contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Dekouvri orijin lang kreyòl ayisyen an
Dekouvri orijin lang kreyòl ayisyen an
Dekouvri orijin lang kreyòl ayisyen an
  • Kilti
  • 13 Desanm 2024
  •     2

Dekouvri orijin lang kreyòl ayisyen an

Lang kreyòl ayisyen, prèske 12 milyon moun pale, se pi plis pase yon senp mwayen kominikasyon. Li reprezante istwa, kilti ak idantite Ayiti. Men, ki kote lang inik sa a soti? Atik sa a eksplore orijin li, evolisyon li ak wòl santral li nan sosyete ayisyen an.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon Lang ki fèt nan Rezistans ak Rezilyans

Kreyòl ayisyen te fèt pandan 17yèm ak 18yèm syèk la, pandan peryòd kolonyal franse a nan Santo Domingo (jodi a Ayiti). Nan epòk sa a, yo te pran plizyè milyon Afriken nan peyi yo e yo te tounen esklav pou yo travay sou kann, kafe ak plantasyon indigo.

Esklav sa yo te soti nan divès pati nan Lafrik e yo te pale diferan lang, sa ki te fè kominikasyon ant yo difisil. Yo te oblije jwenn yon fason pou yo kominike non sèlman youn ak lòt, men tou ak kolon franse yo. Se poutèt sa, kreyòl ayisyen devlope kòm yon melanj de lang Afriken, dyalèk rejyonal franse ak, nan yon pi piti, tèm prete nan lòt lang Ewopeyen ak endijèn.

Se konsa, lang kreyòl la te fèt nan yon bezwen pou siviv ak rezistans, li te vin tounen yon senbòl inite pou esklav nan batay yo kont opresyon.

Enfliyans lang franse ak lang Afriken yo

Kreyòl ayisyen an gen rasin prensipal li an franse, ki te lang kolon yo. Sepandan, li entegre anpil eleman nan lang Afriken yo, patikilyèman an tèm de estrikti gramatikal, pwononsyasyon ak vokabilè.

- Fransè: Majorite mo nan kreyòl ayisyen soti nan franse, men pwononsyasyon yo ak òtograf yo adapte pou reflete son ak bezwen moun ki pale yo. Pa egzanp, mwen (je, moi) soti nan franse moi, ak li (he/she) soti nan li.
- Lang Afriken yo: Enfliyans Afriken an jwenn nan sentaks yo, ton ak sèten tèm espesifik, tankou vèvè (senbòl yo itilize nan vodou) oswa zantray (antray).
- Lòt enfliyans: Gen kèk mo ki soti nan lang panyòl, angle ak lang Ameriken natif natal, akòz echanj kiltirèl ak komèsyal nan rejyon Karayib la.

Fizyon inik sa a te bay nesans nan yon lang orijinal, ak pwòp gramè ak sistèm fonetik li yo.

Haïti
Haïti
Haïti

Wòl kreyòl la nan listwa ak kilti peyi d Ayiti

Apre lendepandans Ayiti an 1804, kreyòl te rete lang popilasyon an te pale sitou. Sepandan, franse te kontinye domine kòm lang ofisyèl ak lang elit la, ki te kreye yon divizyon lengwistik ak sosyal ki pèsiste jouk jounen jodi a.

Malgre sa, kreyòl ayisyen te toujou nan kè kilti ayisyen an. Se lang chante, istwa, pwovèb ak rituèl Vodou. Li reflete lespri ak kreyativite pèp ayisyen an, ki fè li posib pou konsève ak transmèt tradisyon oral ak istwa peyi a.

An 1987, Konstitisyon an Ayiti te rekonèt ofisyèlman kreyòl kòm yon lang nasyonal ak ko-ofisyèl ansanm ak fransè, ki make yon pwen vire nan devlopman li.

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!
Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Petit-Goave, Ayiti: Dekripte 3èm weekend rara a!

Li pi evidan ke nan Petit-Goave espas medya yo absòbe nan rivalite ant Ratyèfè, trip chanpyon ak lambi gran lambi dlo, yon ansyen chanpyon. Wikenn ki sot pase a te yon lòt fwa ankò prèv irréfutable tansyon medya yo sou de gwoup rival sa yo. Avèk yon aparans ki sanble ak kanaval, klib fanatik premye a abiye ak yon chemiz blan, jip kout zoranj-jòn, kravat koulè wouj violèt, bòt nwa; lòt la abiye ak yon chapo tradisyonèl, jersey jòn, pantalon wouj, soulye tenis wouj oswa jòn. Maryaj koulè sa a ak gou kanaval se ekspresyon divèsite kiltirèl jan La Fontaine te di nan liv li istwa ak istwa kout "divèsite se deviz mwen." Fòmil sa a ka byen adapte ak rara a. Si se vre nan Léogane maryaj koulè sa a egziste depi lontan. Se pa mwens vre ke sa te fèt nan Petit-Goave paske nou te oblije tann gwo retou Ratyèfè an 2018 pou wè klib fanatik rara yo abiye yon fason diferan chak nouvo wikenn. Samdi pase a, plis pase yon moun te espere yon nouvo fas a fas ant Lambi gran dlo ak Ratyèfè paske dènye a te pran lank nan direksyon 2èm plenn lan ak dènye a, nan direksyon sant vil la. Mwens pase nan nenpòt lòt sikonstans, duel sa a nan tèt la te evidan Si pou kèk kòmantè se te yon opòtinite favorab pou Lambi pran revanj li sou rival li a konpare ak wikenn anvan an paske li te fè pwofil la byenke li te gen avantaj la. li te de kont youn (Lambi,chenn tamarin vs Ratyèfè). Gwo avantaj sa a pa t travay an favè yo paske èdtan ki te pase yo te travay kont yo, kòm prèv yo te al dòmi pandan ratyèfè te rete pou yo jwe pou pi piti 30 lòt tou. Etonan, men se pa etonan pandan reyinyon an ke mwens pase youn te tann lontan, nan Acul la ki pa lwen legliz Sen Jean-Baptiste, lambi te deside pa jwe ankò. Sepandan, daprè koutim ak kostim rara a lè gen de gwoup, moun ki sispann jwe an premye, montre feblès ak rann tèt. Kidonk, lòt moun ki opoze a pa bon ak bon moralite pa gen lòt chwa pou fè menm jan an. Sa rive pou ennyèm fwa fòmasyon gwo pouvwa a (lambi grand dlo) pa t kapab pran revanj sou rival li a. Pou anpil jounalis kiltirèl ki te prezan pou temwen evènman sa a pa t gen lang nan pòch yo pou bay enpresyon yo sou pèfòmans mons Ratyèfè. Sa a se pou Brignol, yon kòmantè kiltirèl ki te mande si Ratyèfè te gen dyab la nan kò l ’pou moun ki pi enkredilite yo te nan santi yo nan lajwa. Nan dimanch aswè mons animasyon sa a yon lòt fwa ankò kite mak li nan atizay la nan konesans li yo. Se sa ki esplike prèske inanimite nan mitan jounalis kiltirèl Petit-Goâve pou bay gwoup sa a premye plas pou pèfòmans li ak disiplin mizik li. Kidonk, pou wikenn sa a dapre sèk jounalis kiltirèl Petit-Goave ak apwobasyon anpil lòt kòmantè kiltirèl. Nou gen klasifikasyon sa a: 1er Ratyèfè 2yèm Grap Kenèp 3yèm Orgueil de la jeunesse

Haïti
Haïti
Haïti

Kreyòl Jodi a: Yon Lang vivan ak dinamik

Jodi a, se tout popilasyon an Ayiti ki pale kreyòl ayisyen ak dyaspora ayisyen atravè lemond. Li kontinye evolye, anrichi ak nouvo ekspresyon ak adapte ak reyalite modèn.

Plizyè inisyativ vize ankouraje ak devlope kreyòl, sitou atravè:
- Edikasyon : Deplizanpli itilize pwogram lekol ak liv an kreyòl pou fasilite aprantisaj timoun yo.
- Medya yo : Radyo, televizyon ak rezo sosyal yo an kreyòl jwe yon wòl enpòtan nan difizyon li.
- Literati: Ekriven ayisyen pibliye zèv an kreyòl, kontribye nan enfliyans kiltirèl li.

Yo anseye kreyòl tou nan inivèsite aletranje epi yo etidye kòm egzanp yon lang kreyòl poukont li, ki ranfòse rekonesans li entènasyonal.

Yon senbòl idantite ayisyen

Kreyòl ayisyen pa sèlman yon lang; se yon poto idantite nasyonal. Li temwaye detèminasyon ak kreyativite ayisyen yo devan eprèv istwa yo.

Atravè kreyòl, Ayisyen afime fyète kiltirèl yo ak atachman yo ak rasin yo. Se yon lang ki ini, ki rakonte yon istwa lit ak triyonf, e ki kontinye pote nanm yon pèp.

Poukisa kreyòl la enpòtan anpil pou Ayisyen?

Kreyòl ayisyen an se pi plis pase yon zouti kominikasyon: se yon refleksyon istwa, kilti ak lespri pèp ayisyen an. Nesans li nan kondisyon ki pi difisil yo, evolisyon li nan yon senbòl fyète nasyonal ak wòl santral li nan lavi chak jou fè li yon lang eksepsyonèl ak presye.

Ann Ayiti ak aletranje, kreyòl la rete yon pon ant pase a ak tan kap vini an, inifye jenerasyon yo epi raple tout moun nan sans sa a sa vle di yo dwe ayisyen.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kervensky

Premye ak dezyèm rezolisyon sou alfabèt kreyòl la

10 Out 2025 | 08:47:26 PM
Jeanbertho Tilus

Mwwen se yon ayisen tout bon vle map mouriii pou hayti kpk bwa kale net a les.

23 Out 2025 | 05:46:54 AM
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Rankontre Edison Juste: Yon chantè eksepsyonèl

Pi lwen pase dezòd la, nan kè dezolasyon an, gen vwa ki rezone. Moun ki pote silans, ki dekri reyalite makab lavi chak jou a an mil moso, konsa yo defye mal pou bay lavi yon sans epi fè chak jou yon kote espwa koule tankou yon rivyè siwo myèl. Vwa Edison Juste a se youn nan yo: li chante espwa, lanmou, tout pandan l ap fè lwanj pou Bondye. Se nan Carrefour, sa gen 27 an, ke solèy jèn chantè a te leve nan yon fanmi kat timoun. Edison Juste se pi jèn nan. Ant diplomat, avoka ak antreprenè li ye a, chante rete pi gwo pasyon li pou jèn gason marye sa a. Tankou anpil chantè Ayisyen, Edison Juste te fè premye pa li byen bonè nan yon koral – Yahvé Shama – ansanm ak timoun menm laj avè l. Li ta pita vin lidè prensipal la la. Se ane 2010. Lè yo te mande l kisa l te fè pou premye vrè rankont li ak mizik, li te reponn: Se te an 2013 mwen te vrèman kòmanse chante. Se te pandan yon konpetisyon ke Styl Doz te òganize nan Legliz Evanjelik Gras la ~q, temwaye manm aktif gwoup YES la (Yon Enstriman Sen), ki eksprime rekonesans li tou anvè chantè Joseph Rhousteau, ki te enspire l epi antrene l pandan plizyè ane. Edison Juste distenge pa sèlman pou style li, men tou pou adaptabilite li. Kapasite li pou fè nòt yo vibre avèk yon franchiz k ap touche kè a sanble san limit. Sepandan, li gen preferans li yo: q~Pa gen yon sèl stil ki karakterize mwen. Mwen wè tèt mwen kòm yon likid: Mwen pran fòm veso a. Menm si Worship, Compass ak Jazz~q toujou ap boulvèse m, li konfye m. Jodi a, natif natal Carrefour la ka vante tèt li ak yon repètwa mizikal rich ak varye. Soti nan 2010 rive 2025, li te grandi nan matirite ak notoryete: senk konkou ranpòte, premye chante li anrejistre an 2018, rantre nan gwoup YES, patisipasyon li nan dezyèm albòm Se pou m beni a, yon kolaborasyon ak Amos César nan yon komedi mizikal, ak kontribisyon li nan albòm Anprent pa mèt Berwin Sydney. Pou li, vwayaj sa a deja yon gwo sous enspirasyon. Edison Juste pa janm fè san prezans Bondye, kit se nan pwosesis kreyatif la kit se pandan pèfòmans li sou sèn nan: “Sa ki enfliyanse m epi motive m plis se toujou prezans Elohim, ak anvi piblik la pou savoure epi antre nan apresyasyon travay mwen an,” li di.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon