, ki plat ou ta chwazi pou fè pwomosyon Ayiti?

E si ou te Chef Leen, ki plat ou ta chwazi pou fè pwomosyon Ayiti?

Chef Leen! Yon non ki te fè wonn sou rezo sosyal yo nan semèn ki sot pase yo! E pou yon bon rezon: chef ayisyen an te reprezante Ayiti nan Guinness World Records pandan yon konpetisyon gastronomik ekstraòdinè. Defi sa a te fèt nan kwit manje pandan 8 jou san rete, yon fason odas pou selebre richès cuisine ayisyen an.

Se an Frans, pi presizeman nan restoran Anba Le Pont, ki chita nan Saint-Denis, ke Leen Excellent te antre nan avanti eksepsyonèl sa a. Apati lendi, 7 avril 2025, li te kwit manje san rete pou nèf jou youn apre lòt, totalize 187 èdtan nan tan reyèl pou kwit manje (apre yo fin retire repo legal yo). Yon pèfòmans istorik, ki konbine andirans, pasyon ak fyète kiltirèl.

Kidonk, si w te nan plas Chef Leen, ki premye plat ou t ap kwit pou reprezante cuisine ayisyen an nan lemonn?

Ekip editoryal Haïti Wonderland te poze kèk lektè kesyon sa a: gen kèk ki te reponn san ezitasyon: diri blan, sòs pwa, ak legim, ke yo rele GOAT. Gen lòt ki te opte pou yon bon lalo, yon bouyon pye kochon bon gou, yon bon tchaka oswa menm diri a pi popilè maten.

Bay divèsite sa a, mwen te chwazi prezante chak plat mansyone nan sondaj la ba ou pandan semèn yo.

Ak jodi a nou kòmanse ak tchaka!

Haitian Tchaka Recipe

Engredyan:

500 g mayi sèk
300 g pwa wouj oswa pwa Kongo
500 g vyann kochon
1 zonyon
2 dan lay
1 bouquet garni
1 West Indian chili pepper
2 dan
Sèl ak pwav gou
1 kib stock

Preparasyon:

1. Tranpe (jou anvan an):
Tranpe mayi a ak pwa wouj separeman nan dlo lannwit lan pou fasilite kwit manje.

2. Kwit pwa yo:
Drene epi kwit pwa yo nan yon gwo chodyè ak dlo, sèl, yon ti kras lay ak tim. Kwit jiskaske sansib.

3. Kwit mayi a:
Kwit mayi a separeman nan yon lòt chodyè ak dlo jiskaske li sansib anpil (apeprè 1.5 a 2 èdtan depann sou kalite mayi a).

4. Preparasyon vyann lan:
Netwaye vyann kochon an (ak sitwon oswa vinèg), Lè sa a, bouyi li ak yon ti sèl, lay, dan ak epis santi bon. Lè sa a, mawon vyann lan nan yon ti lwil oliv pou bay li yon bèl koulè an lò.

5. Asanble:
Yon fwa pwa yo ak mayi yo byen kwit, konbine yo nan yon gwo po. Ajoute vyann kochon an mawon, piman an antye, zonyon an koupe, kib la stock si ou vle, epi ajiste séchage la.

6. Final kwit manje:
Mitone sou chalè ki ba pou apeprè 45 minit a 1 èdtan, jiskaske melanj lan vin lis ak santi bon. Dlo oswa lèt kokoye ka ajoute pou yon teksti pi rich.

Tchaka se plis pase yon plat: li se yon senbòl pataje, tradisyon ak memwa. Yon plat ki, tankou Chef Leen, reprezante fòs ak fyète nan eritaj gastronomik nou an.

Na wè semèn pwochèn pou yon lòt resèt nan sondaj la!

Pataje
Konsènan otè a
Jeunes Influenceurs
Jeunes Influenceurs
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Ayiti, espas rèv.

Ant rèv ak reyalite ayisyen an: Yon apèl pou inite ak aksyon Anpil gason te reve gwo pou Ayiti. Tousen Louvèti ak Jean Jacques Dessalines se egzanp. Malgre ke men envizib dechire, twal sosyal peyi a te toujou konsidere kòm pi gwo pwojè moun lèt yo te mete an mouvman. Jiska lè sa a, istwa peyi DAyiti rete e rete pou ayisyen espas ki pi apwopwiye pou rèv ak pwopoze libète total e total. Vrèmanvre, Tousen Louvèti te fè rèv amelyore anpil esklav yo. Desalin, bò kote l, te sakrifye tèt li pou endepandans zile nou an (Ayiti-Sen-Domeng). Apre liberasyon nou anba men franse yo, mesye lèt yo te oblije pran lòt chemen pou pwoteje diyite peyi a. Sitiyasyon sa a te montre yon lòt fòm revolisyon tankou powèt lekòl patriyotis la ak patizan tankou: Louis Joseph Janvier, Anténor Firmin, Demesvar Délorme ak Jenerasyon wonn ak Fernand Hibbert, Georges Sylvain tou lekòl endijèn ak Jean Price Mars, Jacques Stephen. Alexis, Roussan Camille elatriye... ki eksprime mekontantman yo nan vide lank. Lè w dekri oswa pentire sitiyasyon peyi a. Plizyè ane ki te premye vin ansent ak Lè sa a, te fèt lide nan bay peyi a souverènte li, pwòp bicolor li, lame li, elatriye li pa t ’fasil epi yo pa t’ kontinye konsa. Ayiti bezwen pou le moman moun rèv, gason ki renmen peyi yo, men ki pa richès peyi sa, moun ki renmen bonè peyi yo, men ki pa malè li yo, gason ki gen pwojè solid, men ki pa espesyalis nan masak yo sèlman enterese nan pòch yo, pito pou kontantman de-ton nou yo, mesye ki dwe goumen kont koripsyon, kont gaspiyaj, kont men envizib etranje yo, kont fòm sa a nan administrasyon piblik ki vize sèlman yon ti gwoup moun nan la. peyi nan detriman popilasyon an, fòm ensekirite sa a ke leta te planifye, sa yo rele boujwazi yo, pouvwa ekonomik ki soti aletranje tankou: Lafrans, USA, Kanada, Brezil. q~Ayiti an 1979 ak tout pouvwa. Yo di Maître Fevry te deklare: Rèv Ayiti pa ka sipòte, ni aksepte solisyon enpwovize ~q. Rèv ayisyen an dwe toujou yon efò ekip. Yon ekip gason ki gen konpetans, vizyon, bon volonte, refleksyon ak meditasyon. q~ Gason ki ka plase enterè pèsonèl yo ak enterè prive yo pase enterè piblik yo. Gason ki vle fè yon nouvo demaraj pou reyalize rèv Jean Jacques Dessalines ak sa Henri Christophe ki te vize ke ayisyen pa anvye okenn lòt peyi nan mond lan pou tout ayisyen ka kontan nan pwòp peyi yo , te chante pwofesè. Lesly Saint Roc Manigat.~q Ayiti cheri nou an, ki te yon fwa pèl Zantiy yo, pa prezan ankò jodi a. Pou sa nou mande tout Ayisyen: timoun, jèn, granmoun ak granmoun, se pou nou mete tèt nou ansanm bra nou, fòs nou, vwa nou ak tout sa nou te kapab fè pou libere peyi nou renmen anpil Ayiti Chérie. Ann chanje reyalite nou ansanm! Viv Ayiti, viv libète lemonn antye.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon