contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Melchie Daëlle Dumornay, yon zetwal ayisyèn pami elit foutbòl mondyal la
Melchie Daëlle Dumornay, yon zetwal ayisyèn pami elit foutbòl mondyal la
Melchie Daëlle Dumornay, yon zetwal ayisyèn pami elit foutbòl mondyal la

Melchie Daëlle Dumornay, yon zetwal ayisyèn pami elit foutbòl mondyal la

Melchie Daëlle Dumornay se yon foutbolèz pwofesyonèl ayisyèn ki ap jwe nan premye divizyon chanpyona fanm franse a. Li fèt nan peyi Ayiti, nan yon vil mwayen ki rele Mirebalais, 17 out 2003. A sèlman 21 an, li vin tounen sèl pèsonalite ayisyèn tout kategori ak tout sèks konfonn ki jwenn nominasyon pami 30 kandida pou prestijye pri endividyèl Ballon d’Or ke magazin France Football bay chak ane.

An reyalite, jèn fanm 21 an sa a jwenn plas li nan lis Ballon d’Or 2025 lan, kote li ansanm ak pi gwo non foutbòl mondyal la, apre yon sezon ekstraòdinè. Sou plan pèsonèl, li make 24 gòl epi li bay 10 pas ki fè gòl nan 31 match sèlman. Sou plan kolektif, li rive jwe demi-final Lig Chanpyon fanm Ewopeyen an (epi li menm te eli pi bon jwè sezon 2024-2025 la) epi li ranpòte chanpyona Lafrans ak ekip li a, Lyon.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon talan ki konfime

Melchie Daëlle Dumornay kontinye pwouve ke li gen anpil potansyèl depi li te adolesan. Depi li te gen 15 an, li t ap fè gwo bagay ki te atire atansyon yon klèb tankou Stade de Reims, ki te suiv li jiskaske yo fè l siyen kontra a lè li te gen 18 an. Depi lè sa a, li pa janm sispann fè enpak epi mete Ayiti sou kat foutbòl mondyal la.

An 2022, magazin entènasyonal Goal te nonmen li pi gwo espwa nan foutbòl fanm lan atravè pri NxGn lan. Ane aprè sa, an 2023, li te eli pi bon jwè pa konfederasyon CONCACAF la.

Haïti
Haïti
Haïti

Yon batayè san parèy

Sa ki pi enpòtan pou konnen, se ke Melchie se yon sove. Kote li soti a, moun pa t konn panse ou ka rive vin foutbolèz. Pandan li ap briye jodi a, genyen dè milye lòt jèn fi tankou li ki ap sibi vyolans ak ensekirite ke gang ame mete sou peyi a, espesyalman nan Mirebalais, vil kote li fèt la.

Men li pa t janm konte sou chans. Li te bay tèt li nèt, kò ak nanm, pou devlope talan li. Yo dekri li tankou yon batayè natirèl. Y ap rakonte li te konn jwe foutbòl ak ti gason ki pi gran pase li. Li pa t gen okenn modèl pou l swiv, li te kraze baryè yo epi mete chimen pa li.

Jodi a, menm jan yo pale de "Pwojè Mbappé" an Frans, li mete "Pwojè Melchie" posib pa tout kote ann Ayiti, nan dyaspora ayisyèn lan, menm atravè lemond. Gras ak lafwa li ak pasyon li pou foutbòl, li sou wout pou l tounen yon gran zetwal mondyal ki ka enspire nenpòt jèn nenpòt kote sou latè.

Pataje
Konsènan otè a
Moise Francois
Moise Francois
Moise Francois

Editè jounalis, powèt ak apranti avoka.

Gade lòt atik Moise Francois
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Ayiti: Kanaval ak Rara: Pèspektiv sou kilti ak idantite ayisyen

Nan tradisyon nou an, kanaval reprezante yon aktivite kiltirèl esansyèl. Vreman vre, pou kenbe li ane sa a, Leta te tire nan trezò piblik la non sèlman yon gwo sòm, men tou yon gwo konsantrasyon nan fè respekte lalwa pou asire pwoteksyon ak sekirite moun ki kanaval nan zòn nan. Malgre anpil kritik ak enkyetid ke sèten medya te eksprime sou yon bò, apre yon lòt bò opozisyon demokratik la, alòske se vre ke nan Pòtoprens enkyetid sa yo te gen yon konsekans pa mwens enpòtan sou pwogrè fèt sa a. mwens vre ke sa te ka nan lòt vil pwovens yo, kòm prèv nan depatman sidès otorite yo pa t anrejistre anyen kòm yon eleman aksidan oswa ensidan pandan pwogrè kanaval la kontrèman ak Pòtoprens. Sètènman, pwoblèm sosyo/ekonomik yo de pli zan pli enkyete, poutan sa ki fè nou sa nou ye jodi a, yon pèp lib e endepandan se pa lòt ke eksepsyonèl nou. Sa a pwofondman eksprime karakteristik intrinsèque nou an relasyon ak moun. An reyalite, istorikman nou se yon pèp ki ri ak kriye, souri ak irite, danse ak frape sistèm nan, chante ak goumen tèlman byen ke "grenadya alaso sa ki mouri zafè ya yo" se chante ki pi anblèm nan esklav yo pou konkèt la. nan libète nou an. Nou pa gen entansyon fè reklamasyon ke moun ki eksprime dezakò yo ak kanaval la montre yon defisi istorik. Sepandan, nou kite nan lonbraj yon kesyon fondamantal: poukisa Leta okipe kanaval pandan rara a tankou yon timoun abandone? Rara a se pa sèlman yon senp tradisyon kiltirèl men, sitou, se eritaj vanyan sòlda nou yo ki te goumen avèk kouraj lame ekspedisyonè fransè a, ki pi pwisan nan epòk la.Alòske, mas kiltirèl sa a, li toujou majinalize pa otorite leta. . Yo mete aksan sou koyesyon sosyal se pwen mouri kanaval, yon lòt bò, se pwen fò rara a. Kòm prèv, Jedi Mouri a nan tradisyon Voudouesk nou an ki reprezante seremoni ouvèti pou bann rara yo, se temwayaj flagran koyesyon sosyal sa a. Epi, an reyalite, te gen sèk moun ki te pran direksyon divèjan pou yo asiste seremoni ouvèti bann rara yo. Pou seremoni ouvèti sa a atmosfè a te yon gou nan kanaval an tèm de koulè. Sou bò Croix Hilaire, pou tit chanpyon Ratyèfè plen fòs bann, koulè klib li a te trè divès, yon rad long nan jòn abriko, mov blan, Lè sa a, echap blan. An tèm de pèfòmans, gwoup sa a te konplètman pwouve konpetans li chanpyon gras a asenal li yo nan mizisyen ki pa t ’nan faz tès yo. Pou di verite a, yo te fè nòt yo ak presizyon chirijikal kòm yon doktè-chirijyen nan pwosedi chirijikal li. Senkronizasyon ki genyen ant mizisyen yo, enstriman yo ak Lè sa a, fanatik yo fòme yon antye ak amoninize parfe byen. Gwoup sa a non sèlman gen maji mo ak vèb, li sanble ke yo tou gen maji a frison menm fanatik yo ki pi ezite. Anplis, pèfòmans li pou Jedi mouri sa a se te yon defi pou rival li nan wikenn sa a nan limit ke pèfòmans yo te mwens bon. Sou bò senbòl limyè a, Grap Kenèp se te bèl bagay nan aswè Jedi mò yo. Klib li abiye an koulè ki apwopriye pou aswè a, echap koulè wouj violèt, jersey koulè wouj violèt, Lè sa a, blan "kolan". Nan yon fason senbolik, maryaj koulè sa a reprezante Baron nan Vodou ayisyen an. San okenn dout, se te pi bèl reprezantasyon senbolik aswè a. An tèm de pèfòmans, retounen soti nan simityè a nou te santi yon chalè trè fò nan rejwisans, ekspresyon, ak jwe pou yon pèfòmans konplètman ekilibre. An sa ki konsène Chenn Tamarin, li te deja 2 a.m. lè ekip nou an te rankontre l, se te yon pèfòmans mwens bon pase sa nou te abitye. Sou bò senbolik li kite yon bagay yo dwe vle. Nouvèl li se ke li te gen pwòp medya li. Petit-Goave/Kilti ak Sosyete

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon