contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

KSPGKS: Yon kanpay inovatif pou sansibilize jèn yo kont VIH/SIDA
KSPGKS: Yon kanpay inovatif pou sansibilize jèn yo kont VIH/SIDA
KSPGKS: Yon kanpay inovatif pou sansibilize jèn yo kont VIH/SIDA

KSPGKS: Yon kanpay inovatif pou sansibilize jèn yo kont VIH/SIDA

VIH/SIDA rete yon gwo menas pou sante piblik, sitou pami jèn yo ann Ayiti. Fè fas ak reyalite sa a, LEAD-ACADEMY, yon òganizasyon ki te fonde an Desanm 2020 pa Dwinny Belval, angaje nan pwojè “KANPAY SANSIBILIZASYON POU GOUMEN KONT HIV/AIDS” (“Kanpay Sensibilizasyon Konbat VIH/SIDA”). Inisyativ sa a, ki te lanse nan kad Jounen Mondyal VIH/SIDA, vize mobilize timoun lekòl Kafou yo epi ankouraje konpòtman responsab devan epidemi sa a.

LEAD-ACADEMY: Yon Misyon Dedye a Lidèchip ak Bon Gouvènans

LEAD-ACADEMY dedye a fòmasyon ak reveye entelektyèl jèn ayisyen yo, gide yo nan devlopman holistic pou transfòme yo an lidè responsab. Avèk yon vizyon devlopman dirab, òganizasyon sa a konsantre sou konsyantizasyon ak aksyon pou adrese gwo pwoblèm, tankou batay kont VIH/SIDA.

Gade tou

De gauche a droite - Dr Chery et Dr Bernadin
De gauche a droite - Dr Chery et Dr Bernadin
De gauche a droite - Dr Chery et Dr Bernadin

Pwojè KSPGKS: Objektif ak Estrikti

Inisyativ KSPGKS a te make pa de gwo aktivite: yon konferans lansman ak yon kanpay sansibilizasyon nan lekòl segondè Kafou.

A. Konferans lansman (1ye desanm 2024)
Konferans lan te fèt nan Sant Kiltirèl Minisipal Emmanuel Charlemagne e li te rasanble prèske 100 patisipan ki soti nan divès orijin. De oratè, Doktè Schaïdhen Chery ak Doktè Frantz Bernadin, te adrese respektivman pwogrè medikal ak wòl kominote yo nan batay kont stigma. Pami envite yo te gen reprezantan Meri Kafou ak pèsonalite lokal yo, akonpaye pa yon pèfòmans mizik atis Loupens Privert.

B. Kanpay Sensibilizasyon nan Lekòl yo (2-6 Desanm 2024)
Sesyon entèaktif yo te òganize pou elèv lekòl segondè yo. Dirije pa travayè sante ak ekspè, aktivite sa yo enkli diskisyon sou prevansyon, demonstrasyon sou itilizasyon kapòt ak grès machin, ansanm ak distribisyon bwochi edikatif. An total, plis pase 300 jèn yo te afekte.

Kontèks ak Enpòtans Kanpay la

Dapre Christian Mouala, direktè ONUSIDA, enfeksyon VIH/SIDA ap fè fas ak yon ogmantasyon enkyetan pami jèn ayisyen ki gen 15 a 24 an. Ogmantasyon sa a vin pi grav pa ogmantasyon aktivite gang ak yon mank de enfòmasyon egzak. Stigma pèsistan ak move enfòmasyon se gwo obstak pou prevansyon ak swen.

Fè fas ak defi sa yo, KSPGKS te fèt pou:
- Kase tabou ki antoure VIH/SIDA.
- Ankouraje konpòtman responsab.
- Edike jèn yo sou mwayen prevansyon ak aksè a swen.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval, yon jès Inivèsite Leta Ayiti, pou konsève memwa Pwofesè Dorval.
Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval, yon jès Inivèsite Leta Ayiti, pou konsève memwa Pwofesè Dorval.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval, yon jès Inivèsite Leta Ayiti, pou konsève memwa Pwofesè Dorval.

Chèz Dwa Konstitisyonèl Monferrier Dorval la se yon inisyativ gwo entansite entelektyèl, ke Inivèsite Leta d Ayiti (UEH), pran atravè lidèchip rektora li a, an akò ak dirijan Fakilte Dwa ak Syans ekonomik (FDSE). Objektif prensipal inisyativ la se pou onore ak perpétuer memwa vanyan ak briyan Pwofesè Monferrier Dorval, ki te asasinen nan sikonstans twoub sa gen plis pase twazan. E nan objektif pou fè yon kontribisyon syantifik nan gwo deba ki ap travèse sosyete ayisyen an depi anviwon dizan sou bezwen chanje oswa ou pa, konstitisyon 29 mas 1987 la te amande 11 me 2011 la. eseye aplike li de preferans. Si li ta dwe chanje, si chanjman sa a ta dwe radikal, sinon kisa li ta dwe genyen an tèm de chanjman nan yon nouvo lwa paran pou yon pi bon òganizasyon enstitisyon an Ayiti. Se pwofesè Henri Marge ki prezide chèz la syantifikman. Dorléans, (aktyèl chèf AFPEC), epi li se vis-prezidan dwayen fakilte lwa ak syans ekonomik yo, Me Eugène Pierre Louis. Prezidan an pran fòm yon seri konferans ak deba (15 an total), ki dewoule nan lokal biwo pwoteksyon sitwayen OPC, sou non Mèkredi Prezidan Dorval Monferrier. Se nan sans sa a pou senkyèm edisyon Chair Wednesday (ki te dewoule mèkredi 9 oktòb 2024 la nan OPC, an prezans pwotèktè sitwayen an, Me Renan Hédouville), atansyon te plase sou edikasyon nan deba ki antoure. devlopman posib yon nouvo konstitisyon pou Ayiti. 5yèm rankont sa a te dewoule sou tèm: "Edikasyon, Ansèyman, Rechèch, Syans ak Teknoloji". Konferans la te modere pa twa gran nan kominote entelektyèl ayisyen an, ki gen ladan de pwofesè eminan nan UEH a, nan ka sa a, Pwofesè Odonel Pierre Louis, direktè akademik nan École Normale Supérieure (ENS); vis-rektè UEH a, Pwofesè Jacques Blaise. Entèvansyon yo te swiv pa direktè enstiti nasyonal fòmasyon pwofesyonèl (INFP) Mesye Dikel Delvariste.

Rezilta kle ak enpak

- Konsekans dirèk: Plis pase 300 jèn timoun te sansibilize nan senk jou.
- Chanjman nan pwèstans: Yon pi bon konpreyansyon sou pwoblèm ki lye ak VIH/SIDA ak yon enterè ogmante nan tès depistaj.
- Ranfòse kolaborasyon: Patenarya etabli ak etablisman edikasyon ak òganizasyon lokal/entènasyonal.

Directeur General de la Mairie de Carrefour (M. Zavier Junior Degand)
Directeur General de la Mairie de Carrefour (M. Zavier Junior Degand)
Directeur General de la Mairie de Carrefour (M. Zavier Junior Degand)

Patnè ak sipò

Fini pwojè sa a te posib grasa sipò plizyè enstitisyon ak moun, tankou:
- Sant Kiltirèl Minisipal Emmanuel Charlemagne
- Meri Kafou
- FOSREF
- U-rapò UNICEF
- Divès établissements edikasyon
- Anbasadè pwojè yo
- Plizyè pwofesyonèl sante ak òganizasyon lokal yo.

Pespektiv

KSPGKS se yon egzanp pwisan sou fason inisyativ kominote a ka transfòme mantalite epi ankouraje konpòtman responsab. Nan mobilize jèn yo ak etabli patenarya estratejik, LEAD-ACADEMY demontre ke batay kont VIH/SIDA se yon priyorite esansyèl pou avni Ayiti.

Pou jwenn plis enfòmasyon oswa kolabore ak LEAD-ACADEMY, kontakte:
Dwinny Belval (Cef Executive Officer)
Imèl: dwinnyobelval@gmail.com
Telefòn: +509 4749-5132
Sit entènèt: https://leadacademyul.com

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Haïti : Boukanye

Nan peyizaj pitorèsk Okap, kanpe yon kote ki enkòpore sans nan atizay ak cuisine ayisyen an: Boukanye. Kay pirat sa a, ki te fonde an Jiyè 2016, te byen vit tounen yon bijou ki dwe wè nan mitan restoran zòn nan, atire vizitè ki soti atravè mond lan pou atmosfè Rustic li yo ak meni inovatè. Sitiye sou boulva a, Boukanye se pi plis pase jis yon restoran; li se yon eksperyans nan pwòp dwa li yo. Le pli vit ke ou mache nan pòt li yo, ou ap akeyi pa dekorasyon ki selebre atizana lokal yo ak istwa a nan pirat yo ki te yon fwa navige dlo sa yo. Mi dekore ak penti vibran ak eskilti demontre angajman lokal la nan atizay ayisyen an, kreye yon anbyans cho ak natif natal. Men, Boukanye pa kontante sedui ak estetik li; cuisine li se jis kòm kaptivan. Enspire pa gou lokal yo, restoran an ofri yon fizyon envante nan asyèt tradisyonèl ayisyen ak teknik gastronomik kontanporen. Kit pou manje maten, manje midi oswa dine, meni Boukanye a ofri yon varyete alèz nan asyèt sezon, akonpaye pa cocktèl ekskiz ki selebre engredyan lokal yo. Sa ki fè Boukanye apa tou se angajman li nan inovasyon. Lè yo lanse yon vwayaj vityèl aksesib atravè smartphone oswa kask reyalite vityèl, restoran an te pouse limit eksperyans gastronomik la. Gras a teknoloji immersion sa a, vizitè atravè mond lan kapab kounye a eksplore cham Boukanye lakay yo, plonje tèt yo nan atmosfè kaptivan li yo epi dekouvri plezi inik gastronomik li yo. https://haitiwonderland.com/haiti-virtual-reality-ht/bar--restaurant/haiti--boukanye--visite-virtuelle/7 Kit ou se yon rezidan Okap oswa yon vwayajè ki anvi pou eksperyans natif natal, Boukanye ofri yon èskapad inoubliyab nan kè kilti ayisyen an. Lè li konbine atizay, cuisine ak inovasyon, restoran sa a parfe enkòpore lespri pwosede ki vibwan e dinamik ann Ayiti, envite tout moun antre nan yon vwayaj sansoryèl san parèy.

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon