contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Konbyen abitan ki genyen ann Ayiti?
Konbyen abitan ki genyen ann Ayiti?
Konbyen abitan ki genyen ann Ayiti?

Konbyen abitan ki genyen ann Ayiti?

Ayiti, ak peyizaj espektakilè li yo ak kilti rich, se lakay yo nan yon popilasyon vibran ak divès. Demografik Ayiti se yon aspè kle pou konprann devlopman ekonomik, sosyal ak kiltirèl peyi inik sa a. Dekouvri nimewo aktyèl yo ak tandans ki fòme popilasyon ayisyen an.

Yon apèsi sou popilasyon ayisyen an

Dapre estimasyon ki pi resan yo, Ayiti gen anviwon 12 milyon abitan (2024). Chif sa a fè li youn nan peyi ki gen plis moun nan rejyon Karayib la.

- Dansite popilasyon: Avèk yon sipèfisi 27,750 km², Ayiti gen yon dansite apeprè 430 abitan pou chak km², ki relativman wo pou rejyon an.
- Distribisyon iben ak riral: Anviwon 60% nan popilasyon an ap viv nan zòn riral, byenke vil tankou Pòtoprens, Okap ak Jakmèl ap atire pi plis moun.

Chif sa yo montre yon popilasyon ki toujou ap grandi malgre defi ekonomik ak anviwonmantal.

Yon popilasyon jèn ak dinamik

Ayiti karakterize pa yon popilasyon jèn, ak yon laj medyàn nan sèlman 23 ane.

- Pousantaj nesans: Anviwon 2.8 nesans pou chak fanm, byenke figi sa a te bese nan dènye deseni yo.
- Esperans lavi: Li estime a 64 ane pou gason ak 68 ane pou fanm, amelyore gras a pwogrè nan sante piblik.

Jèn sa a reprezante yon opòtinite pou devlopman, men tou yon defi an tèm de edikasyon, travay ak sèvis sosyal.

Gwo vil ann Ayiti: sant an plen ekspansyon

Prensipal vil Ayiti yo konsantre yon gwo pati nan popilasyon an:

- Pòtoprens : Kapital la, ki gen plis pase 3,5 milyon abitan nan zòn metwopolitèn li, se kè ekonomik ak kiltirèl peyi a.
- Okap: Ak anviwon 300,000 abitan, vil nò sa a se yon sant istorik ak touris.
- Okay : Ak prèske 125 000 abitan, li se yon sant enpòtan nan sid peyi a.

Vil sa yo, byenke dinamik, fè fas a defi an tèm de ibanizasyon, lojman ak enfrastrikti.

Chif kle sou demografi ayisyen an

- Kwasans popilasyon anyèl: Anviwon 1.5%.
- Pousantaj alfabetizasyon: Anviwon 61%, byenke li varye ant zòn iben ak zòn riral yo.
- Dyaspora: Plis pase 2 milyon Ayisyen ap viv aletranje, sitou Ozetazini, Kanada, ak Repiblik Dominikèn.

Dyaspora a jwe yon wòl esansyèl, sitou atravè anvwa, ki reprezante yon pati enpòtan nan ekonomi nasyonal la.

Defi demografik ak opòtinite

Ak yon popilasyon ki toujou ap ogmante, Ayiti fè fas a plizyè defi:

- Edikasyon: Asire aksè a bon jan kalite edikasyon pou yon popilasyon jèn ak k ap grandi.
- Travay: Kreye opòtinite pou yon mendèv k ap grandi rapidman.
- Ibanizasyon: Jere ekspansyon vil yo pandan y ap prezève anviwònman an ak resous natirèl yo.

Malgre defi sa yo, yo rekonèt popilasyon ayisyen an pou detèminasyon, kreyativite, ak kapasite pou l adapte.

Yon avni pwomèt

Popilasyon an Ayiti se yon gwo avantaj pou devlopman peyi a. Jèn li yo, divèsite li yo ak dyaspora li yo kontribye nan richès kiltirèl ak ekonomik nasyon an.

Èske w gen kesyon oswa kòmantè sou demografik Ayiti? Pataje panse ou nan kòmantè yo epi aprann poukisa chak rezidan se yon poto nan nasyon inik sa a.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Pi lwen pase dezòd la, nan kè dezolasyon an, gen vwa ki rezone. Moun ki pote silans, ki dekri reyalite makab lavi chak jou a an mil moso, konsa yo defye mal pou bay lavi yon sans epi fè chak jou yon kote espwa koule tankou yon rivyè siwo myèl. Vwa Edison Juste a se youn nan yo: li chante espwa, lanmou, tout pandan l ap fè lwanj pou Bondye. Se nan Carrefour, sa gen 27 an, ke solèy jèn chantè a te leve nan yon fanmi kat timoun. Edison Juste se pi jèn nan. Ant diplomat, avoka ak antreprenè li ye a, chante rete pi gwo pasyon li pou jèn gason marye sa a. Tankou anpil chantè Ayisyen, Edison Juste te fè premye pa li byen bonè nan yon koral – Yahvé Shama – ansanm ak timoun menm laj avè l. Li ta pita vin lidè prensipal la la. Se ane 2010. Lè yo te mande l kisa l te fè pou premye vrè rankont li ak mizik, li te reponn: Se te an 2013 mwen te vrèman kòmanse chante. Se te pandan yon konpetisyon ke Styl Doz te òganize nan Legliz Evanjelik Gras la ~q, temwaye manm aktif gwoup YES la (Yon Enstriman Sen), ki eksprime rekonesans li tou anvè chantè Joseph Rhousteau, ki te enspire l epi antrene l pandan plizyè ane. Edison Juste distenge pa sèlman pou style li, men tou pou adaptabilite li. Kapasite li pou fè nòt yo vibre avèk yon franchiz k ap touche kè a sanble san limit. Sepandan, li gen preferans li yo: q~Pa gen yon sèl stil ki karakterize mwen. Mwen wè tèt mwen kòm yon likid: Mwen pran fòm veso a. Menm si Worship, Compass ak Jazz~q toujou ap boulvèse m, li konfye m. Jodi a, natif natal Carrefour la ka vante tèt li ak yon repètwa mizikal rich ak varye. Soti nan 2010 rive 2025, li te grandi nan matirite ak notoryete: senk konkou ranpòte, premye chante li anrejistre an 2018, rantre nan gwoup YES, patisipasyon li nan dezyèm albòm Se pou m beni a, yon kolaborasyon ak Amos César nan yon komedi mizikal, ak kontribisyon li nan albòm Anprent pa mèt Berwin Sydney. Pou li, vwayaj sa a deja yon gwo sous enspirasyon. Edison Juste pa janm fè san prezans Bondye, kit se nan pwosesis kreyatif la kit se pandan pèfòmans li sou sèn nan: “Sa ki enfliyanse m epi motive m plis se toujou prezans Elohim, ak anvi piblik la pou savoure epi antre nan apresyasyon travay mwen an,” li di.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon