contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a
Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a
Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a

Lansman ofisyèl 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a

Jedi 15 me 2025 la, otèl Karibe a te òganize konferans lansman 4yèm edisyon konkou redaksyon nasyonal Sant Muse Ayiti a. Evènman sa a te dewoule an prezans manm Sant Miz la, tankou Pè Gilbert Peltrop, kowòdonatè konkou a, Mesye Arnold Antonin, envite espesyal edisyon sa a, ansanm ak reprezantan enstitisyon tankou Ministè Edikasyon Nasyonal la, reprezante pa Emmanuel Bernard, ki t ap pale nan non Minis Mesye Antoine Augustin; OPC a; Inivèsite Leta Ayiti a, reprezante pa Rektè Dieuseul Prédélus; ONAPÉ, ki reprezante pa Misye Hervé Boursiquot ; Pwotektè Sitwayen yo, Mesye Wilner Morin; ak reprezantan PNUD, BINUH, ak UNESCO, reprezante respektivman pa Mesye Xavier Michon, Armor BouBarkri (sou non Madmwazèl Maria Isabel Salvador), ak Madmwazèl Erica Francillon Célestin (sou non Mesye Éric Voli Bi), patnè Sant Miz la nan inisyativ sa a. Manm laprès yo te prezan tou.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon konkou pou reflechi sou edikasyon nan moman kriz

Evènman sa a te yon okazyon pou fè yon prezantasyon mondyal sou inisyativ la ansanm ak rezon ki fè li egziste, nan kontèks kriz miltidimansyonèl k ap afekte Ayiti antanke yon antye. Edisyon sa a ap dewoule sou tèm “Dwa a edikasyon an Ayiti”. Li vize elèv soti nan NSI rive nan NS4 yon bò, ak elèv bakaloreya yon lòt bò. Peryòd soumèt la, ki te louvri jedi 15 me 2025 la, ap fini dimanch 15 jen 2025 a 11:59 a.m. lè lokal.

Haïti
Haïti
Haïti

Diskou angaje

Evènman an te yon moman echanj tou, kote divès aktè ki te patisipe yo te pran lapawòl pou mete aksan sou enpòtans inisyativ la ak valè li nan yon Ayiti k ap soufri.

Pè Peltrop te eksplike chwa tèm nan: "Dwa a edikasyon an Ayiti" te chwazi pou pwovoke yon refleksyon pwofon sou dwa fondamantal sa a epi pou ankouraje chak sitwayen, chak enstitisyon, pou angaje yo pou asire ke lekòl yo sispann enstrimantalize politikman nan yon peyi ki ravaje pa kriz sosyal, politik ak ekonomik. Li te raple ke Atik 32 Konstitisyon Ayisyen an konfye Leta responsablite pou asire edikasyon pou tout moun. Me Wilner Morin, Ombudsman, deklare ke jèn yo dwe nan kè chanjman ki pral vini an Ayiti. Li te eksprime satisfaksyon OPC a dèske li asosye avèk yon inisyativ konsa. Mesye Boursiquot ki soti LONAPÉ te mete aksan sou lyen fondamantal ki genyen ant edikasyon ak lapè. Reprezantan UNESCO a dekri inisyativ la kòm yon zak lafwa nan lavni. Pou pati pa li, Rektè Prédélus te wè konpetisyon sa a kòm yon senbòl espwa. Li ankouraje jèn yo pou yo pwofite okazyon sa a pou fè tande ide yo.

Haïti
Haïti
Haïti

Arnold Antonin mande pou yon refòm pwofon

Envite donè a, Arnold Antonin, nan yon diskou angaje ki te resevwa yon long aplodisman, li te mande yon reòganizasyon konplè sistèm edikasyon Ayisyen an. Li te defann yon apwòch ki santre sou bezwen reyèl elèv Ayisyen an, li te mande yon lekòl ki ede yo panse pi byen, ki enspire lanmou pou peyi a ak anviwònman an, ki ankouraje rejè koripsyon ak enpinite, ke li te deziyen kòm de flewo ki nan rasin dezòd aktyèl la. Dapre li, vrè revolisyon Ayiti bezwen an se revolisyon sistèm edikasyon an.

Rekonpans motivasyon

Sant Miz la, Ministè Edikasyon Nasyonal la ak lòt patnè yo anonse rekonpans atiran pou gayan konkou a. Sa yo pral varye soti nan bonis finansye rive nan tablèt elektwonik, epi yo pral gen ladan piblikasyon pi bon tèks yo nan jounal ofisyèl Repiblik la, Le Moniteur.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Haïti : Boukanye

Nan peyizaj pitorèsk Okap, kanpe yon kote ki enkòpore sans nan atizay ak cuisine ayisyen an: Boukanye. Kay pirat sa a, ki te fonde an Jiyè 2016, te byen vit tounen yon bijou ki dwe wè nan mitan restoran zòn nan, atire vizitè ki soti atravè mond lan pou atmosfè Rustic li yo ak meni inovatè. Sitiye sou boulva a, Boukanye se pi plis pase jis yon restoran; li se yon eksperyans nan pwòp dwa li yo. Le pli vit ke ou mache nan pòt li yo, ou ap akeyi pa dekorasyon ki selebre atizana lokal yo ak istwa a nan pirat yo ki te yon fwa navige dlo sa yo. Mi dekore ak penti vibran ak eskilti demontre angajman lokal la nan atizay ayisyen an, kreye yon anbyans cho ak natif natal. Men, Boukanye pa kontante sedui ak estetik li; cuisine li se jis kòm kaptivan. Enspire pa gou lokal yo, restoran an ofri yon fizyon envante nan asyèt tradisyonèl ayisyen ak teknik gastronomik kontanporen. Kit pou manje maten, manje midi oswa dine, meni Boukanye a ofri yon varyete alèz nan asyèt sezon, akonpaye pa cocktèl ekskiz ki selebre engredyan lokal yo. Sa ki fè Boukanye apa tou se angajman li nan inovasyon. Lè yo lanse yon vwayaj vityèl aksesib atravè smartphone oswa kask reyalite vityèl, restoran an te pouse limit eksperyans gastronomik la. Gras a teknoloji immersion sa a, vizitè atravè mond lan kapab kounye a eksplore cham Boukanye lakay yo, plonje tèt yo nan atmosfè kaptivan li yo epi dekouvri plezi inik gastronomik li yo. https://haitiwonderland.com/haiti-virtual-reality-ht/bar--restaurant/haiti--boukanye--visite-virtuelle/7 Kit ou se yon rezidan Okap oswa yon vwayajè ki anvi pou eksperyans natif natal, Boukanye ofri yon èskapad inoubliyab nan kè kilti ayisyen an. Lè li konbine atizay, cuisine ak inovasyon, restoran sa a parfe enkòpore lespri pwosede ki vibwan e dinamik ann Ayiti, envite tout moun antre nan yon vwayaj sansoryèl san parèy.

Emeline Michel, nan konsè eksepsyonèl nan Miami

Pawas St Clément selebre swasanndizan sèvis bay Bondye ak kominote ayisyen an 23 novanm 2024 nan 2975 N. Andrews Ave., Wilton Manors, FL. Nan okazyon selebrasyon sa a, Emeline Michel pral nan yon konsè eksepsyonèl pou make evènman kiltirèl sa a. Nan meni pwogram sa a, komite a planifye pou òganize seyans evanjelizasyon, fòmasyon kontinye, nan domèn etik, moralite ak espirityalite. Evènman sa a pral mete aksan sou lafwa, rezon ak kilti tou pou rebati nan inite wayòm Bondye a isit sou tè a kote "Charite ini nou ak Bondye". Nan objektif pou elve kilti nan paroksism li, Achevèk Miami an pral gen plezi pou l rejwenn nou pou yon gwo selebrasyon ekaristik samdi 23 novanm 2024, apati 10 a.m. Ansanm, yo pral make dat mitik sa a grave nan memwa fidèl ak zanmi li yo. Aswè a pral òganize pa icon nan mizik ayisyen an, Emeline Michel, prezantasyon sot pase a nan peyizaj kiltirèl ayisyen an: "Nou akeyi chantè a pi popilè Emeline Michel. Li pral fè nou onè nan reviv moman pwisan ak inoubliyab. Ayiti Ak vwa melodiye, trè kaptivan ak chante powetik li yo, tout bèl souvni yo pral la tankou plaj nou yo, briz lejè maten nou yo ak vòl zwazo. kaprisyeuz" te ekri nòt la pou laprès. Diva 58-zan la kontinye etabli tèt li kòm youn nan vwa sengilye, kontajye mizik ayisyen an. Pandan ke li rete nan style li, li te kapab kreye linivè mizik li pandan karyè li ki te pèmèt li yo dwe onore nan endistri a pa fanatik sa yo. Emeline Michel ak tèks sensè li yo ak stil inik li te rive jwenn yon gwo odyans san renonse otantisite li. Avèk chante li yo ak vwa melodiye li, li te balanse plizyè jenerasyon. Pandan tout karyè mizik li, li gen yon repètwa anrichisman, anviwon trèz albòm nan kredi li, nou ka site kèk : Douvanjou ka leve (1987) ; Flanm(1989);Pa gen manti nan sa(1990); wonm ak flanm dife (1993); Tout tan mwen (1991); Emeline Michel, the very best (1994), Ban m pase (1996); Coedes ak nanm (2001); Rasin Kreyòl(2004); Rèn nan kè (2007); Quintessence ak anfen Gratitid (2015). Li gen tou anpil kolaborasyon ak lòt atis. Chanjman and Jan mwen (2020, and 2021) Emeline Michel, 40 ane eksperyans sou sèn, li pote tout Ayiti nan vwa li, nanm li ak kò li. Pandan ane florissante li yo nan siksè, li te kite mak li sou plizyè kontinan kote li te deja pèfòme (Antilles, Amerik, Ewòp, Azi). Sa te pèmèt li dekouvri plizyè kote, tankou: Carnegie Hall, nan Nasyonzini; Teatro Manzoni nan Milan; Sant Kravis nan Florid; Festival Entènasyonal Jazz (Ayiti). Apre sa, Ontario Luminato Festival la; Jazz Entènasyonal Monreyal; New Orleans Jazz Fest la; dis jou yo sou zile a. Prèt St Kléman, Rev. Patrick Charles, pwofite lanse yon envitasyon cho bay kominote a pou l vin selebre gwo jou sa a ki make swasanndiyèm anivèsè li e pou l amize yon lòt fwa ankò sou kilti ayisyen an.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon