Ki Deviz Nasyonal Ayiti a? Dekouvri Pwofon Siyifikasyon Li
Dekouvri deviz nasyonal Ayiti a: Libète, Egalite, Fratènite. Orijin revolisyonè li yo, siyifikasyon pwofon li yo, ak enpak inik li genyen sou lemonn.
Ayiti, yon zile plizyè aspè, se renome pou peyizaj pitorèsk li yo, kilti rich ak festival vibran. Fèt ayisyen yo pi plis pase jis selebrasyon; yo reprezante nanm nasyon an menm, enkòpore istwa li, tradisyon li yo ak lespri kominotè li. Ann plonje nan vwayaj sa a, atravè kèk nan festival ki pi ikonik Ayiti.
Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.
Sitadèl Laferrière, ki chita majesteman sou tèt mòn vèt yo nan nò Ayiti, kanpe kòm yon senbòl dirab nan rezistans ak grandè nasyon ayisyen an. Moniman istorik enpresyonan sa a se pi plis pase jis yon estrikti wòch; li enkòpore lespri libète ak fyète ki anime pèp ayisyen an.
1ye septanm 2024, Ayiti te vibre nan ritm Roadtrip 4.0, yon evènman eksepsyonèl ki te kite yon anprent memorab sou tout patisipan yo. ShoublackHaïti ak Championbusiness te òganize, katriyèm edisyon Roadtrip sa a te reyini plizyè douzèn moun sou plaj Marquis Paradise, toupre Labadee, Ayiti, pou yon jounen ki te konbine detant, amizman ak imèsyon kiltirèl.
Ayiti, yo rele souvan "Pèl Zantiy yo" epi ansyen yo rele "Hispaniola", se yon peyi Karayib ki rich nan istwa ak kilti. Li se lakay yo nan plizyè gwo vil ki jwe wòl enpòtan nan devlopman ekonomik, politik ak kiltirèl li yo. Chak nan vil sa yo gen karaktè pwòp li yo ak patikilye. Men yon eksplorasyon sou 15 gwo vil ann Ayiti:
Jou Valentine a se yon okazyon espesyal pou selebre lanmou ak kreye souvni inoubliyab ak lòt siyifikatif ou. E si ane sa a, ou selebre li anba solèy Karayib la, nan yon anviwònman idilik, ant plaj nan syèl la, mòn vèt ak kilti vibran? Ayiti, ak cham natif natal li ak Ospitalite cho, se yon destinasyon pafè pou yon escaped amoure. Kit ou renmen detant, avanti oswa dekouvèt kiltirèl, men senk fason majik pou selebre Jou Valentine an Ayiti.
24 out 2024, nan kè abondan Manoir Adriana nan Jakmèl, Cathiana Désiré, jiris ak feminis, ak Darlin Johancy Michel, pwodiktè ak operatè kiltirèl, re-envante maryaj ayisyen an nan yon selebrasyon klere tou rasin yo. Pandan ke maryaj tradisyonèl yo souvan limite a rad blan ak kostim, sendika sa a te rekòmanse pou gwo respè li pou tradisyon ayisyen yo ak anfaz li sou yon espirityalite kaptivan.
Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.
Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.
Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.
Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.