contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la
8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la
8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la

8 Ane Angajman: Pierre Marc BAPTISTE Mobilize pou Bibliyotèk Cité Soleil la

Nan dat 29 Out 2025, Pierre Marc BAPTISTE, yon jèn lidè angaje ki soti Belecourt, Cité Soleil, pral selebre uit an travay sosyal, edikatif ak lidèchip nan kominote li a. Nan okazyon sa a, li lanse yon apèl pou donasyon (lajan, liv, materyèl edikatif) pou sipòte yon pwojè anbisye: kreyasyon Bibliyotèk Lise Duvivier la.

Yon Vwayaj Enspiran, Ki Fèt nan Kè Cité Soleil

Li te fèt nan dat 29 Out 1996, pi gran nan kat timoun, Pierre Marc BAPTISTE te grandi nan yon anviwònman kote pèseverans ak solidarite te esansyèl. Yon elèv briyan nan Enstitisyon Miks Becky DeWine (Lekòl Pè Tòm), li te deja ap ede kamarad klas li yo reyisi egzamen yo, pandan l ap reprezante lekòl li a nan divès konpetisyon akademik.

An 2017, pandan l te toujou nan lekòl segondè, li te fonde Klib Literè Faisceau Club D’Haïti a, yon espas pou pataje konesans ak jèn yo nan Belecourt. Se te pwen depa pou yon angajman ki pa janm sispann.

Uit Ane Inisyativ Jèn yo

Depi kreyasyon klib la, Pierre Marc miltipliye pwojè li yo:

PREFAC Soleil
Yon pwogram fòmasyon ak oryantasyon inivèsitè ki deja pèmèt plis pase 100 jèn ki soti Cité Soleil ak Delmas rantre nan Inivèsite Leta Ayiti.

OSEJ (Òganizasyon Sosyal pou Devlopman Jèn yo)
Fonde an 2021, li fòme jèn yo nan lidèchip ak antreprenarya.

POJ (Pwogram Oryantasyon Jèn yo)
Sipòte nouvo gradye lekòl segondè yo nan direksyon edikasyon siperyè.

Li aktif tou nan plizyè òganizasyon tankou Leaders of Tomorrow, JCI Delmas Excellence, ORLEAH, ak plizyè inisyativ lokal, li dirije plis pase 30 sesyon fòmasyon ak konferans chak ane nan tout Ayiti.

Rekonesans ak Prim

Lidèchip ak devouman Pierre Marc te resevwa plizyè rekonesans plizyè fwa:

- Plak Onè ak Merit nan men JCI Delmas Excellence (2023)
- Prim Jèn Òdinè pou Aksyon Ekstraòdinè nan men Gwoup Konbit (2022)
- Prim nan men IMPACT (2024) ak Rasanbleman Jèn Ayisyen (2025)

Rekonesans sa yo se yon temwayaj sou enfliyans pozitif li ak angajman san fay li.

29 Out sou banyè pataj

Pou selebre wityèm anivèsè angajman li, Pierre Marc BAPTISTE planifye:

- Yon konferans-deba sou entènèt
- Yon fowòm pou jèn lidè nan Plaine
- Yon vizit gide ak pi gwo patisipan PREFAC Soleil yo
- Yon seremoni ofisyèl pou onore uit jèn lidè k ap boujonnen nan Cité Soleil

Objektif la: enspire jèn yo epi mete yon fondasyon dirab pou lavni ak kreyasyon Bibliyotèk Lise Duvivier la.

Yon apèl pou donasyon pou konstwi yon pi bon avni

Bibliyotèk la pral yon kote pou aprann, kiltire, ak opòtinite pou elèv yo ak jèn yo nan vil la.

Ou ka kontribye lè w ofri:

- Liv
- Materyèl edikatif ak enfòmatik
- Sipò finansye

Kontakte pou donasyon ak patenarya:

38396648
55030148
baptistepierremarc30@gmail.com

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Emeline Michel, nan konsè eksepsyonèl nan Miami

Pawas St Clément selebre swasanndizan sèvis bay Bondye ak kominote ayisyen an 23 novanm 2024 nan 2975 N. Andrews Ave., Wilton Manors, FL. Nan okazyon selebrasyon sa a, Emeline Michel pral nan yon konsè eksepsyonèl pou make evènman kiltirèl sa a. Nan meni pwogram sa a, komite a planifye pou òganize seyans evanjelizasyon, fòmasyon kontinye, nan domèn etik, moralite ak espirityalite. Evènman sa a pral mete aksan sou lafwa, rezon ak kilti tou pou rebati nan inite wayòm Bondye a isit sou tè a kote "Charite ini nou ak Bondye". Nan objektif pou elve kilti nan paroksism li, Achevèk Miami an pral gen plezi pou l rejwenn nou pou yon gwo selebrasyon ekaristik samdi 23 novanm 2024, apati 10 a.m. Ansanm, yo pral make dat mitik sa a grave nan memwa fidèl ak zanmi li yo. Aswè a pral òganize pa icon nan mizik ayisyen an, Emeline Michel, prezantasyon sot pase a nan peyizaj kiltirèl ayisyen an: "Nou akeyi chantè a pi popilè Emeline Michel. Li pral fè nou onè nan reviv moman pwisan ak inoubliyab. Ayiti Ak vwa melodiye, trè kaptivan ak chante powetik li yo, tout bèl souvni yo pral la tankou plaj nou yo, briz lejè maten nou yo ak vòl zwazo. kaprisyeuz" te ekri nòt la pou laprès. Diva 58-zan la kontinye etabli tèt li kòm youn nan vwa sengilye, kontajye mizik ayisyen an. Pandan ke li rete nan style li, li te kapab kreye linivè mizik li pandan karyè li ki te pèmèt li yo dwe onore nan endistri a pa fanatik sa yo. Emeline Michel ak tèks sensè li yo ak stil inik li te rive jwenn yon gwo odyans san renonse otantisite li. Avèk chante li yo ak vwa melodiye li, li te balanse plizyè jenerasyon. Pandan tout karyè mizik li, li gen yon repètwa anrichisman, anviwon trèz albòm nan kredi li, nou ka site kèk : Douvanjou ka leve (1987) ; Flanm(1989);Pa gen manti nan sa(1990); wonm ak flanm dife (1993); Tout tan mwen (1991); Emeline Michel, the very best (1994), Ban m pase (1996); Coedes ak nanm (2001); Rasin Kreyòl(2004); Rèn nan kè (2007); Quintessence ak anfen Gratitid (2015). Li gen tou anpil kolaborasyon ak lòt atis. Chanjman and Jan mwen (2020, and 2021) Emeline Michel, 40 ane eksperyans sou sèn, li pote tout Ayiti nan vwa li, nanm li ak kò li. Pandan ane florissante li yo nan siksè, li te kite mak li sou plizyè kontinan kote li te deja pèfòme (Antilles, Amerik, Ewòp, Azi). Sa te pèmèt li dekouvri plizyè kote, tankou: Carnegie Hall, nan Nasyonzini; Teatro Manzoni nan Milan; Sant Kravis nan Florid; Festival Entènasyonal Jazz (Ayiti). Apre sa, Ontario Luminato Festival la; Jazz Entènasyonal Monreyal; New Orleans Jazz Fest la; dis jou yo sou zile a. Prèt St Kléman, Rev. Patrick Charles, pwofite lanse yon envitasyon cho bay kominote a pou l vin selebre gwo jou sa a ki make swasanndiyèm anivèsè li e pou l amize yon lòt fwa ankò sou kilti ayisyen an.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon