contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di "DEMEN KA BÈL"
Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di  DEMEN KA BÈL
Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di DEMEN KA BÈL

Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di "DEMEN KA BÈL"

ACTIF ak JEUNES HAITI fòme plis pase 30 jèn fi nan antreprenarya nan Kafou nan kad pwojè "DEMEN KA BÈL" lan.

Òganizasyon "Action Communautaire de Transformation et d’Intégration Formelle" (ACTIF) ak asosiyasyon "Jeunesse Engagée pour l’Unité et l’Épanouissement d’Haïti" (JEUNES HAITI) reyalize 25 pou rive 29 mwa dawout ki sot pase a, 5 jounen fòmasyon sou tematik antreprenarya pou yon trantèn jèn fi ki gen ant 18 ak 30 lane nan Kafou. Fòmasyon sila a te fèt nan lokal "The Chritian Academy" ki chita kò l nan Mawotyè 75.

Aktivite sila a te òganize nan kad pwojè "Demen ka bèl" ke 2 òganizasyon yo ap mennen. Se yon pwojè k ap fè pwomosyon pou epanouyisman pèsonèl ak pwofesyonèl jèn fi ak jèn gason. Nan sans sa a, òganizasyon patnè yo konte òganize yon seri atelye fòmasyon sou divès tematik tankou atelye inisyasyon nan antreprenarya, elaborasyon ak jesyon pwojè kominotè, maketin dijital ak rekiperasyon pou tout rès ane a. Pwojè sila a sible komin Kafou ak zòn ki viwonnen l yo.

Gade tou


Lansman pwojè "Demen ka bèl la" se yon reyisit total kapital daprè òganizatè yo. Leblanc Blondy Wolf Gabynho, DG ai ACTIF la pa kache satisfaksyon l. Li di: "Nou totalman satifè de dewoulman fòmasyon sila a. Nou te trè kontan wè angouman patisipan, animatris ak animatè yo pandan 5 jounen sa yo. Se te yon veritab espas echanj sou lavi, sou yon demen miyò".

Pou klotire atelye a, òganizatè yo anonse yon konkou pwojè antrepriz. Gayan ap gen pou l resevwa yon prim senbolik 30 000 goud plis lòt akonpayman nan konsèy jiridik, kreyasyon sit wèb, maketin dijital, elt.

Bebeto Jean Jacques

Pataje
Konsènan otè a
Haïti Wonderland
Haïti Wonderland
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Ayiti: Premye wikenn Rara nan Petit-Goave

Kilti ayisyèn nan se yon vre trezò, tise nan kreyativite atis li yo, eritaj rich li yo ak divèsite ekspresyon kiltirèl li yo. Pami bèl bagay kiltirèl sa yo, rara a kanpe kòm yon vrè anblèm nasyonal, ki ini ayisyen atravè ritm kaptivan li yo ak tradisyon ki gen plizyè syèk. Pandan premye wikenn Rara a, sans sa a nan kilti ayisyen an te klere byen bèl, revele koezyon sosyal palpab. Malgre absans lapolis, trankilite te domine nan Petit-Goâve, ki te temwaye kapasite sitwayen yo pou yo reyini nan lapè ak konvivialité. Sepandan, atansyon medya yo te konsantre sitou sou premye plenn lan, kite yon sèten dezekilib nan kouvèti a nan fèstivite yo. Ratyèfè, twa fwa chanpyon, yon lòt fwa ankò kaptive lespri ak talan li ak metriz atistik, ofri yon spektak san parèy. Men, rival li a, Lambi gran dlo, pa t dwe depase, li te montre yon detèminasyon pou l fè konpetisyon pou premye plas. Evènman an te make tou pa ensidan malere, ki fè nou sonje ke malgre bote nan tradisyon, tansyon ka leve. Eklatman ant fanatik diferan gwoup te sal atmosfè a fèstivite, mete aksan sou bezwen an pou jesyon atansyon nan selebrasyon pou evite eksè sa yo. Nan kè konpetisyon mizik sa a, kote chak gwoup aspire rekonesans ak viktwa, yon foto konplèks rivalite ak alyans parèt. Chenn tamarin, byenke parèt nan dòmi nan premye moman yo, montre siy reveye, pare yo souke lòd la etabli. Dimanch aswè, Lambi gran dlo te onore memwa youn nan sipòtè fidèl li yo, alòske Grap Kenèp te sèn vyolans ant fanatik yo, raple frajilite koezyon sosyal la lè pasyon kouri sovaj. Nan toubouyon sa a nan emosyon ak konpetisyon, li enpòtan pou kenbe nan tèt ou ke se jounalis la ki dwe gade nan evènman yo, epi yo pa nan lòt fason alantou. Men ki jan nou fè premye klasman pou premye wikenn sa a: 1. Ratyèfè 2. Lambi grand dlo 3. Chenn tamaren Pi lwen pase rezilta yo, se prezèvasyon inite ak respè mityèl ki dwe rete nan kè selebrasyon sa yo, ki fè rara a non sèlman yon festival mizik, men sitou yon senbòl richès ak rezistans pèp ayisyen an.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon