contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Twa jèn lidè onore pou enpak sosyal yo pandan 11yèm edisyon PRIM POU CHANJMAN
Twa jèn lidè onore pou enpak sosyal yo pandan 11yèm edisyon PRIM POU CHANJMAN
Twa jèn lidè onore pou enpak sosyal yo pandan 11yèm edisyon PRIM POU CHANJMAN

Twa jèn lidè onore pou enpak sosyal yo pandan 11yèm edisyon PRIM POU CHANJMAN

Depi 2014, inisyativ “PRIM POU CHANJMAN” (PPC), Gwoup Konbit òkestre atravè Leaders of Tomorrow, onore jèn ayisyen ekstraòdinè ki fè aksyon remakab pou amelyore kominote yo. Okòmansman yo te rele "CITE SOLEIL PEACE PRIZE" e li te limite a sèlman jèn ki soti nan Site Solèy, pwogram sa a te elaji an 2023 pou l te genyen tout jèn nan peyi a ki gen yon enpak sosyal pozitif. Pou 11yèm edisyon li a, twa jèn lidè yo te rekonpanse pou devouman yo ak enfliyans sosyal yo nan kominote respektif yo.

Louino Robillard
Louino Robillard
Louino Robillard

Istwa ak Objektif PRIM POU CHANJMAN

An 2014, nan kè konfli renouvle ant "Haute" ak "Lower" Cité Soleil, Louino "Robi" Robillard, ko-fondatè Solèy Leve, te lanse pri Prim Solèy Leve. Inisyativ sa a te vize ankouraje ak rekonèt jèn lidè pwomèt ki, malgre defi yo, te mobilize pou pote chanjman pozitif. Prim lan gen twa objektif prensipal:

1. Asire ke jèn yo onore konprann ke moun rekonèt yo pou aksyon yo
2. Enspire lòt jèn yo pou yo swiv chemen ganyan yo.
3. Konbat stigmatizasyon Site Solèy la. Estereyotip jèn yo nan Site Solèy se ke yo se kriminèl oswa gangster, ke yo pa gen anpil pou kontribye nan sosyete a. Prim sa a se te yon fason pou mete aksan sou jèn ki defye estereyotip sa a epi mete aksan sou ke jèn yo nan Site Solèy gen kontribisyon pou yo fè non sèlman nan katye yo, men ann Ayiti an jeneral.

Gade tou

Kritè seleksyon yo

Chak ane, 4 a 5 jèn yo chwazi nan plizyè kandida selon kritè:

- Moun/òganizasyon an dwe viv oswa travay aktivman ann Ayiti.
- Moun/òganizasyon an dwe yon modèl pozitif pou lòt jèn yo.
- Travay moun/oganizasyon sa a dwe gen yon enpak pozitif nan kominote a.
- Travay moun/òganizasyon sa a dwe yon egzanp kolaborasyon ak patisipasyon, nan lespri konbit.
- Moun/òganizasyon an dwe resevwa asistans ekstèn, men aktivite yo onore yo dwe baze sitou sou resous ak byen lokal yo.
- Moun sa a pa ta dwe yon lidè deja "siksè" ki byen konnen pou travay yo. Li ta dwe yon lidè ke kèk moun konnen sou, men ki fè travay pozitif ke tout moun ta dwe konnen sou.
- Travay sa a dwe dire omwen de ane epi reflete valè lapè ak chanjman sosyal.
- Moun/òganizasyon an pa dwe patisipe aktivman nan kanpay politik.

Ganyan yo pou ane 2024 la

Ane sa a, twa jèn yo te distenge:

Roobens Louis
Roobens Louis
Roobens Louis

- Roobens Louis, Fondatè ANN KREYE

ANN KREYE se yon platfòm ki dedye a fòmasyon ak sipò pou kreyasyon ak jesyon biznis. Misyon yo se enspire ak fòme anpil jèn pou ede yo lanse pwojè ki gen konesans solid ak estrateji efikas. VIzyon yo se kontribye nan aparisyon plizyè milye konpayi ak startup ann Ayiti, ak objektif anbisye pou kreye omwen 1000 konpayi nan 10 ane.

Davidson Beaubrun
Davidson Beaubrun
Davidson Beaubrun

- Davidson Beaubrun, Manadjè Pwogram Baskètbòl pou Ankadre Lajenès

Baskètbòl pou Ankadre Lajenès (BAL) se yon òganizasyon san bi likratif ki sèvi ak baskètbòl kòm zouti edikasyon ak konsèy pou jèn ayisyen. Anplis baskètbòl, BAL ofri aktivite edikatif ak kiltirèl ki vize pou devlope totalman talan ak kapasite jèn yo. Pwogram nan fonksyone nan katye defavorize Sit Solèy ak Matisan nan Pòtoprens.

Junior Thermidor
Junior Thermidor
Junior Thermidor

- Junior Thermidor, Direktè Egzekitif IMPACT-E

IMPACT-E se yon òganizasyon sosyal ki fè kanpay pou enklizyon chak timoun ak jèn moun nan pwosesis devlopman lokal la, nan pwomosyon edikasyon ak sitwayènte aktif. Òganizasyon an espesyalize nan sipòte pwojè solidarite, edikasyon pou tout moun, ak devlopman lokal ak anviwònman an, konvenki ke devlopman depann otan sou sipò imen ak enfrastrikti.

Prim Pou Chanjman
Prim Pou Chanjman
Prim Pou Chanjman

Rekonesans ak sipò

Onore yo anjeneral resevwa yon plak prim nan yon seremoni piblik pou rekonèt kontribisyon yo. Malgre ke pa gen okenn pri lajan kach, pafwa moun ak òganizasyon jenere bay ganyan yo kado pratik (tankou zouti oswa bous detid pou klas angle) pou ede yo kontinye ak ranfòse travay yo. Rekonesans piblik ak sipò konkrè sa a vize ankouraje jèn lidè yo pèsevere nan efò yo pou amelyore kominote yo.

Yon enpak dirab

Louino Robillard, inisyatè PPC, kontan wè inisyativ sa a rekonèt plis pase yon douzèn jèn ki gen enpak nan kominote yo. Li espere ke prim sa a pral kontinye motive jèn yo patisipe nan amelyore anviwònman yo. Òganizatè yo kontan ak siksè pwogram nan epi ankouraje lòt jèn ayisyen patisipe.

Avèk PRIM POU CHANJMAN, espwa ak optimis briye atravè reyalizasyon jèn lidè sa yo, ki enspire tout yon jenerasyon pou kontribiye pozitivman nan sosyete ayisyen an.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval, yon jès Inivèsite Leta Ayiti, pou konsève memwa Pwofesè Dorval.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval la se yon inisyativ gwo entansite entelektyèl, ke Inivèsite Leta d Ayiti (UEH), pran atravè lidèchip rektora li a, an akò ak dirijan Fakilte Dwa ak Syans ekonomik (FDSE). Objektif prensipal inisyativ la se pou onore ak perpétuer memwa vanyan ak briyan Pwofesè Monferrier Dorval, ki te asasinen nan sikonstans twoub sa gen plis pase twazan. E nan objektif pou fè yon kontribisyon syantifik nan gwo deba ki ap travèse sosyete ayisyen an depi anviwon dizan sou bezwen chanje oswa ou pa, konstitisyon 29 mas 1987 la te amande 11 me 2011 la. eseye aplike li de preferans. Si li ta dwe chanje, si chanjman sa a ta dwe radikal, sinon kisa li ta dwe genyen an tèm de chanjman nan yon nouvo lwa paran pou yon pi bon òganizasyon enstitisyon an Ayiti. Se pwofesè Henri Marge ki prezide chèz la syantifikman. Dorléans, (aktyèl chèf AFPEC), epi li se vis-prezidan dwayen fakilte lwa ak syans ekonomik yo, Me Eugène Pierre Louis. Prezidan an pran fòm yon seri konferans ak deba (15 an total), ki dewoule nan lokal biwo pwoteksyon sitwayen OPC, sou non Mèkredi Prezidan Dorval Monferrier. Se nan sans sa a pou senkyèm edisyon Chair Wednesday (ki te dewoule mèkredi 9 oktòb 2024 la nan OPC, an prezans pwotèktè sitwayen an, Me Renan Hédouville), atansyon te plase sou edikasyon nan deba ki antoure. devlopman posib yon nouvo konstitisyon pou Ayiti. 5yèm rankont sa a te dewoule sou tèm: "Edikasyon, Ansèyman, Rechèch, Syans ak Teknoloji". Konferans la te modere pa twa gran nan kominote entelektyèl ayisyen an, ki gen ladan de pwofesè eminan nan UEH a, nan ka sa a, Pwofesè Odonel Pierre Louis, direktè akademik nan École Normale Supérieure (ENS); vis-rektè UEH a, Pwofesè Jacques Blaise. Entèvansyon yo te swiv pa direktè enstiti nasyonal fòmasyon pwofesyonèl (INFP) Mesye Dikel Delvariste.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon