contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Montréal selebre 100 an néyèswa wa Coupé Cloué ak Reine Celia Cruz
Montréal selebre 100 an néyèswa wa Coupé Cloué ak Reine Celia Cruz
Montréal selebre 100 an néyèswa wa Coupé Cloué ak Reine Celia Cruz

Montréal selebre 100 an néyèswa wa Coupé Cloué ak Reine Celia Cruz

Kolektif Légendaires, ki baze nan Montréal, anonse selebrasyon ak komemorasyon 100 an néyèswa Coupé Cloué ak Celia Cruz, ki fèt respektivman 16 me pou Coupé Cloué ak 21 oktòb pou Celia Cruz. Jès sa a, ki byen merite, pou de gwo figi sa yo nan mizik Karayib la, se yon demonstrasyon sou mak yo kite nan mond lan apre yo te pase sou latè sa a. Lè nou sonje kontribisyon yo nan mond mizikal la ak bèl simbolis yo reprezante nan vwa yo pou peyi yo chak, komemorasyon sa a se yon opòtinite pou selebre idantite yo ansanm ak mizik yo.

Evènman prensipal yo pwograme nan kad komemorasyon sa a ap dewoule respektivman 28 fevriye, 10 me ak 18 oktòb. Evènman 28 fevriye a nan Kay Ayiti ki nan #3245, avni Émile-Journault ap make lansman fèt sa yo pou onore tou de atis yo. Genyen tou yon Gala 10 me an onè wa Coupé ak 18 oktòb an onè Reine Cubaine.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon Ekip Dinamik

Komite òganizasyonèl 100 an Légendaire a konpoze de pèsonalite ki byen konnen nan kominote ayisyen Montréal. Kowòdinasyon jeneral la se anba men Ronald Osias, Myriame Brès ak Yanick Joseph. Trèzò yo se Cynthia Gabriel ak Willaine Juliassaint, pandan kowòdinasyon atistik la gen Philippe Fils-Aimé, Ronald Osias ak Jean Pierre Moutou. Depatman kominikasyon ak relasyon piblik yo se Raymond Laurent, Murielle Baron, Ludwy René ak Fritzner Pierre, pandan sekretarya ak lojistik yo jere pa Yanick Pierre-Louis ak Marcelin Désir. Me François Moïse se ataché de press an Ayiti. Manm volontè yo se Fedrick Pierre, Barbara Jean, Guerdie Monfiston, Caleb Desrameaux ak Jeff Wainwright, pandan atis volontè yo se Barbara Ruiz, Ernst Mildort, Mixsy Lova, Mireille Philosca, Yanick Joseph, Tactic Polo ak Jean Pierre Moutou. Inisyativ la se dirije pa Ajans Pwomosyon Kilti ak Atizay S.E.N.C. ke Ronald Osias dirije, avèk sipò patnè imedya tankou: Kolektif Atizay ak Memwa, Kay Ayiti, Ajans ADMCN, Fondasyon Rigaud Benoit, òganizasyon 911, Emisyon Samedi Midi Inter, Imaj-La Media, Produksyon Kulturmania, Radyo PBS Ayiti, Televizyon Ayisyen Montréal, Cosmeme, Klub Caspag ak haitiwonderland. Tout moun sa yo ak biznis yo, ansanm ak anpil volontè, te reyini dèyè ide nòb sa a pou asire siksè evènman yo ki pral fèt nan kad komemorasyon sa a.

Haïti
Haïti
Haïti

Inite Karayibeyen

Senpleman mare de gwo non sa yo nan mizik Karayib la se yon gwo reyalizasyon. Rèn Celia, Kiben ki te viv anpil nan lavi li Ozetazini, pa janm sispann afiche atachman li pou peyi li, Kiba. Pandan se tan, Wa Coupé Cloué se youn nan vwa ki pi kalifye pou reprezante Ayiti nan domèn mizikal la. Salsa rèn lan, ki mwens danse nan Ayiti, ak konpa wa Coupé a, ki pa tèlman popilè tou nan Kiba, konekte gras ak chalè Karayib la ki sòti nan kè kreyasyon yo. Epi inite karayibeyen an posib gras a Wa Coupé ak Rèn Celia, epi rankont sa a ap fèt nan Montréal depi 28 fevriye. Fèt ke de moun sa yo fèt nan menm ane a (1925) ofri yon okazyon inik pou selebre yo, e kolektif Légendaires la byen pwofite sa.

Haïti
Haïti
Haïti

Soti nan Karayib la pou Rès Mond lan

Fèt ke komemorasyon sa a ap fèt nan Montréal, Kanada, se yon gwo senbòl enfliyans tou de atis sa yo sou dyaspora yo respekte. Se tou yon fason pou deklare ke mizik karayibeyen (tankou tout lòt mizik nan mond lan) se yon kreasyon rankont, e li gen pouvwa pou fòme pon inivèsèl ki ka konekte kilti karayibeyen yo ak rès mond lan.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon Piblisite pou Mizik Ayisyen

Montreal, konpare ak lòt vil nan mond lan, se yon gwo kwasè kote kilti yo rankontre. Se yon vil ki byen rezime rès mond lan. Si gen yon gwo kominote ayisyen ak kiben nan vil sa a, li sezi ke evènman sa a ap tou yon okazyon pou konpa a louvri pou lòt kominote, nan objektif pou konkeri kè yo.

Yon Okazyon pou Dekouvri Richè Palmarè De De Lejand

Nan okazyon komemorasyon sa a, li apwopriye pou raple eritaj imans sa yo ke de gwo pèsonalite mizikal sa yo kite dèyè yo. Tit rèn lan, tankou "Bemba Colorá", "Quien Será", "La Vida es un Carnaval", "Yo Viviré", ak de bò li, klasiks Coupé Cloué yo tankou "Coupé Cloué", "Yeye", "Map di", "Myan Myanm", "Fanm kolokent"... kontinye pote kè kontan jodi a epi enskri kontantman mizik pote nan tèt nou.

Selebrasyon sa a, ki ap fèt nan dat sa yo mansyone pi wo, gen yon siyifikasyon ekstraòdinè tou nan sans ke li bay tan lontan plas li. Se yon fason pou bay rezon a moun ki kwè se pa tan lontan sa nou ka pi byen konstwi lavni. Rèn Kiben an ak Wa Ayisyen an se egzanp klè nan ekselans karayibeyen. Leve yo, se rann omaj a peyi yo (paske yo make istwa peyi yo ak mizik yo) ak kilti orijin yo, pandan ke sa ouvè chemen pou enspire jèn jenerasyon jodi a swiv tras yo, pou byennèt milyon melomane atravè mond lan.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Vertières, Fort Mazi : Verite istorik ;

Si w gade mo vertière a nan yon diksyonè fransè, ou p ap jwenn li pou pè ke mond lan pa konnen kote sa a reprezante talon Achilles lame Ewopeyen an ki pi pwisan. Anplis de sa, yon sèl sa a te jis genyen siksè kanpay lès la. Istoryen fransè yo nan epòk la te efase kote jeyografik sa a nan rada listwa paske yo pa t vle rakonte istwa a jan li ye a nan sans esplike premye gwo imilyasyon lame ekspedisyonè franse a pa bann esklav ki te totalman inyorans nan atizay fè lagè, anpil mwens nan manyen zam yo. Sepandan, lagè analfabèt sa yo te mete lame Napoleon an, ki te pi pwisan nan epòk sa a, lè l sèvi avèk mwayen ki te genyen yo. Lame ekspedisyonè sa a, apre li te mete Ewòp ajenou, ta pral fè eksperyans premye dechoukay li pa esklav nan kote jeyografik sa a, ki sitiye nan depatman Nò Ayiti. Istwa komik, vil sa a pa sou lis mo fransè yo menm si yo bay enpòtans istorik li, li ta dwe nan kè istwa inivèsèl la, lwen pou l fini ak envensibilite lame ki pa venk la. Pou pa ofanse mèt blan yo, okenn lidè politik pa janm mande poukisa vertière pa parèt nan okenn diksyonè franse? Sepandan, yo selebre batay sa a ak gwo lapenn chak 18 novanm. Ala ipokrizi istorik pami dirijan nou yo! Apre Vertière anpil lòt kote istorik yo trangle pa istoryen yo nan lòd yo kache ekstrèm atwosite kolon franse yo sou esklav yo. Se nan kontèks trangle istorik sa a ke "Fort Mazi" pa mansyone nan liv listwa lekòl yo. Sa a sitiye nan Petit-Goave, 2yèm seksyon minisipal, lokalite Arnoux. Nou te rankontre mega fò sa a, pandan yon klinik mobil finanse antyèman pa Fondasyon Ernest Junior, yon fondasyon charitab ki travay nan sektè sosyal la, patikilyèman nan domèn atizay ak mizik Daprè rezidan yo, pi ansyen nan lokalite sa a, fò sa a kolon yo te bati sou omwen 20 kare latè. Se te yon gwo konplèks militè divize an konpatiman, avanpòs, chanm tòti, chanm pou trete kolon, yon gwo legliz Katolik, yon simityè. Sepandan, nou pa janm pale de fò sa a tèlman ke pwofesè listwa nan vil Petit-Goave inyore l. Sètènman, disparisyon an vle nan fò sa a anba rada a nan listwa antere atwosite yo, barbari yo, pinisyon ki pi iniman kolon yo sou esklav yo. Gade byen nan reyalite a, tout bagay sanble vre ke li se pi gwo fò ki te janm bati pandan peryòd kolonizasyon an. Anplis, li pwobableman sanble pi fò an relasyon ak enpòtans li. Sonje ke Vertière egziste sèlman nan liv listwa lekòl ayisyen yo alòske Fort Mazi pa parèt, pi piti nan diksyonè franse oswa liv istwa. Sa a eksplike poukisa fò sa a te yon kote sekrè kote kolon yo pratike krim ak atwosite ki te depase konpreyansyon moun. Èske se pa yon dezi klè nan istoryen yo kache sa ki fò sa a imans bati sou omwen 20 mozayik sou tè a te reyèlman? Dekouvri istwa Ayiti: Yon istwa kaptivan pou eksplore! : https://haitiwonderland.com/haiti/histoire/decouvrez-l-histoire-d-haiti--un-recit-fascinant-a-explorer/81

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon