contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Parlemant Fransèfòn Jèn: Yon Enstitisyon Kle pou Rankont Jèn Fransèfòn yo
Parlemant Fransèfòn Jèn: Yon Enstitisyon Kle pou Rankont Jèn Fransèfòn yo
Parlemant Fransèfòn Jèn: Yon Enstitisyon Kle pou Rankont Jèn Fransèfòn yo
  • Lang
  • 07 Fevriye 2025
  •     1

Parlemant Fransèfòn Jèn: Yon Enstitisyon Kle pou Rankont Jèn Fransèfòn yo

Parlemant Fransèfòn Jèn (PFJ) se yon antite nan Asanble Pèymanman Fransèfòn (APF), ki li menm se yon antite nan Òganizasyon Entènasyonal Lafransèfòn (OIF). Li te fonde an 1999 pandan Somè Moncton nan Kanada, parlemant sa a pou jèn fransèfòn reprezante yon veritab opòtinite pou kreye lyen ant jèn ki soti nan mond lan fransèfòn. Sa a se yon veritab espas pou deba ak pran pozisyon an favè jèn yo ki pèmèt jèn fransèfòn yo tande vwa yo e patisipe aktivman nan bati avni Lafransèfòn nan. Òganizasyon an reyini de fason sekwansyèl, e nan chak edisyon, jèn ki soti nan prèske tout orijin fransèfòn reyini pou diskite sou pwoblèm kontemporaen ki afekte jèn mondyal la, tankou: prekaryete, mank de lafwa nan demokrasi, ki karakteze pa yon gwo kantite jèn ki pa vote pandan eleksyon yo, mank de angajman sivik, lit kont inegalite, sijè ki gen rapò ak chanjman klimatik, menm enpak rezo sosyal yo sou jèn yo. Li enpòtan pou remake ke, byenke desizyon ki pran pandan rankont sa yo pa gen estati obligatwa, yo rete epi yo se zouti pwisan pou dekri volonte reyèl ak bezwen jèn yo nan espas fransèfòn nan, ak objektif pou fasilite aksyon dirijan yo.

Haïti
Haïti
Haïti

Inite Fransèfòn nan

Daprè sa youn nan de pòtpawòl PFJ la, Mesye Corentin Melchior, reprezantan Bèljik nan enstitisyon sa a, di, Parlemant Fransèfòn Jèn nan reyini chak de zan pou yon asanble jeneral ki rasanble jèn ki soti nan kat kwen mond lan fransèfòn. Pa egzanp, pandan 10yèm edisyon parlemant sa a an 2024, pa mwens pase 80 jèn ki soti nan plis pase 40 peyi oswa seksyon te patisipe nan deba yo e yo te devlope rezolisyon konkrè sou kesyon enpòtan. Sa a, malgre sa, pa reprezante mwatye nan manm OIF la, men li se toujou pi gwo rankont jèn fransèfòn nan pou ane sa a. Pami rezolisyon yo pran, daprè done Mesye Melchior ranmase, gen youn sou lit kont prekaryete jèn yo, regilasyon enflansè sou rezo sosyal yo, ankourajman angajman sivik jèn yo nan reyalite, ak pwomosyon lang franse atravè edikasyon ak kilti.

OIF, Yon Mond Global

OIF, ki gen kounye a 88 eta ak gouvènman atravè mond lan, se youn nan pi gwo òganizasyon entènasyonal yo, menm dezyèm nan kantite peyi manm apre ONU epi byen devan Commonwealth la. Pwomosyon lang franse a ak valè ki asosye avèk li pou ogmante enfliyans li atravè rès mond lan se toujou premye misyon li. Pandan ke objektif prensipal li se pwomouvwa lang ak kilti fransèfòn atravè mond lan, OIF angaje l tou nan devlopman dirab, demokrasi ak aksè nan edikasyon pou tout moun. Pou vizyon mondyal sa a ka vrèman enklizif, li enpòtan anpil pou gen yon relasyon plis sere ant OIF ak jèn fransèfòn, espesyalman ak sa yo ki sòti nan peyi ki nan gwo difikilte tankou Liban ak Ayiti, jan Mesye Melchior te konfime.

Haïti
Haïti
Haïti

Jèn Ayisyen ak Lafransèfòn

Nan rezo mondyal laj Lafransèfòn nan, Ayiti, malgre pozisyon li kòm yon poto fransèfòn nan Amerik, souvan rete marginalize nan diskisyon entènasyonal sou avni lang ak kilti franse. Men, èske Ayiti pa youn nan de pi gwo bastyon fransèfòn nan emisper li a, ansanm ak Kebèk? Epi si nou ajoute lefèt ke Ayiti se sèl peyi fransèfòn nan CARICOM (Mache Komen Kominote Karayib la), li klè ke enpòtans Ayiti nan mond fransèfòn nan pa ka neglije. Se poutèt sa, li esansyèl pou jèn ayisyen yo plis entegre nan diskisyon mondyal sou Lafransèfòn nan, epi youn nan fason ki pi efikas pou reyalize sa a se nan ranfòse lyen ki genyen ant Òganizasyon Entènasyonal Lafransèfòn nan (OIF) ak jèn ayisyen yo.

An reyalite, si OIF gen enterè nan rive nan tout branch li yo, konsidere lefèt ke Ayiti se yon branch vivan nan Lafransèfòn nan, jèn ayisyen yo genyen plis avantaj si yo valò itilize idantite fransèfòn yo. Epi lè Lafransèfòn nan pa bay ase valè Ayiti, se sèten li rate yon avantaj inestimab ke yon peyi ki gen yon popilasyon jèn tankou sa a te ka pote nan misyon nobil li ki se pwomouvwa lang franse a ak demokrasi. An rezime, nenpòt akò enpòtan ant PFJ ak jèn ayisyen yo ta dwe benefisye Lafransèfòn an antye.

An reyalite, jèn ayisyen an menm jan ak sa yo ki sòti nan lòt peyi nan Sid la, manm OIF yo, gen enterè pou aprann sou fonksyònman Lafransèfòn nan, epi PFJ a ta ka jwe yon wòl kle nan sa. Pou jèn ayisyen yo, konnen sou inisyativ tankou PFJ se yon opòtinite premyè pou fè vwa yo tande nan kominote mondyal la atravè kanal sa a. Men plis enpòtan, se yon espas kote jèn ayisyen yo ka fè echanj ak kamarad yo soti nan lòt peyi fransèfòn epi bati solisyon ansanm pou fè fas ak defi mondyal ki depase tout fwontyè.

Ranfose lyen ant Ayiti ak OIF la, e pa ekstansyon ant jèn ayisyen ak PFJ la, vin pi ijan pase tout tan. Aksè a enfòmasyon, sipò teknolojik, fòmasyon ak mobilite se tout zòn ki mande ijans pou asire ke jèn ayisyen yo ka patisipe nèt nan dyalòg entènasyonal sa yo.

Nan yon moman kote defi mondyal yo ap miltipliye, li esansyèl pou jèn yo reyini ansanm pou fè fas a yo kolektivman. Jèn fransèfòn yo, malgre divèsite yo, pataje pwoblèm komen: inegalite sosyal, prekaryete travay, chanjman klimatik, elatriye. Nan kontèks sa a, jèn ayisyen yo dwe mete tèt yo ansanm avèk kamarad yo soti nan lòt peyi pou yo gen yon enpak reyèl nan diskisyon ki pral fòmile avni Ayiti. Se konsa, Parlemant Fransèfòn Jèn nan se yon opòtinite inik pou jèn ayisyen yo ak jèn nan lòt peyi manm OIF yo pou fè vwa yo tande epi patisipe aktyèlman nan agrandi Lafransèfòn nan.

Nan ranfòse lyen ant Ayiti, Lafrik ak OIF atravè jèn li yo, OIF envesti nan avni li, nan ogmantasyon reyèl enfliyans li nan lavni, e sa ta pèmèt vwa jèn ayisyen yo fè plis bri sou sèn entènasyonal la.

An konklizyon, bon fonksyònman PFJ la ak opòtinite li ofri ta dwe yon priyorite pou kòporasyon gouvènans OIF yo paske li bay pèspektiv pou rankont ki ka fasilite inyon fòs jèn fransèfòn yo, asire yon pi bon avni ki pi ini ak ekitab pou jèn nan tout Lafransèfòn.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Corentin Melchior

Superbe article ! Très heureux d'avoir pu apporter ma pierre à l'édifice en tant que co porte-parole du Parlement Francophone des Jeunes. Plus que jamais, nous devons travailler de concert avec Haïti afin d'avoir une jeunesse francophone active et représentative !

07 Fevriye 2025 | 02:23:10 PM
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Jean-Jacques Dessalines, lidè revolisyon ayisyen an

Nan annal istwa Ayiti, yon zile ki sitiye nan Karayib la nan papòt Gòlf Meksik la e ki pataje ak Repiblik Dominikèn, Jean-Jacques Dessalines parèt tankou yon Phoenix nan sann opresyon. Li te fèt esklav 20 septanm 1758 lakay Henri Duclos, nan Cormier (Grande-Rivière-du-Nord), nan koloni franse Sendomeng, Desalin se te yon kreyòl orijin Afriken (Afwo-Karayib). pandan abolisyon an 1794 reyalize atravè revòlt esklav, aktyèlman te sèvi kòm yon ofisye nan lame franse a pandan Revolisyon fransè a. Nan epòk sa a, lide libète ak egalite te nan kè enkyetid abitan koloni yo. Dessalines te patisipe aktivman nan batay kont fòs Panyòl ak Britanik yo, ansanm ak franse yo, nan Santo Domingo. Lè Jean-Jacques Dessalines te monte nan rang Lyetnan Jeneral, te vire kont franse yo pandan ekspedisyon Leclerc la, ke Bonaparte te voye Sen Domeng pou retabli otorite kolonyal ak esklavaj pandan Revolisyon ayisyen an. Apre yo te kaptire ak depòtasyon Tousen Louvèti an Frans nan dat 7 jen 1802, Desalin te pran yon wòl prensipal nan kontinye batay pou endepandans la. Li te dirije anpil batay, tankou batay Crête-à-Pierrot nan mwa mas 1802, kote li te galvanize sòlda li yo ak deklarasyon popilè li yo: "Kite moun ki vle rete esklav fransè yo kite fò a, se pou moun ki, okontrè, Ki moun ki vle mouri tankou moun ki lib, mete liy bò kote m ’." Nan dat 1ye janvye 1804, Jean-Jacques Dessalines te reyalize objektif endepandans yo te espere depi lontan lè li te pwoklame Ayiti kòm yon nasyon souveren, li te vin tounen dezyèm peyi nan Amerik yo ki te pran endepandans nan men yon pouvwa kolonyal. Li te vin premye lidè nasyon ki fèk fòme a e yo te rele l Anperè sou non James I. Sepandan, rèy enperyalis li a te make pa politik otoritè ak brital, tankou masak anpil kolon blan ak redistribisyon tè bay peyizan ki te nan men jeneral lame endepandans yo. Anplis de sa, li te òganize lachas pou delenkan nan vil la pandan y ap mete ann aplikasyon politik agrè solid, paske yo konsidere ke yo reprezante yon menas pou estabilite nasyon an, aksyon kontwovèsyal sa yo te lakòz divizyon nan sosyete ayisyen an. Desalin te asasinen 17 oktòb 1806 apre yon konplo kèk nan jeneral li yo te òganize nan lame ayisyen an, lanmò li te make fen peryòd kout men enfliyan li sou pouvwa a. Malgre konfli ki te genyen sou metòd li yo, yo rekonèt li kòm prensipal achitèk endepandans Ayiti e yo te onore non l an 1903 lè yo te atribiye a im nasyonal ayisyen an, La Dessalinienne, ki konpoze pa Justin Lhérisson. Finalman, gwo vizyonè Jean Jacques Dessalines. rete yon figi anblèm nan listwa Ayiti, rekonèt pou wòl li nan batay pou endepandans ak fen esklavaj nan rejyon an.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon