contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la
8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la
8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la

8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la

Nan dat 29 Out 2025, Pierre Marc BAPTISTE, yon jèn lidè angaje ki soti Belecourt, Cité Soleil, pral selebre uit an travay sosyal, edikatif ak lidèchip nan kominote li a. Nan okazyon sa a, li lanse yon apèl pou donasyon (lajan, liv, materyèl edikatif) pou sipòte yon pwojè anbisye: kreyasyon Bibliyotèk Lise Duvivier la.

Yon Vwayaj Enspiran, Ki Fèt nan Kè Cité Soleil

Li te fèt nan dat 29 Out 1996, pi gran nan kat timoun, Pierre Marc BAPTISTE te grandi nan yon anviwònman kote pèseverans ak solidarite te esansyèl. Yon elèv briyan nan Enstitisyon Miks Becky DeWine (Lekòl Pè Tòm), li te deja ap ede kamarad klas li yo reyisi egzamen yo, pandan l ap reprezante lekòl li a nan divès konpetisyon akademik.

An 2017, pandan l te toujou nan lekòl segondè, li te fonde Klib Literè Faisceau Club D’Haïti a, yon espas pou pataje konesans ak jèn yo nan Belecourt. Se te pwen depa pou yon angajman ki pa janm sispann.

Uit Ane Inisyativ Jèn yo

Depi kreyasyon klib la, Pierre Marc miltipliye pwojè li yo:

PREFAC Soleil
Yon pwogram fòmasyon ak oryantasyon inivèsitè ki deja pèmèt plis pase 100 jèn ki soti Cité Soleil ak Delmas rantre nan Inivèsite Leta Ayiti.

OSEJ (Òganizasyon Sosyal pou Devlopman Jèn yo)
Fonde an 2021, li fòme jèn yo nan lidèchip ak antreprenarya.

POJ (Pwogram Oryantasyon Jèn yo)
Sipòte nouvo gradye lekòl segondè yo nan direksyon edikasyon siperyè.

Li aktif tou nan plizyè òganizasyon tankou Leaders of Tomorrow, JCI Delmas Excellence, ORLEAH, ak plizyè inisyativ lokal, li dirije plis pase 30 sesyon fòmasyon ak konferans chak ane nan tout Ayiti.

Rekonesans ak Prim

Lidèchip ak devouman Pierre Marc te resevwa plizyè rekonesans plizyè fwa:

- Plak Onè ak Merit nan men JCI Delmas Excellence (2023)
- Prim Jèn Òdinè pou Aksyon Ekstraòdinè nan men Gwoup Konbit (2022)
- Prim nan men IMPACT (2024) ak Rasanbleman Jèn Ayisyen (2025)

Rekonesans sa yo se yon temwayaj sou enfliyans pozitif li ak angajman san fay li.

29 Out sou banyè pataj

Pou selebre wityèm anivèsè angajman li, Pierre Marc BAPTISTE planifye:

- Yon konferans-deba sou entènèt
- Yon fowòm pou jèn lidè nan Plaine
- Yon vizit gide ak pi gwo patisipan PREFAC Soleil yo
- Yon seremoni ofisyèl pou onore uit jèn lidè k ap boujonnen nan Cité Soleil

Objektif la: enspire jèn yo epi mete yon fondasyon dirab pou lavni ak kreyasyon Bibliyotèk Lise Duvivier la.

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl
Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Pi lwen pase dezòd la, nan kè dezolasyon an, gen vwa ki rezone. Moun ki pote silans, ki dekri reyalite makab lavi chak jou a an mil moso, konsa yo defye mal pou bay lavi yon sans epi fè chak jou yon kote espwa koule tankou yon rivyè siwo myèl. Vwa Edison Juste a se youn nan yo: li chante espwa, lanmou, tout pandan l ap fè lwanj pou Bondye. Se nan Carrefour, sa gen 27 an, ke solèy jèn chantè a te leve nan yon fanmi kat timoun. Edison Juste se pi jèn nan. Ant diplomat, avoka ak antreprenè li ye a, chante rete pi gwo pasyon li pou jèn gason marye sa a. Tankou anpil chantè Ayisyen, Edison Juste te fè premye pa li byen bonè nan yon koral – Yahvé Shama – ansanm ak timoun menm laj avè l. Li ta pita vin lidè prensipal la la. Se ane 2010. Lè yo te mande l kisa l te fè pou premye vrè rankont li ak mizik, li te reponn: Se te an 2013 mwen te vrèman kòmanse chante. Se te pandan yon konpetisyon ke Styl Doz te òganize nan Legliz Evanjelik Gras la ~q, temwaye manm aktif gwoup YES la (Yon Enstriman Sen), ki eksprime rekonesans li tou anvè chantè Joseph Rhousteau, ki te enspire l epi antrene l pandan plizyè ane. Edison Juste distenge pa sèlman pou style li, men tou pou adaptabilite li. Kapasite li pou fè nòt yo vibre avèk yon franchiz k ap touche kè a sanble san limit. Sepandan, li gen preferans li yo: q~Pa gen yon sèl stil ki karakterize mwen. Mwen wè tèt mwen kòm yon likid: Mwen pran fòm veso a. Menm si Worship, Compass ak Jazz~q toujou ap boulvèse m, li konfye m. Jodi a, natif natal Carrefour la ka vante tèt li ak yon repètwa mizikal rich ak varye. Soti nan 2010 rive 2025, li te grandi nan matirite ak notoryete: senk konkou ranpòte, premye chante li anrejistre an 2018, rantre nan gwoup YES, patisipasyon li nan dezyèm albòm Se pou m beni a, yon kolaborasyon ak Amos César nan yon komedi mizikal, ak kontribisyon li nan albòm Anprent pa mèt Berwin Sydney. Pou li, vwayaj sa a deja yon gwo sous enspirasyon. Edison Juste pa janm fè san prezans Bondye, kit se nan pwosesis kreyatif la kit se pandan pèfòmans li sou sèn nan: “Sa ki enfliyanse m epi motive m plis se toujou prezans Elohim, ak anvi piblik la pou savoure epi antre nan apresyasyon travay mwen an,” li di.

Yon apèl pou donasyon pou konstwi yon pi bon avni

Bibliyotèk la pral yon kote pou aprann, kiltire, ak opòtinite pou elèv yo ak jèn yo nan vil la.

Ou ka kontribye lè w ofri:

- Liv
- Materyèl edikatif ak enfòmatik
- Sipò finansye

Kontakte pou donasyon ak patenarya:

38396648
55030148
baptistepierremarc30@gmail.com

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Eksplore Cayes-Jacmel, Ayiti: Dekouvri yon trezò touristik ak kiltirèl.

Nich nan mòn yo sipè nan rejyon sidès Ayiti, komin pitorèsk Cayes-Jacmel parèt kòm yon pèl ki ra, ofri yon eksperyans touristik ak kiltirèl enprenabl. Avèk peyizaj vèt kaka kleren li yo, eritaj kiltirèl rich ak aktivite enteresan, destinasyon sa a pwomèt yon vwayaj inoubliyab pou vwayajè k ap chèche otantisite ak bote natirèl. Le pli vit ke ou rive nan Cayes-Jacmel, ou pral kaptive pa bèl nan peyizaj li yo. Plèn yo ak ti mòn ki domine tèren an ofri yon spektak mayifik, ideyal pou randone pitorèsk ak pwomnad lantèman. Vil la tou plen nan vwa navigab kristal klè, pafè pou yon ti repo entérésan oswa yon sesyon lapèch ap detann. Eksplore santye yo kache epi kite tèt ou anchante pa divèsite biyolojik pwospere nan rejyon an, kote lanati ap gouvènen sipwèm. San yo pa bliye bèl plaj Kabic tankou "Ti Mouillage", kote sab amann ak dlo turkwaz envite detant ak espò nan dlo. Cayes-Jacmel chaje ak istwa rich ak kilti vibran, ki reflete nan tanp majestueux li yo ak legliz yo. Avèk plis pase trant-de tanp nan tout lafwa, ki gen ladan legliz Batis, Legliz Bondye ak legliz Katolik, vil la se yon senbòl divèsite relijye ak tolerans. Plonje tèt ou nan sot pase kaptivan rejyon an nan vizite tribinal majistra a ak estasyon lapolis, temwen eritaj politik ak legal li yo. Eksperyans eksitasyon nan lavi lokal lè w patisipe nan festival ki vivan ak evènman kiltirèl nan Cayes-Jacmel. Plonje tèt ou nan ritm antant mizik ayisyen an pandan selebrasyon kominotè yo, epi dekouvri atizana tradisyonèl nan mache lokal yo. Pa rate festival anyèl vil la, kote dans, gastronomi ak boza konbine pou kreye yon atmosfè fèstivite ak cho. Kit ou se yon renmen espò, fanatik avanti, oswa tou senpleman kap chèche detant, Cayes-Jacmel gen yon bagay yo ofri chak vwayajè. Jwe foutbòl oswa baskètbòl sou anplasman lokal yo, oswa danse lannwit lan nan youn nan bwat vivan nan vil la. Pou yon eksperyans natif natal, rantre nan yon levasyon lapèch ak moun nan lokalite yo, oswa eksplore mervey kache rejyon an nan yon vwayaj eksitan jeep. Avèk bote natirèl li mayifik, eritaj kiltirèl rich ak aktivite kaptivan, Cayes-Jacmel parèt kòm yon destinasyon touristik ak kiltirèl enkonparab an Ayiti. Kit ou ap chèche avanti, detant oswa dekouvèt kiltirèl, vil pitorèsk sa a pwomèt ou yon eksperyans inoubliyab, anprint ak sans nan lavi ayisyen an. S’angajè nan yon vwayaj nan kè a nan majik Cayes-Jacmel epi kite tèt ou anchante pa cham li yo.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon