contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz
UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz
UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz

UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz

Lendi 28 avril 2025 la, UNESCO, reprezante pa Mesye Éric Voli Bi, Direktè Fondasyon Jazz Ayiti a an Ayiti, pa Madanm Milena Sandler, Direktè Fondasyon Jazz Ayiti a, ak Mesye Joel Widmaier, Direktè Atistik PAP Jazz, ansanm ak Ministè Kilti ak Kominikasyon an, pa Madanm Stéphanie Saint-Louis, Direktè Afè Kiltirèl nan MCC a, te fè yon konferans pou laprès nan lokal UNESCO a nan ri Geffrard, nan Pétion-Ville. Pandan dènye a, yo te anonse inyon yo pou pwomosyon Kreyol Jazz la.

Rezime

Konferans sa a te okazyon tou pou lanse yon festival ki pral dewoule soti 29 avril pou rive 3 me nan Pétion-Ville, Jakmèl ak Kap-Ayisyen. Sa a pa sèlman yon okazyon pou selebre Jounen Entènasyonal Jazz la nan dat 30 avril la, men tou pou òganize gwo diskisyon sou Jazz Kreyòl la an jeneral. Se poutèt sa yon konferans entènasyonal sou mizik sa a, ki fè pati patrimwàn mizikal Ayisyen an, pral dewoule nan dat 29 avril la sou tèm nan: "Djaz Kreyol, plizyè idantite, mache, yon jan mizikal." Sa ap yon okazyon pou reyini ekspè, mizisyen, pwodiktè, chèchè, difizè ak lòt enstitisyon ki soti nan mond kreyòl la pou eksplore an pwofondè jan mizikal sa a, ki gen merit pou l rasanble, pi lwen pase divèsite ki deja egziste yo (Vodou Jazz, Maloya Jazz, Biguine Jazz, Jazz Ka, Karayibyen Jazz, elatriye), mond frankofòn nan alantou vektè inik sa a. Objektif la se pou eksplore posiblite pou ba li plis vizibilite, eksplwate potansyèl ekonomik li epi dekouvri pakèt opòtinite li ta ka ofri Ayiti ak rès mond lan ki pale kreyòl.

Haïti
Haïti
Haïti

Festival sa a pral yon okazyon tou pou bay djaz lavi pou yon dezyèm fwa, apre festival PAP Jazz la ki te fèt mwa pase a, nan yon peyi k ap fè fas ak difikilte politik ak sekirite.

Djaz Kreyol la, ki se fwi kreyativite Ayisyen an tou, dapre òganizatè yo, ka kontribye nèt ale nan amelyore imaj Ayiti. Se poutèt sa yo te pwofite selebrasyon mondyal jan mizikal sa a pou yo kòmanse yon bon refleksyon sou benefis Djaz Kreyòl la ka pote pou Ayiti.

Madan Stéphanie, ki t ap pale nan non Minis Patrice Delatour, te deklare nan konferans lan kijan Ministè Kilti ak Kominikasyon an te kwè nan pwojè sa a, ki gen pou objektif non sèlman pou fè pwomosyon kilti mizikal ayisyèn nan, men tou lang kreyòl la, yon vrè zouti pou reprezante pèp Ayisyen an. Li te ensiste tou ke pwojè sa a otou Kreyol Jazz la kapab amelyore nivo lavi anpil jèn mizisyen Ayisyen.

Pou pati pa li, Fondasyon Jazz Ayiti a, atravè Joel Widmaier, te di li onore pou l asosye ak yon pwojè konsa bò kote de antite sa yo, tout pandan l ap raple wòl kle li nan difizyon jan mizikal sa a ann Ayiti.

Haïti
Haïti
Haïti

Kanta pou UNESCO, ki ap dirije pwojè sa a, li te vle mete aksan, atravè direktè li ann Ayiti, ke festival sa a fè pati pwojè pou ranfòse relasyon "Eta-Sitwayen" an, ke UNESCO, PNUD ak OIM ap aplike ansanm, epi finanse pa Fon pou Konsolidasyon Lapè a. Anplis de sa, li te klarifye ke pwojè sa a gen pou objaktif pou ankouraje Kreyol Jazz kòm yon jan mizikal distenk, ki ka eksplwate, pou amelyore tradisyon kreyòl yo ak fizyon yo atravè fòm mizik sa a. Tout bagay sa a fè pati yon dinamik koyezyon sosyal, enklizyon jèn yo, ak sipò pou devlopman ekonomik ak kiltirèl.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Timoun se Moun: Yon konkou pwezi pou ankouraje dwa timoun yo an Ayiti

Yon peyi blese. Koube anba pwa yon kriz miltidimansyonèl. Vyolans toupatou. Espwa fèmen. Yon jenerasyon sakrifye. Timoun yo de pli zan pli menase. Yo de pli zan pli konfwonte ak tout fòm vilnerabilite ki anpeche devlopman jeneral yo. ACTIF lanse dezyèm edisyon konkou pwezi "Timoun se Moun" lan. Yon inisyativ sitwayen kote òganizasyon an sèvi ak ekriti kòm yon tranplen pou konstwi sa lavi prive timoun Ayisyen yo. Doulè ka tounen lò. Pou ACTIF (Aksyon Kominotè pou Transfòmasyon ak Entegrasyon Fòmèl), pwezi se yon wòch filozòf. Non sèlman pou òganizasyon sa a, men tou pou tout moun ki kwè ke ekriti ka ede relanse zetwal yo. Fas a bezwen aksyon ijan sa a, sa a se "yon inisyativ pou sansibilize moun, denonse, epi afime byen fò ke chak timoun enpòtan, chak timoun merite pwoteksyon, espwa, ak yon avni," se sa dokiman deskriptif konkou a di. Alò, kisa ou gen entansyon fè ak limyè imen ou a? Atravè konkou sa a, patisipan yo gen opòtinite pou yo angaje yo nan yon zak rezistans, tankou yon rèl konsyans pou leve vwa anfans brize yo. Louvri soti 18 me pou rive 18 jen, "Timoun se Moun" ouvè pou tout Ayisyen k ap viv nan peyi a epi ki gen 18 an oswa plis. Tèks yo dwe soumèt an kreyòl. Dèyè inisyativ sa a, ACTIF gen entansyon, yon bò, afime idantite kiltirèl ak lengwistik nou an, epi yon lòt bò, anrichi literati kreyòl nou an, fè pwomosyon pou li, epi ankouraje kreyativite nan lang natif natal nou an. Tèks la pa dwe depase 500 mo. Fòma yo chwazi a se PDF, polis Times New Roman, gwosè 12, ak espasman liy 1.5. Konkou sa a gen pou objektif pou l ofri yon ti touche afeksyon bay timoun sa yo ki se premye viktim peyi a k ​​ap desann nan lanfè. Pou evalye kalite literè ak esans tèks yo soumèt yo, yon jiri konpoze de Ruthza Paul, Douglas Zamor, ak Darly Renois. Premye a se yon doktè epi li te genyen premye edisyon konkou sa a. De lòt yo travay nan domèn sosyoloji, sikoloji ak literati. Anplis pri "Pri Jiri a: 15,000 HTG + liv + sètifika" ak "Pri Piblik la: 5,000 HTG + sètifika + liv" yo, pi bon tèks yo pral enkli nan yon antoloji ki pral pibliye pa Éditions Répérages. Li enpòtan pou note ke pral gen yon gayan pou chak pri. Inisyativ sa a reflete angajman ACTIF pou onore otè ki anbrase kòz timoun ki nan sitiyasyon difikil pandan y ap anrichi eritaj literè Ayiti a. Konkou sa a lonje yon men bay tout moun ki kwè ke atravè pwezi, yon moun ka transfòme lavi li an yon chèdèv. An menm tan, li ofri opòtinite pou kontribye nan pwogram pwoteksyon timoun ACTIF la. Chak patisipan ka soumèt yon sèl tèks. Li dwe voye pa imèl nan adrès sa a: actifkonkoupwezi@gmail.com. Rezilta pasyèl yo ap pibliye nan dat 30 jen 2025, epi rezilta final yo nan dat 18 jiyè 2025. Pou plis enfòmasyon, vizite ACTIF nan adrès sa a: 18 Rue Desdunes, Imp. Thoby, Mahotière 79, Carrefour, Ayiti, oubyen kontakte òganizasyon an nan nimewo sa a: (+509) 38 44 57 57. Plis pase yon senp konkou, ACTIF envite w pou w di Non. Non pou bliye. Non pou pasivite. Non pou vyolans kont timoun ak vyolasyon dwa yo.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon