contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Sant Miz Ayiti a devwale 7 sijè pou Konkou Nasyonal Disètasyon li a
Sant Miz Ayiti a devwale 7 sijè pou Konkou Nasyonal Disètasyon li a
Sant Miz Ayiti a devwale 7 sijè pou Konkou Nasyonal Disètasyon li a

Sant Miz Ayiti a devwale 7 sijè pou Konkou Nasyonal Disètasyon li a

Sant Miz Ayiti a, an patenarya ak Ministè Edikasyon Nasyonal ak Fòmasyon Pwofesyonèl (MENFP), ansanm ak plizyè lòt enstitisyon nasyonal ak entènasyonal, lanse ofisyèlman 4yèm edisyon Konkou Nasyonal Disètasyon li an. Inisyativ anyèl sa a, ki gen pou objektif ankouraje jèn yo pou yo panse yon fason kritik epi pou yo vin sitwayen, konsantre ane sa a sou yon sijè aktyèl: "Dwa a edikasyon an Ayiti."

Atravè edisyon sa a, Sant Miz la vle ankouraje refleksyon angaje nan mitan elèv Ayisyen yo, ki kapab kesyone reyalite sistèm edikasyon nasyonal la. Pou sa, yo te revele sèt sijè disètasyon chwazi ak anpil atansyon, chak youn abòde yon aspè esansyèl oswa kontwovèsyal sou dwa a edikasyon nan kontèks Ayisyen aktyèl la.

Haïti
Haïti
Haïti

Sijè yo pwopoze yo

Èske edikasyon sitwayènte ka ede pwomouvwa respè pou dwa a edikasyon?

Edikasyon ak inegalite sosyal: èske nou ka pale de yon dwa egalite sou de nivo an Ayiti?

Ki enpak kesyon dwa lengwistik yo (respè pou lang matènèl la) genyen sou respè pou dwa a edikasyon?

Èske dwa pou edikasyon nan yon peyi tankou Ayiti ta dwe gen ladan l aksè a teknoloji dijital ak nouvo teknoloji, patikilyèman Entèlijans Atifisyèl (IA)?

Kijan dwa pou edikasyon ka ede ankouraje dwa pou lapè ak sekirite?

Dwa pou edikasyon ak dwa pou lapè an Ayiti: defi, pwoblèm ak opòtinite.

Dwa pou edikasyon se yon dwa fondamantal e sakre. Pou montre enpòtans li nan devlopman entegral èt imen an.

Sijè sa yo ap bay elèv yo ak timoun lekòl yo yon opòtinite enpòtan pou yo eksprime opinyon yo sou yon sijè ki konsène yo dirèkteman. Kit se lang ansèyman an, aksè a teknoloji oswa lyen ki genyen ant edikasyon ak jistis sosyal, chak tèm envite yon analiz apwofondi ak pwopozisyon solisyon reyalis.

Haïti
Haïti
Haïti

Kondisyon patisipasyon ak rekonpans yo

Konkou a ouvè pou elèv soti nan NSI rive nan NS IV, ansanm ak elèv inivèsite bakaloreya. Dat limit pou soumèt yon aplikasyon se 15 Jiyè 2025 a 11:59 PM (lè lokal). Y ap bay ganyan yo bonis enpòtan nan chak kategori.
1ye pri: Yon (1) òdinatè pòtab;
100,000 goud; Yon (1) seri 20 liv; Yon sètifika patisipasyon; Piblikasyon tèks ki ranpòte prim yo; 4 kopi liv kolektif la.

2yèm pri: Yon (1) òdinatè pòtab; 75,000 goud; Yon (1) seri 10 liv; Yon sètifika patisipasyon; Piblikasyon tèks gayan yo; 2 kopi liv kolektif la

Konkou sa a prezante yon opòtinite inik pou jèn Ayisyen yo fè tande vwa yo sou yon pwoblèm ki afekte avni imedya yo, tout pandan l ap ba yo aksè a pri atiran.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Wilberson Elias

Bonjour, comment puis-je me faire inscrire.

22 Me 2025 | 02:22:32 PM
Wilberson Elias

Bonsoir,comment puis-je me faire inscrire?

22 Me 2025 | 02:24:52 PM
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Bassin Bleu nan Jakmèl: Retrèt natirèl nan Sidès Ayiti

Nan vil pitorèsk bò lanmè Jakmèl, nan sidès Ayiti, Bassin Bleu se yon vrè refij trankilite nan kè lanati. Dlo ble kristal klè li yo ak fòmasyon wòch enpoze fè li yon sit bèl bagay mayifik, atire vwayajè atravè mond lan pou chèche chape ak dekouvèt. Dlo turkwaz briyan nan Bassin Bleu ofri yon resepsyon pou je yo, envite vizitè yo detann ak revitalize nan anviwònman idilik sa a. Kit naje nan dlo entérésan li yo oswa lounging sou bank vèt Fertile li yo, oasis natirèl sa a bay yon chape akeyi soti nan ajitasyon ak ajitasyon nan lavi chak jou. Antoure pa vejetasyon twopikal Fertile, Bassin Bleu se lakay yo nan divèsite biyolojik eksepsyonèl, ak yon foul moun nan plant inik ak bèt yo dekouvri. Amater randone yo ka s’aventure sou santye sinuye ki sinuye nan forè ki antoure a, ki ofri opinyon espektakilè sou jaden flè primitif sa a. Kòm yon destinasyon touris, Bassin Bleu ofri tou opòtinite devlopman ekonomik pou kominote lokal yo. Lè li ankouraje touris dirab, li kontribye nan kreyasyon travay, devlopman enfrastrikti, ak pwomosyon kilti lokal yo. Anplis, nan ogmante konsyantizasyon nan mitan vizitè yo sou enpòtans ki genyen nan prezève anviwònman natirèl frajil sa a, touris jwe yon wòl esansyèl nan konsèvasyon alontèm li. Bassin Bleu nan Jakmèl se pi plis pase yon atraksyon touris: li se yon vre trezò natirèl yo dwe konsève ak apresye. Avèk bote natirèl sansasyonèl li yo, divèsite biyolojik remakab, ak opòtinite devlopman dirab, kote majik sa a ofri yon eksperyans natif natal pou vwayajè k ap chèche moman trankilite nan kè lanati.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Kanaval Ayisyen an: Yon Festival Koulè, Mizik ak Tradisyon

Kanaval ayisyen an, yon selebrasyon anblèm e esansyèl nan kalandriye fèt peyi a, se pi plis pase yon senp fèt. Li enkòpore sans nan kilti ayisyen an, ak kè kontan melanje tradisyon zansèt, mizik entoksikan ak yon sans pwofon nan kominote a. Chak ane, selebrasyon vibran sa a transfòme lari yo nan yon spektak vibran ak kolore, ki atire plizyè milye patisipan ak espektatè ki anvi patisipe nan selebrasyon yon sèl nan yon kalite sa a. Kanaval ayisyen an gen yon gwo rasin nan listwa peyi a, depi nan epòk kolonyal la. Li te evolye sou syèk yo, enkòpore eleman nan kilti Afriken, franse ak kreyòl yo kreye yon selebrasyon diferan ak kaptivan. Peryòd kanaval an Ayiti tradisyonèlman kòmanse nan mwa janvye e li fini ak fèt ekstravagan ki fèt pandan plizyè jou. Youn nan karakteristik ki pi frape nan kanaval ayisyen an se pwofizyon koulè. Kostim tradisyonèl yo, yo rele "mask", yo elabore ak bèl fèt. Yo prezante modèl vivan ak dekorasyon vibran, ki kreye yon foto vivan idantite kiltirèl ayisyen an. Patisipan yo, abiye ak kostim elabore sa yo, defile nan lari yo sou son mizik vivan, kreye yon atmosfè elektrik. Mizik se nan kè kanaval ayisyen an. Ritm captive bousòl, rasin, rara ak lòt kalite mizik lokal yo fè rezon nan tout vil la, envite moun pou danse sou ritm fèt la. Òkès parad nan lari yo, akonpaye dansè yo ak kreye yon senbyotik inik ant mizik la ak mouvman yo grasyeuz nan patisipan yo. Parad kanaval ayisyen an pa sèlman sou mizik ak kostim; li selebre tou richès boza nan lari. Atis ki gen talan kreye eskilti jeyan, enstalasyon atizay ak pèfòmans teyat ki rakonte istwa pwofon istwa ak kilti ayisyen an. Ekspresyon atistik sa yo kontribye nan transmisyon valè ak istwa ki fòme idantite pèp ayisyen an.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon