contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Jephte Estiverne: yon vwa powetik ki pral fè mak li nan lane 2025 la
Jephte Estiverne: yon vwa powetik ki pral fè mak li nan lane 2025 la
Jephte Estiverne: yon vwa powetik ki pral fè mak li nan lane 2025 la

Jephte Estiverne: yon vwa powetik ki pral fè mak li nan lane 2025 la

Nan lane 2025, non Jefte Estiverne a rezone pi plis nan mond literè Ayisyen an. Powèt, lengwis ak jounalis espòtif de fòmasyon, jèn otè sa a, ki ap monte rapidman e ki soti Carrefour-Feuilles orijinèlman, ap etabli tèt li kòm youn nan vwa ki pi pwomètè nan jenerasyon li a. Ant konfidans ak refleksyon, li pale nou de karyè li, relasyon li ak ekriti, vizyon li sou peyi literati a ak angajman powetik li.

Haïti
Haïti
Haïti

Kote orijin

"Mwen soti Carrefour-Feuilles, se premye bagay pou nou sonje," li di depi nan kòmansman an, tankou si l ap raple enpòtans katye sa a, devaste pa raj gang yo jodi a, men ki pandan plizyè ane te sèvi kòm yon kote pou l ankre tèt li ak yon kote pou l pran rasin nan devlopman pèsonèl li. Twazyèm pitit nan yon fanmi kretyen ki gen senk timoun, li te dekouvri ekri an 2018, yon rankont li dekri kòm fondamantal: “Mwen te yon timoun poukont mwen, yon adolesan ki te efase…” “lefèt ke mwen te renmen pawòl lòt moun te pouse m chèche pwòp pawòl pa m,” li te konfye nou.

Depi rankont sa a ak pwezi, Jephte te pibliye twa koleksyon: Bretèl Solèy, Ce que l’ange confie aux étoiles, ak Naufrage, ki te pibliye ant 2021 ak 2024. Li te patisipe tou nan antoloji Chambres ki te edite pa Lyonel Trouillot ak Marie Bénédicte Loze. Ekriti sansib ak otantik li a deja fè l touche plizyè distenksyon, tankou yon mansyon nan pwezi nan konkou Chansons sans Frontières ak yon plas pami ganyan konkou Mon histoire en mille mots la.

Men, se an 2025 talan li te vin an limyè. Gayan pri pwezi Amaranthe la, gayan premye konkou òganize pa Foire Liv Pòtoprens lan, dezyèm nan pri Evelyne Trouillot la, epi finalis prestijye pri entènasyonal Balisaille la, Jephte ap pase yon ane eksepsyonèl. “Ane pase nan epòk sa a, mwen pa t ap panse ak pri yo anpil. Men, yon zanmi powèt, Daryl Lorenzo Moïse, te ankouraje m pou m patisipe nan tout konkou mwen te kapab. Mwen te eseye prepare yo pi byen mwen te kapab… epi li te mache.»

Sepandan, jèn powèt la kenbe pye l sou tè a epi li di li gen yon bon bout chemen pou l fè toujou. «Sa ban m anpil lajwa ak yon ti fyète, men mwen rete lwen kote mwen reyèlman vle ye a.» Yon klète ki reflete nan pèspektiv li sou piblikasyon ayisyèn nan: «Li ap stagne. Gen yon mank ekspètiz, epi pwoblèm enprime yo pèsiste. Premye liv mwen an te pibliye pa mwen menm, pou de lòt yo mwen te gen sipò, men pafwa mwen santi mwen te dwe tann. »

Gade tou

Haïti
Haïti
Haïti

Gwo tèm yo

Pwezi Jephte Estiverne a eksplore tèm tankou lanmou, dezi ak peyi. Sepandan, li di li vle ale nan yon lòt direksyon. Ekri se yon nesesite varyab pou li: “Pafwa se yon dezi, pafwa se yon bezwen. Sa depann de jou a. Pafwa li pa vini epi mwen fè fas ak li.» Relasyon likid sa a ak ekriti te bati depi adolesans, nouri pa lekti sè li te pote lakay. Li te kòmanse ak atik espò, answit pibliye premye powèm li yo sou Facebook an 2016, ankouraje pa moun li renmen yo.

Pou Jefte, literati se yon zouti pwisan: “Li mezire tout bagay nan mond lan. Li ekri, li restore, li kraze, li sèmante, pafwa san li pa rann li kont.” Pandan ke li admèt ke istwa Ayiti a poko prezan anpil nan ekri li yo, li di l ap travay sou li. “Mwen se yon nonm ki nan moman an, mwen eseye kreye ak sa ki gen rapò dirèkteman ak epòk mwen an.”

Pami modèl li yo, nou jwenn gwo pèsonaj tankou Lyonel Trouillot, Dany Laferrière, Yasmina Khadra, men tou, Jean D’Amérique, Gaël Faye ak Christian Bobin. Tout bagay sa yo te nouri vizyon li epi anrichi vwa li.

Konsèy li bay jèn yo

"Li. Li tout. Li san modération. Menm lè anvi a pa vini. Se nan lekti tout bagay pase." Kanta pou Ayiti, malgre dezòd ki antoure l la, li rete yon sous enspirasyon san limit. “Mwen tire anpil leson ladan l. Mwen renmen ekri sou sa k ap pase, sa m tande...”

Nan tan ensèten sa yo, pwezi Jephte Estiverne a kanpe kòm yon egzanp, ki gen tras ki transmèt sansasyon limyè. Epi li te monte kòm yon espas solèy ak rezistan, sa ki ba li dwa pou rekonpans ki onore lè jenès li yo.

Pou raple nou, pandan de dènye ane yo ann Ayiti, jèn nan kategori Jephte Estiverne nan te mete tèt ansanm pou kreye yon fòs infernal ki pral mete leta Ayisyen an ak sosyete Ayisyen an antye ajenou. Epi vwayaj aktyèl jèn gason an vrèman enspiran, epi li di nou klèman poukisa tout sosyete ki nòmalman konstitye pa ta dwe neglije lè rive jwenn mwayen nesesè pou ekipe ak ekspoze timoun yo nan egzèsis limineuz lekti a, e sa depi yon laj byen jèn.

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl
Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Pi lwen pase dezòd la, nan kè dezolasyon an, gen vwa ki rezone. Moun ki pote silans, ki dekri reyalite makab lavi chak jou a an mil moso, konsa yo defye mal pou bay lavi yon sans epi fè chak jou yon kote espwa koule tankou yon rivyè siwo myèl. Vwa Edison Juste a se youn nan yo: li chante espwa, lanmou, tout pandan l ap fè lwanj pou Bondye. Se nan Carrefour, sa gen 27 an, ke solèy jèn chantè a te leve nan yon fanmi kat timoun. Edison Juste se pi jèn nan. Ant diplomat, avoka ak antreprenè li ye a, chante rete pi gwo pasyon li pou jèn gason marye sa a. Tankou anpil chantè Ayisyen, Edison Juste te fè premye pa li byen bonè nan yon koral – Yahvé Shama – ansanm ak timoun menm laj avè l. Li ta pita vin lidè prensipal la la. Se ane 2010. Lè yo te mande l kisa l te fè pou premye vrè rankont li ak mizik, li te reponn: Se te an 2013 mwen te vrèman kòmanse chante. Se te pandan yon konpetisyon ke Styl Doz te òganize nan Legliz Evanjelik Gras la ~q, temwaye manm aktif gwoup YES la (Yon Enstriman Sen), ki eksprime rekonesans li tou anvè chantè Joseph Rhousteau, ki te enspire l epi antrene l pandan plizyè ane. Edison Juste distenge pa sèlman pou style li, men tou pou adaptabilite li. Kapasite li pou fè nòt yo vibre avèk yon franchiz k ap touche kè a sanble san limit. Sepandan, li gen preferans li yo: q~Pa gen yon sèl stil ki karakterize mwen. Mwen wè tèt mwen kòm yon likid: Mwen pran fòm veso a. Menm si Worship, Compass ak Jazz~q toujou ap boulvèse m, li konfye m. Jodi a, natif natal Carrefour la ka vante tèt li ak yon repètwa mizikal rich ak varye. Soti nan 2010 rive 2025, li te grandi nan matirite ak notoryete: senk konkou ranpòte, premye chante li anrejistre an 2018, rantre nan gwoup YES, patisipasyon li nan dezyèm albòm Se pou m beni a, yon kolaborasyon ak Amos César nan yon komedi mizikal, ak kontribisyon li nan albòm Anprent pa mèt Berwin Sydney. Pou li, vwayaj sa a deja yon gwo sous enspirasyon. Edison Juste pa janm fè san prezans Bondye, kit se nan pwosesis kreyatif la kit se pandan pèfòmans li sou sèn nan: “Sa ki enfliyanse m epi motive m plis se toujou prezans Elohim, ak anvi piblik la pou savoure epi antre nan apresyasyon travay mwen an,” li di.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Ayiti: Camp Louise: Yon trezò kache nan kè Acul du Nord

Nan papòt bèl Baie de l’Acul du Nord an Ayiti se yon oasis trankilite ak bote natirèl: Camp Louise, plis afeksyon ke yo rekonèt kòm Saint Michel Beach. Avèk sab nwa li yo ak houle bri, plaj sa a ofri yon eksperyans enchante ki kaptire lespri sovaj lanati. Le pli vit ke ou mete pye sou rivaj sa a mayifik, ou ap anvlope pa yon atmosfè nan mistè ak trankilite. "Ajoupas yo" ki chaje sou plaj la se lakay yo nan restoran modès k ap sèvi espesyalite lokal yo, soti nan pwason fre griye nan konk sukulan. Avèk chak mòde, ou goute fizyon ekskiz nan gou natif natal ki selebre richès gastronomik Ayiti. Sou bò dwat ou a, Majestic chita restoran "M&M" la, pare pou pran plezi boujon gou ou yo ak espesyalite irézistibl li yo, ki disponib pou sèvi ou nan fen semèn nan, kouwone jou plaj ou ak yon nòt gastronomik ekskiz. Malgre li pwoksimite ak vil kap ajite nan vil Okap, ki sitiye jis 26 kilomèt lwen, Kan Louise sanble tankou yon mond apa. Aksesib tou de pa wout ak pa lanmè, pa jet ski soti nan plaj vwazen Gaderas ak Labadie, plaj sa a ofri yon chape akeyi soti nan ajitasyon an nan lavi chak jou. Kit ou ap chèche avanti, detant oswa tou senpleman koneksyon ak lanati, Camp Louise pral satisfè tout dezi ou yo. Dlo turkwaz li yo envite ou naje, plaj sab li yo envite ou detann, ak atmosfè cho li yo enspire sezi. Pou vwayajè k ap chèche eksperyans natif natal ak peyizaj mayifik, Camp Louise pwouve li se yon trezò kache ki vo dekouvri ak selebre. Kidonk, kite tèt ou pran pa maji kaptivan pèl ra sa a nan kè Bay Acul du Nord, epi kite enkyetid ou yo flote ak vag ki dousman karese rivaj li yo.

Vertières, Fort Mazi : Verite istorik ;

Si w gade mo vertière a nan yon diksyonè fransè, ou p ap jwenn li pou pè ke mond lan pa konnen kote sa a reprezante talon Achilles lame Ewopeyen an ki pi pwisan. Anplis de sa, yon sèl sa a te jis genyen siksè kanpay lès la. Istoryen fransè yo nan epòk la te efase kote jeyografik sa a nan rada listwa paske yo pa t vle rakonte istwa a jan li ye a nan sans esplike premye gwo imilyasyon lame ekspedisyonè franse a pa bann esklav ki te totalman inyorans nan atizay fè lagè, anpil mwens nan manyen zam yo. Sepandan, lagè analfabèt sa yo te mete lame Napoleon an, ki te pi pwisan nan epòk sa a, lè l sèvi avèk mwayen ki te genyen yo. Lame ekspedisyonè sa a, apre li te mete Ewòp ajenou, ta pral fè eksperyans premye dechoukay li pa esklav nan kote jeyografik sa a, ki sitiye nan depatman Nò Ayiti. Istwa komik, vil sa a pa sou lis mo fransè yo menm si yo bay enpòtans istorik li, li ta dwe nan kè istwa inivèsèl la, lwen pou l fini ak envensibilite lame ki pa venk la. Pou pa ofanse mèt blan yo, okenn lidè politik pa janm mande poukisa vertière pa parèt nan okenn diksyonè franse? Sepandan, yo selebre batay sa a ak gwo lapenn chak 18 novanm. Ala ipokrizi istorik pami dirijan nou yo! Apre Vertière anpil lòt kote istorik yo trangle pa istoryen yo nan lòd yo kache ekstrèm atwosite kolon franse yo sou esklav yo. Se nan kontèks trangle istorik sa a ke "Fort Mazi" pa mansyone nan liv listwa lekòl yo. Sa a sitiye nan Petit-Goave, 2yèm seksyon minisipal, lokalite Arnoux. Nou te rankontre mega fò sa a, pandan yon klinik mobil finanse antyèman pa Fondasyon Ernest Junior, yon fondasyon charitab ki travay nan sektè sosyal la, patikilyèman nan domèn atizay ak mizik Daprè rezidan yo, pi ansyen nan lokalite sa a, fò sa a kolon yo te bati sou omwen 20 kare latè. Se te yon gwo konplèks militè divize an konpatiman, avanpòs, chanm tòti, chanm pou trete kolon, yon gwo legliz Katolik, yon simityè. Sepandan, nou pa janm pale de fò sa a tèlman ke pwofesè listwa nan vil Petit-Goave inyore l. Sètènman, disparisyon an vle nan fò sa a anba rada a nan listwa antere atwosite yo, barbari yo, pinisyon ki pi iniman kolon yo sou esklav yo. Gade byen nan reyalite a, tout bagay sanble vre ke li se pi gwo fò ki te janm bati pandan peryòd kolonizasyon an. Anplis, li pwobableman sanble pi fò an relasyon ak enpòtans li. Sonje ke Vertière egziste sèlman nan liv listwa lekòl ayisyen yo alòske Fort Mazi pa parèt, pi piti nan diksyonè franse oswa liv istwa. Sa a eksplike poukisa fò sa a te yon kote sekrè kote kolon yo pratike krim ak atwosite ki te depase konpreyansyon moun. Èske se pa yon dezi klè nan istoryen yo kache sa ki fò sa a imans bati sou omwen 20 mozayik sou tè a te reyèlman? Dekouvri istwa Ayiti: Yon istwa kaptivan pou eksplore! : https://haitiwonderland.com/haiti/histoire/decouvrez-l-histoire-d-haiti--un-recit-fascinant-a-explorer/81

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon