contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Camp-Perrin: Yonn nan Pi Bèl Vil nan Karayib la
Camp-Perrin: Yonn nan Pi Bèl Vil nan Karayib la
Camp-Perrin: Yonn nan Pi Bèl Vil nan Karayib la

Camp-Perrin: Yonn nan Pi Bèl Vil nan Karayib la

Camp-Perrin, ki chita nan depatman Sid Ayiti, se youn nan vil ki pi pittoresk nan rejyon Karayib la. Li sèlman 23 kilomèt a lès vil Les Cayes, ki se twazyèm pi gwo vil peyi a, Camp-Perrin se yon veritab refij lapè. Klima agreyab li, vejetasyon abondan li ak atmosfè serein li fè li tounen yon kote ideyal pou moun k ap chèche bote natirèl ak trankilite. Pandan ke Pòtoprens, kapital Ayiti, souvan make ak tansyon ak difikilte sosyal, Camp-Perrin kanpe deyò paske nan trankilite li ak anviwònman kontan li, ofri yon lòt pèspektiv sou lavi an Ayiti.

Kote jeyografik ak Pwoksimite ak Les Cayes

Camp-Perrin chita nan rejyon sid-wès peyi a, apeprè 30 kilomèt soti nan vil Les Cayes, yon sant iben dinamik ki jwe yon wòl enpòtan nan komès ak aktivite ekonomik nan sid peyi a. Malgre ke Les Cayes se twazyèm pi gwo vil Ayiti, Camp-Perrin, kòm yon ti komin riral, ofri yon gwo kontrast ak bruyans vil la. Aksè nan Camp-Perrin fasil atravè wout nasyonal #6 ki konekte Les Cayes ak Jérémie, pase pa ti vil sa a, yon vwayaj ki pran mwens pase yon èdtan an machin.

Pwoksimite sa a ak Les Cayes pèmèt Camp-Perrin benefisye de kèk avantaj, tankou aksè ak enfrastrikti sante ak edikasyon pandan li rete lwen ase pou konsève yon anviwònman lapè ak detann. Moun Camp-Perrin jwi konsa pwoksimite Les Cayes pou bezwen komèsyal yo, pandan y ap viv nan yon anviwònman plis natirèl ak apaisan.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon Klima Dou Gras a Peyizaj Boz Li Yo

Sa ki fè Camp-Perrin tèlman espesyal se klima li. Gras a kote jeyografik li ki toupre mòn nan rejyon Sid Ayiti a, li benefisye de yon klima modere ak dou pandan tout ane a. Van fre ki desann soti nan mòn yo, konbine ak vejetasyon abondan ki antoure vil la, kreye yon atmosfè agreyab ak rafrechi. Tanperati yo nan Camp-Perrin anjeneral pi fre pase nan gwo vil kotyè tankou Les Cayes oswa Pòtoprens, sa ki fè li yon destinasyon ideyal pou moun k ap chèche sove soti nan chalè etouffan nan zòn ki pi ba peyi a.

Peyizaj la, ki sitou fòme ak pye bwa pin, pye bwa fwi ak pye lilas, bay vil la yon bote inik. Kolin ak mòn ki antoure a kouvri ak vejetasyon abondan, epi rivyè lokal yo, tankou rivyè "Grande Anse", ajoute yon manyen de serenite nan dekò natirèl sa a. Sa fè li pa sèlman yon kote agreyab pou viv, men tou yon kote pafè pou moun k ap renmen lanati ak vizitè k ap chèche detant ak randone. Epi gen tou Saut Mathurine, youn nan kaskad yo ki pi bèl nan mond Karayib la.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon Vil Ki Viv Nan Kè kontan

Malgre anpil defi Ayiti ap fè fas, espesyalman nan Pòtoprens kote sitiyasyon an souvan enposib akoz pwoblèm politik ak sosyal yo, Camp-Perrin rete yon egzanp rezistans ak kè kontan. Moun vil sa a sezi pou akeyi moun ak chalè epi yo gen yon espirityalite kominotè fò. Kè kontan lavi a sezi nan chak kwen vil la, swa nan mache lokal la, pandan fèt kiltirèl, oswa senpleman lè w ap mache nan lari yo ki gen anpil karaktè.

Tradyisyon lokal yo, dans, mizik folklorik ak fèt vilaj yo se kè lavi sosyal Camp-Perrin. Youn nan evènman ki pi enpòtan se fèt patronal vil la, fèt Sen Ana, yon moman gwo konvivyalite ak rasanbleman pou tout kominote a. Evènman sa yo bay moun nan vil la yon opòtinite pou selebre kilti yo ak istwa yo pandan y ap pataje bèl moman ansanm.

Yon Avni Pwomèt pou Camp-Perrin

Malgre ke Camp-Perrin poko tounen yon sant ekonomik enpòtan nan Ayiti, kote jeyografik li ansanm ak resous natirèl ak istorik li yo ofri yon potansyèl devlopman touris ki enteresan. Avèk klima agreyab li, peyizaj bèl li yo ak richès patrimwàn kiltirèl li yo, vil la ta ka atire plis vizitè, swa soti nan peyi a oubyen entènasyonalman nan ane k ap vini yo. Anplis de sa, angajman dyaspora ayisyen ki sòti nan Camp-Perrin, k ap bati bèl kay ki ap plis embeli vil la, ansanm ak angajman kèk figi enpòtan nan peyi a ki renmen retounen viv la, tankou jounalis ak moun laprès ki byen konnen Valery Numa, ki bati yon biznis ofri sèvis miltip tankou restorasyon, otel ak restoran Le Recul Group la, kontribye anpil nan pwospèsite vil la. Envestisman sa yo, ansanm ak yon ti angajman ki konsistan nan men otorite ayisyen yo, ta ka fè ti vil sa a tounen yon sant touris vre nan Ayiti, oswa menm nan tout rejyon Karayib la. Nan fason sa a, yo ta ka prezève anviwònman espas paradizyak sa a epi amelyore enfrastrikti debaz, transfòme Camp-Perrin nan yon modèl devlopman dirab.

An konklizyon, Camp-Perrin, ak klima dou li, peyizaj bozi yo, ak anviwònman kè kontan li yo, kanpe deyò kòm youn nan pi bèl vil nan Karayib la. Nan yon peyi ki souvan make pa tansyon sosyal ak politik, ti vil riral sa a ofri yon souf lè fre ak yon pèspektiv espwa pou moun k ap chèche yon anviwònman trankil ak amonize kote yo ka evite traka mond sa a.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval, yon jès Inivèsite Leta Ayiti, pou konsève memwa Pwofesè Dorval.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval la se yon inisyativ gwo entansite entelektyèl, ke Inivèsite Leta d Ayiti (UEH), pran atravè lidèchip rektora li a, an akò ak dirijan Fakilte Dwa ak Syans ekonomik (FDSE). Objektif prensipal inisyativ la se pou onore ak perpétuer memwa vanyan ak briyan Pwofesè Monferrier Dorval, ki te asasinen nan sikonstans twoub sa gen plis pase twazan. E nan objektif pou fè yon kontribisyon syantifik nan gwo deba ki ap travèse sosyete ayisyen an depi anviwon dizan sou bezwen chanje oswa ou pa, konstitisyon 29 mas 1987 la te amande 11 me 2011 la. eseye aplike li de preferans. Si li ta dwe chanje, si chanjman sa a ta dwe radikal, sinon kisa li ta dwe genyen an tèm de chanjman nan yon nouvo lwa paran pou yon pi bon òganizasyon enstitisyon an Ayiti. Se pwofesè Henri Marge ki prezide chèz la syantifikman. Dorléans, (aktyèl chèf AFPEC), epi li se vis-prezidan dwayen fakilte lwa ak syans ekonomik yo, Me Eugène Pierre Louis. Prezidan an pran fòm yon seri konferans ak deba (15 an total), ki dewoule nan lokal biwo pwoteksyon sitwayen OPC, sou non Mèkredi Prezidan Dorval Monferrier. Se nan sans sa a pou senkyèm edisyon Chair Wednesday (ki te dewoule mèkredi 9 oktòb 2024 la nan OPC, an prezans pwotèktè sitwayen an, Me Renan Hédouville), atansyon te plase sou edikasyon nan deba ki antoure. devlopman posib yon nouvo konstitisyon pou Ayiti. 5yèm rankont sa a te dewoule sou tèm: "Edikasyon, Ansèyman, Rechèch, Syans ak Teknoloji". Konferans la te modere pa twa gran nan kominote entelektyèl ayisyen an, ki gen ladan de pwofesè eminan nan UEH a, nan ka sa a, Pwofesè Odonel Pierre Louis, direktè akademik nan École Normale Supérieure (ENS); vis-rektè UEH a, Pwofesè Jacques Blaise. Entèvansyon yo te swiv pa direktè enstiti nasyonal fòmasyon pwofesyonèl (INFP) Mesye Dikel Delvariste.

Ayiti: Premye wikenn Rara nan Petit-Goave

Kilti ayisyèn nan se yon vre trezò, tise nan kreyativite atis li yo, eritaj rich li yo ak divèsite ekspresyon kiltirèl li yo. Pami bèl bagay kiltirèl sa yo, rara a kanpe kòm yon vrè anblèm nasyonal, ki ini ayisyen atravè ritm kaptivan li yo ak tradisyon ki gen plizyè syèk. Pandan premye wikenn Rara a, sans sa a nan kilti ayisyen an te klere byen bèl, revele koezyon sosyal palpab. Malgre absans lapolis, trankilite te domine nan Petit-Goâve, ki te temwaye kapasite sitwayen yo pou yo reyini nan lapè ak konvivialité. Sepandan, atansyon medya yo te konsantre sitou sou premye plenn lan, kite yon sèten dezekilib nan kouvèti a nan fèstivite yo. Ratyèfè, twa fwa chanpyon, yon lòt fwa ankò kaptive lespri ak talan li ak metriz atistik, ofri yon spektak san parèy. Men, rival li a, Lambi gran dlo, pa t dwe depase, li te montre yon detèminasyon pou l fè konpetisyon pou premye plas. Evènman an te make tou pa ensidan malere, ki fè nou sonje ke malgre bote nan tradisyon, tansyon ka leve. Eklatman ant fanatik diferan gwoup te sal atmosfè a fèstivite, mete aksan sou bezwen an pou jesyon atansyon nan selebrasyon pou evite eksè sa yo. Nan kè konpetisyon mizik sa a, kote chak gwoup aspire rekonesans ak viktwa, yon foto konplèks rivalite ak alyans parèt. Chenn tamarin, byenke parèt nan dòmi nan premye moman yo, montre siy reveye, pare yo souke lòd la etabli. Dimanch aswè, Lambi gran dlo te onore memwa youn nan sipòtè fidèl li yo, alòske Grap Kenèp te sèn vyolans ant fanatik yo, raple frajilite koezyon sosyal la lè pasyon kouri sovaj. Nan toubouyon sa a nan emosyon ak konpetisyon, li enpòtan pou kenbe nan tèt ou ke se jounalis la ki dwe gade nan evènman yo, epi yo pa nan lòt fason alantou. Men ki jan nou fè premye klasman pou premye wikenn sa a: 1. Ratyèfè 2. Lambi grand dlo 3. Chenn tamaren Pi lwen pase rezilta yo, se prezèvasyon inite ak respè mityèl ki dwe rete nan kè selebrasyon sa yo, ki fè rara a non sèlman yon festival mizik, men sitou yon senbòl richès ak rezistans pèp ayisyen an.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon