contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann Ayiti
PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann Ayiti
PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann Ayiti

PAQÉMO, lè mizik ouvè pòt pou demen ann Ayiti

Ann Ayiti, kote difikilte ekonomik ak sosyal konn anpeche aksè a edikasyon ak kilti, gen yon pwojè inovatè ki pote yon sous espwa. PAQÉMO, ki vle di "Pwojè Atistik Katye ak Edikatif Mizikal an Òkès", se yon inisyativ ki te lanse an 2022 pa Asosyasyon Mizikal ak Edikatif ak Vokasyon Sosyal (AMEVS), ki te fonde pa Jéricho Pierre-Noël ak Cecilia Madolena Clénard, de etidyan ayisyen nan Inivèsite Sorbonne. Jodi a, pwojè a genyen lòt non ladan li tankou Sargine Any Melissa Bernard, Mohamed Etamine, Ege Tarik Eken, Youssef Naccache, ak Sohann List Massaregli, tout etidyan nan Sorbonne, ki angaje yo pou reyalizasyon pwojè sa a ki vize mete mizik akademik kòm zouti devlopman entegre pou jèn ayisyen.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon pwojè edikatif ak atistik ki gratis

Youn nan aspè ki pi enteresan sou PAQÉMO, se ke li gratis. Nan yon peyi kote anpil zòn riral ap viv nan mizè ekstrèm, se pa ti bon nouvèl. Pwojè a ofri timoun ak adolesan ki gen laj ant 6 ak 18 an, ki soti nan zòn izole tankou Belladère, yon fòmasyon mizikal konplèman gratis. Yo aprann jwe enstriman (vyolon, vyolonsèl, flit), li mizik epi jwe an òkès. PAQÉMO gen plan pou òganize konsè pou mete talan jèn yo an valè. Genyen tou posiblite pou pi talan yo ka kolabore ak òkès an Frans tankou COSU oswa Orchestre à l’École. Sa montre pwojè a pa sèlman fòme mizisyen, men li bay jèn yo disiplin, konfyans nan tèt yo, epi ouvè pòt pou mond lan.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon enpak sosyal konkrè

Lekòl lokal yo tankou Lekòl Mizik Laïcat, Lekòl Mixte Maranatha ak Lise Charlemagne Péralte ap akeyi PAQÉMO pou fè sesyon aprantisaj. Nan mitan ensekirite ak enstabilite, mizik la vin tounen yon espas sekirite, kreyativite, ak rèv pou timoun yo. Pwojè a ede yo devlope sou plan pèsonèl ak kolektif, e li mete wòl li nan rekonstriksyon sosyal kominote ayisyen yo.

Haïti
Haïti
Haïti

Rekonesans nasyonal ak entènasyonal

PAQÉMO resevwa sipò enstitisyon entènasyonal ak nasyonal. Pami yo gen Inivèsite Sorbonne, Inivèsite Quisqueya, Inivèsite Paris 8, Chanson d’Haïti, Woodbrass Music Instruments, ak lekòl mizik tankou CAICAT, JIDO, CADENCE ki soti an Frans. An 2024, pwojè a te genyen Grand Prix pour l’Accès à la Culture pa Fondasyon Charles Defforey (Institut de France), ak yon dotasyon 100 000 ero. Rekonesans sa a mete pwojè a sou pye e louvri chemen pou l grandi : anvan jen 2025, PAQÉMO vize rive jwenn plis pase 2 000 timoun nan 20 sant atravè peyi a.

Ayiti se yon peyi ki gen anpil talan ak richès kiltirèl. PAQÉMO se yon limyè espwa pou devlopman jenerasyon kap vini an. Li montre tou ki jan dyaspora ayisyen an kapab jwe yon wòl esansyèl nan lavni peyi a.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Li pi evidan ke nan Petit-Goave espas medya yo absòbe nan rivalite ant Ratyèfè, trip chanpyon ak lambi gran lambi dlo, yon ansyen chanpyon. Wikenn ki sot pase a te yon lòt fwa ankò prèv irréfutable tansyon medya yo sou de gwoup rival sa yo. Avèk yon aparans ki sanble ak kanaval, klib fanatik premye a abiye ak yon chemiz blan, jip kout zoranj-jòn, kravat koulè wouj violèt, bòt nwa; lòt la abiye ak yon chapo tradisyonèl, jersey jòn, pantalon wouj, soulye tenis wouj oswa jòn. Maryaj koulè sa a ak gou kanaval se ekspresyon divèsite kiltirèl jan La Fontaine te di nan liv li istwa ak istwa kout "divèsite se deviz mwen." Fòmil sa a ka byen adapte ak rara a. Si se vre nan Léogane maryaj koulè sa a egziste depi lontan. Se pa mwens vre ke sa te fèt nan Petit-Goave paske nou te oblije tann gwo retou Ratyèfè an 2018 pou wè klib fanatik rara yo abiye yon fason diferan chak nouvo wikenn. Samdi pase a, plis pase yon moun te espere yon nouvo fas a fas ant Lambi gran dlo ak Ratyèfè paske dènye a te pran lank nan direksyon 2èm plenn lan ak dènye a, nan direksyon sant vil la. Mwens pase nan nenpòt lòt sikonstans, duel sa a nan tèt la te evidan Si pou kèk kòmantè se te yon opòtinite favorab pou Lambi pran revanj li sou rival li a konpare ak wikenn anvan an paske li te fè pwofil la byenke li te gen avantaj la. li te de kont youn (Lambi,chenn tamarin vs Ratyèfè). Gwo avantaj sa a pa t travay an favè yo paske èdtan ki te pase yo te travay kont yo, kòm prèv yo te al dòmi pandan ratyèfè te rete pou yo jwe pou pi piti 30 lòt tou. Etonan, men se pa etonan pandan reyinyon an ke mwens pase youn te tann lontan, nan Acul la ki pa lwen legliz Sen Jean-Baptiste, lambi te deside pa jwe ankò. Sepandan, daprè koutim ak kostim rara a lè gen de gwoup, moun ki sispann jwe an premye, montre feblès ak rann tèt. Kidonk, lòt moun ki opoze a pa bon ak bon moralite pa gen lòt chwa pou fè menm jan an. Sa rive pou ennyèm fwa fòmasyon gwo pouvwa a (lambi grand dlo) pa t kapab pran revanj sou rival li a. Pou anpil jounalis kiltirèl ki te prezan pou temwen evènman sa a pa t gen lang nan pòch yo pou bay enpresyon yo sou pèfòmans mons Ratyèfè. Sa a se pou Brignol, yon kòmantè kiltirèl ki te mande si Ratyèfè te gen dyab la nan kò l ’pou moun ki pi enkredilite yo te nan santi yo nan lajwa. Nan dimanch aswè mons animasyon sa a yon lòt fwa ankò kite mak li nan atizay la nan konesans li yo. Se sa ki esplike prèske inanimite nan mitan jounalis kiltirèl Petit-Goâve pou bay gwoup sa a premye plas pou pèfòmans li ak disiplin mizik li. Kidonk, pou wikenn sa a dapre sèk jounalis kiltirèl Petit-Goave ak apwobasyon anpil lòt kòmantè kiltirèl. Nou gen klasifikasyon sa a: 1er Ratyèfè 2yèm Grap Kenèp 3yèm Orgueil de la jeunesse

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon