contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz
UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz
UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz

UNESCO, Fondasyon Jazz Ayiti a ak MCC a mete tèt ansanm pou Kreyol Jazz

Lendi 28 avril 2025 la, UNESCO, reprezante pa Mesye Éric Voli Bi, Direktè Fondasyon Jazz Ayiti a an Ayiti, pa Madanm Milena Sandler, Direktè Fondasyon Jazz Ayiti a, ak Mesye Joel Widmaier, Direktè Atistik PAP Jazz, ansanm ak Ministè Kilti ak Kominikasyon an, pa Madanm Stéphanie Saint-Louis, Direktè Afè Kiltirèl nan MCC a, te fè yon konferans pou laprès nan lokal UNESCO a nan ri Geffrard, nan Pétion-Ville. Pandan dènye a, yo te anonse inyon yo pou pwomosyon Kreyol Jazz la.

Rezime

Konferans sa a te okazyon tou pou lanse yon festival ki pral dewoule soti 29 avril pou rive 3 me nan Pétion-Ville, Jakmèl ak Kap-Ayisyen. Sa a pa sèlman yon okazyon pou selebre Jounen Entènasyonal Jazz la nan dat 30 avril la, men tou pou òganize gwo diskisyon sou Jazz Kreyòl la an jeneral. Se poutèt sa yon konferans entènasyonal sou mizik sa a, ki fè pati patrimwàn mizikal Ayisyen an, pral dewoule nan dat 29 avril la sou tèm nan: "Djaz Kreyol, plizyè idantite, mache, yon jan mizikal." Sa ap yon okazyon pou reyini ekspè, mizisyen, pwodiktè, chèchè, difizè ak lòt enstitisyon ki soti nan mond kreyòl la pou eksplore an pwofondè jan mizikal sa a, ki gen merit pou l rasanble, pi lwen pase divèsite ki deja egziste yo (Vodou Jazz, Maloya Jazz, Biguine Jazz, Jazz Ka, Karayibyen Jazz, elatriye), mond frankofòn nan alantou vektè inik sa a. Objektif la se pou eksplore posiblite pou ba li plis vizibilite, eksplwate potansyèl ekonomik li epi dekouvri pakèt opòtinite li ta ka ofri Ayiti ak rès mond lan ki pale kreyòl.

Haïti
Haïti
Haïti

Festival sa a pral yon okazyon tou pou bay djaz lavi pou yon dezyèm fwa, apre festival PAP Jazz la ki te fèt mwa pase a, nan yon peyi k ap fè fas ak difikilte politik ak sekirite.

Djaz Kreyol la, ki se fwi kreyativite Ayisyen an tou, dapre òganizatè yo, ka kontribye nèt ale nan amelyore imaj Ayiti. Se poutèt sa yo te pwofite selebrasyon mondyal jan mizikal sa a pou yo kòmanse yon bon refleksyon sou benefis Djaz Kreyòl la ka pote pou Ayiti.

Madan Stéphanie, ki t ap pale nan non Minis Patrice Delatour, te deklare nan konferans lan kijan Ministè Kilti ak Kominikasyon an te kwè nan pwojè sa a, ki gen pou objektif non sèlman pou fè pwomosyon kilti mizikal ayisyèn nan, men tou lang kreyòl la, yon vrè zouti pou reprezante pèp Ayisyen an. Li te ensiste tou ke pwojè sa a otou Kreyol Jazz la kapab amelyore nivo lavi anpil jèn mizisyen Ayisyen.

Pou pati pa li, Fondasyon Jazz Ayiti a, atravè Joel Widmaier, te di li onore pou l asosye ak yon pwojè konsa bò kote de antite sa yo, tout pandan l ap raple wòl kle li nan difizyon jan mizikal sa a ann Ayiti.

Rutshelle Guillaume ak Blondedy Ferdinand mete tèt yo ansanm pou lanse RGGlow
Rutshelle Guillaume ak Blondedy Ferdinand mete tèt yo ansanm pou lanse RGGlow

Rutshelle Guillaume ak Blondedy Ferdinand mete tèt yo ansanm pou lanse RGGlow

Figi anblèm mizik ak sinema ayisyen yo, Rutshelle Guillaume ak Blondedy Ferdinand, ajoute yon nouvo kòd nan banza yo ak lansman "RGGlow", yon mak wo dedye a swen pou po. Kolaborasyon inik sa a reflete angajman yo pataje pou otonòm fi ak selebrasyon bote nan tout divèsite li yo. Pwograme pou lage 12 desanm 2024, seri "RGGlow" pwomèt pwodwi ki fèt pou nouri, revitalize ak egeye po a. Ki fèt ak engredyan bon jan kalite, "RGGlow" pwodwi yo vize satisfè bezwen yo espesifik nan fanm kap chèche solisyon efikas ak elegant pou woutin bote yo. Lansman ofisyèl la pral fèt pandan yon evènman eksklizif nan Blondedy Ferdinand Studio, apati 5 p.m. Evènman sa a pral reyini selebrite, pwofesyonèl bote ak fanatik yo pou selebre inisyativ inik sa a. Sa a se yon moman antisipe ki pral make kòmansman an nan yon pwojè anbisye ak enspirasyon. Davans, yon dirèk eksklizif pral emisyon le 11 desanm a 7 pm sou tout platfòm, ki pèmèt piblik la an jeneral dekouvri dèyè sèn nan avanti antreprenè sa a. Rutshelle Guillaume ak Blondedy Ferdinand pral pataje enspirasyon ki dèyè RGGlow, pandan y ap revele kèk sekrè sou pwodwi ki fòme seri sa a. Pwojè sa a reprezante pi plis pase jis yon mak pwodui kosmetik. RGGlow pozisyone kòm yon senbòl inite ak detèminasyon, ki pote pa de figi pwisan ak enfliyan. Atravè kolaborasyon sa a, Rutshelle ak Blondedy vle pa sèlman ofri bon jan kalite pwodwi, men tou, transmèt yon mesaj fò: chak fanm merite yo santi yo bèl, radyan ak konfyans.

Haïti
Haïti
Haïti

Kanta pou UNESCO, ki ap dirije pwojè sa a, li te vle mete aksan, atravè direktè li ann Ayiti, ke festival sa a fè pati pwojè pou ranfòse relasyon "Eta-Sitwayen" an, ke UNESCO, PNUD ak OIM ap aplike ansanm, epi finanse pa Fon pou Konsolidasyon Lapè a. Anplis de sa, li te klarifye ke pwojè sa a gen pou objaktif pou ankouraje Kreyol Jazz kòm yon jan mizikal distenk, ki ka eksplwate, pou amelyore tradisyon kreyòl yo ak fizyon yo atravè fòm mizik sa a. Tout bagay sa a fè pati yon dinamik koyezyon sosyal, enklizyon jèn yo, ak sipò pou devlopman ekonomik ak kiltirèl.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Guédés: Lè Ayiti selebre zansèt li yo ak koulè ak ferveur

Chak 1ye ak 2 Novanm, Ayiti vin vivan nan koulè nwa ak koulè wouj violèt pou selebre Guédés yo, espri yo venere nan relijyon Vodou a, senbòl yon lyen pwisan ant vivan ak mò. Fasinan, endommabl ak pwovokan, Guédés yo fòme yon fanmi vre nan panteon Vodou ayisyen an, kote yo respekte wòl yo kòm gid espirityèl moun ki mouri a nan apre lavi a. Ki te dirije pa figi anblèm tankou lejand Baron Samedi ak konpayon li Grann Brigitte, Guédés yo enkòpore paradoks yo nan lavi ak lanmò. Chak Baron gen yon pèsonalite inik: Baron Cimetière, Baron Kriminel, ak Baron La Croix se gadyen nanm ki moute desann sou fwontyè mond mò yo. Ansanm, yo fòme yon prezans pwisan ak yon ti jan pè, men pwofondman rasin nan kilti ayisyen an. Guédés pa tankou lòt espri vodou; yo demontre kouraj yo nan yon fason espektakilè. Abitye ak lanmò, yo pa pè anyen e yo pwovokan: yo manje vè, piman kri, ak rad pati sansib yo ak wonm ak pwav. Jès sa yo make endiferans yo an danje epi fè nou sonje ke yo te deja fè eksperyans lavi sou tè a. Se konsa, yo se psikoponp - èt sa yo ki mennen nanm yo nan moun ki mouri yo - ak aji kòm pon ant mond lan nan vivan yo ak sa yo ki nan mò yo. Gen kèk Guédés, tankou Guédé Nibo, mete rad nwa, koulè wouj violèt ak blan, yo chak ak karakteristik inik. Yo anpil e yo varye: Guédé Fouillé, Guédé Loraj, Papa Guédé, ak anpil lòt. Se espri sa yo ki, chak ane, raple Ayisyen enpòtans pou sonje moun ki mouri a epi onore yo. Kil Guedes yo pa sèlman relijye; li tou kiltirèl ak istorik. Dapre tradisyon, teritwa espirityèl yo, oswa "Fètomè" - surnome "Tè san chapo" - se yon kote nanm zansèt yo abite. Dapre istwa yo, orijin kil sa a tounen sou plato Abomey, ansyen kapital wayòm Dahomey, ann Afrik, kote lanmò ak lavi ansanm nan yon fòm senbyotik. Selebrasyon sa a ann Ayiti menm jwenn eko nan istwa ansyen. Women yo te onore mò yo tou ak "Fete Lemuria", ki te fèt nan mwa fevriye, pou anpeche lespri yo ak retabli lapè ant mond vivan yo ak mond moun ki mouri yo. Pou Ayisyen, onore Guédés yo vle di aksepte lanmò kòm yon pati nan lavi epi selebre lyen envizib ki ini nou ak moun ki kite nou yo. Se tou yon fason pou reziste, paske lavi, malgre defi li yo, dwe selebre nan tout konpleksite li ak pwofondè.

Lansman Prim Angajman an: Yon Inisyativ pou Onore ak Ankouraje Jèn Lidè ann Ayiti

29 Out 2025 la pral make de evènman eksepsyonèl: wityèm anivèsè angajman Pierre Marc BAPTISTE kòm yon jèn lidè ak aktivis sosyal ak politik, ak lansman ofisyèl Prim Angajman an. Inisyativ inik sa a gen pou objaktif pou onore ak ankouraje jèn lidè, pwofesyonèl ak akademik pou devouman ak patisipasyon aktif yo nan lavi kominote a. Misyon Prim Angajman an se rekonèt lidèchip jèn yo, ankouraje angajman sivik, epi mete aksan sou modèl enspiran ki kapab enfliyanse pozitivman yon jenerasyon antye. Atravè prim sa a, Pierre Marc BAPTISTE espere ankouraje jèn yo pou yo patisipe nan aksyon konkrè ki vize rezoud pwoblèm kominote a, diminye inegalite sosyal yo, epi ranfòse patisipasyon sivik. Premye edisyon an pral patikilyèman senbolik. Uit jèn lidè ki soti nan plèn Cité Soleil la pral onore pou enpak sosyal ak kominotè inisyativ yo. Nan yon jès solidè ak pataj konesans konkrè, 200 liv pral bay tou nan bibliyotèk Lise Duvivier nan Cité Soleil, pou kontribye nan edikasyon ak fòmasyon jenerasyon kap vini yo. Avèk prim sa a, Pierre Marc BAPTISTE konfime ankò kwayans li ke angajman jèn yo se yon levye esansyèl pou chanjman sosyal ak politik an Ayiti. Sa a se yon opòtinite inik pou selebre moun k ap pran aksyon pou transfòme kominote yo a, tout pandan n ap enspire lòt jèn yo pou yo swiv chemen aksyon ak lidèchip la. Nan dat 29 out 2025, yo pral onore jèn Ayisyen yo, epi yo pral etabli yon nouvo tradisyon rekonesans ak enspirasyon pou ankouraje angajman sivik ak responsablite nan tout peyi a.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon