contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

1ye janvye an Ayiti: Selebrasyon Endepandans
1ye janvye an Ayiti: Selebrasyon Endepandans
1ye janvye an Ayiti: Selebrasyon Endepandans
  • Istwa
  • 17 Jen 2024
  •     1

1ye janvye an Ayiti: Selebrasyon Endepandans

1ye janvye se yon dat senbolik pou Ayiti, ki make non sèlman kòmansman nouvo ane a men sitou komemorasyon endepandans peyi a. An 1804, apre yon gwo batay kont dominasyon kolonyal franse, Ayiti te vin premye repiblik nwa endepandan nan mond lan. Jounen sa a selebre ak fyète ak ferveur atravè peyi a, konbine tradisyon, istwa ak kilti.

Haïti
Haïti
Haïti

Istwa Endepandans Ayiti

Istwa endepandans ayisyen an anrasinen nan yon seri revòlt ki te dirije pa esklav Afriken ak afranchi kont kolon fransè yo. Revolisyon ayisyen an, ki te kòmanse an 1791, se te yon mouvman konplèks ak vyolan, ki te make pa batay desizif ak kouraj nan figi iconik tankou Tousen Louvèti, Jean-Jacques Dessalines ak Henri Christophe. 1ye janvye 1804, Jean-Jacques Dessalines te pwoklame ofisyèlman endepandans Ayiti nan Gonayiv, konsa li te poze fondasyon yon nouvo nasyon lib.

Haïti
Haïti
Haïti

fèt 1ye janvye

Selebrasyon 1ye janvye ann Ayiti se yon konbinezon rit patriyotik ak tradisyon kiltirèl. Anjeneral jounen an kòmanse ak seremoni ofisyèl ak diskou patriyotik, souvan gouvènman ak ofisyèl lokal yo bay, ki raple enpòtans endepandans ak sakrifis yo te fè pou reyalize li.

Yon eleman santral nan selebrasyon sa a se "soup joumou", yon soup tradisyonèl ki fèt ak giraumon (yon varyete kalbas), legim, vyann ak pasta. Soup sa a se pa sèlman yon plat fèstivite, li trè senbolik. Anba rejim kolonyal la, esklav yo te entèdi konsome plat sa a, rezève pou mèt. Lè yo goute li nan Jou Endepandans lan, ayisyen yo reyafime libète ak diyite yo fèk jwenn.

Haïti
Haïti
Haïti

Evènman kiltirèl ak sosyal

Anplis de seremoni ofisyèl ak repa tradisyonèl yo, 1ye janvye se tou yon jou selebrasyon ki make pa divès evènman kiltirèl ak sosyal. Parad, konsè, dans popilè ak pyès teyat yo òganize nan plizyè rejyon nan peyi a, sa ki pèmèt Ayisyen selebre idantite kiltirèl yo epi ranfòse sans nasyonal yo.

Fèstivite yo tou se yon opòtinite pou jwenn ansanm ak fanmi ak zanmi. Lari yo ranpli ak mizik, ri ak kè kontan, kreye yon atmosfè cho ak zanmitay. Ayisyen pwofite jou sa a pou yo sonje istwa komen yo e pou yo gade avni ak espwa ak detèminasyon.

Jean-Jacques Dessalines, lidè revolisyon ayisyen an
Jean-Jacques Dessalines, lidè revolisyon ayisyen an

Jean-Jacques Dessalines, lidè revolisyon ayisyen an

Nan annal istwa Ayiti, yon zile ki sitiye nan Karayib la nan papòt Gòlf Meksik la e ki pataje ak Repiblik Dominikèn, Jean-Jacques Dessalines parèt tankou yon Phoenix nan sann opresyon. Li te fèt esklav 20 septanm 1758 lakay Henri Duclos, nan Cormier (Grande-Rivière-du-Nord), nan koloni franse Sendomeng, Desalin se te yon kreyòl orijin Afriken (Afwo-Karayib). pandan abolisyon an 1794 reyalize atravè revòlt esklav, aktyèlman te sèvi kòm yon ofisye nan lame franse a pandan Revolisyon fransè a. Nan epòk sa a, lide libète ak egalite te nan kè enkyetid abitan koloni yo. Dessalines te patisipe aktivman nan batay kont fòs Panyòl ak Britanik yo, ansanm ak franse yo, nan Santo Domingo. Lè Jean-Jacques Dessalines te monte nan rang Lyetnan Jeneral, te vire kont franse yo pandan ekspedisyon Leclerc la, ke Bonaparte te voye Sen Domeng pou retabli otorite kolonyal ak esklavaj pandan Revolisyon ayisyen an. Apre yo te kaptire ak depòtasyon Tousen Louvèti an Frans nan dat 7 jen 1802, Desalin te pran yon wòl prensipal nan kontinye batay pou endepandans la. Li te dirije anpil batay, tankou batay Crête-à-Pierrot nan mwa mas 1802, kote li te galvanize sòlda li yo ak deklarasyon popilè li yo: "Kite moun ki vle rete esklav fransè yo kite fò a, se pou moun ki, okontrè, Ki moun ki vle mouri tankou moun ki lib, mete liy bò kote m ’." Nan dat 1ye janvye 1804, Jean-Jacques Dessalines te reyalize objektif endepandans yo te espere depi lontan lè li te pwoklame Ayiti kòm yon nasyon souveren, li te vin tounen dezyèm peyi nan Amerik yo ki te pran endepandans nan men yon pouvwa kolonyal. Li te vin premye lidè nasyon ki fèk fòme a e yo te rele l Anperè sou non James I. Sepandan, rèy enperyalis li a te make pa politik otoritè ak brital, tankou masak anpil kolon blan ak redistribisyon tè bay peyizan ki te nan men jeneral lame endepandans yo. Anplis de sa, li te òganize lachas pou delenkan nan vil la pandan y ap mete ann aplikasyon politik agrè solid, paske yo konsidere ke yo reprezante yon menas pou estabilite nasyon an, aksyon kontwovèsyal sa yo te lakòz divizyon nan sosyete ayisyen an. Desalin te asasinen 17 oktòb 1806 apre yon konplo kèk nan jeneral li yo te òganize nan lame ayisyen an, lanmò li te make fen peryòd kout men enfliyan li sou pouvwa a. Malgre konfli ki te genyen sou metòd li yo, yo rekonèt li kòm prensipal achitèk endepandans Ayiti e yo te onore non l an 1903 lè yo te atribiye a im nasyonal ayisyen an, La Dessalinienne, ki konpoze pa Justin Lhérisson. Finalman, gwo vizyonè Jean Jacques Dessalines. rete yon figi anblèm nan listwa Ayiti, rekonèt pou wòl li nan batay pou endepandans ak fen esklavaj nan rejyon an.

Haïti
Haïti
Haïti

Touris ak Eritaj

Touris jwe yon wòl tou nan selebrasyon 1ye janvye Ayiti. Anpil touris, tou de lokal ak entènasyonal, vizite peyi a pou patisipe nan fèstivite yo. Sit istorik tankou Citadelle Laferrière, Palais Sans-Souci ak plaj yo nan kòt ayisyen an atire vizitè ki anvi dekouvri richès kiltirèl ak istorik Ayiti. Otèl, restoran ak ajans vwayaj òganize evènman espesyal pou touris yo, konsa kontribye nan ekonomi lokal la ak enfliyans entènasyonal peyi a.

1ye janvye ann Ayiti se pi plis pase jis yon dat nan kalandriye a. Se yon selebrasyon libète, rezistans ak idantite ayisyen. Atravè seremoni ofisyèl, tradisyon gastronomik ak evènman kiltirèl, Ayisyen rann omaj bay zansèt yo epi reyafime angajman yo anvè ideyal libète ak jistis. Jounen sa a se yon rapèl pwisan sou ki jan nou te rive ak yon ankourajman pou kontinye batay pou yon Ayiti pwospere ak ini.

Pataje
Konsènan otè a
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain
Appolon Guy Alain

Full Stack Developer, Créatif, expérimenté, passionné des nouvelles technologies et de l’art.

Gade lòt atik Appolon Guy Alain
Ash

Hola me gusta mucho lo que esta haciendo pero creo que hay muchisimo repetición de palabras avecez es un poco aburrido gracias .

22 Novanm 2024 | 10:03:17 AM
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Ajans web Ayiti: Appo-Graphic N°1 nan kreyasyon sit entènèt ak aplikasyon mobil

Depi lansman li an 2018, Appo-Graphic etabli tèt li kòm lidè enkontournabl nan domèn kreyasyon sit entènèt ak aplikasyon mobil ann Ayiti. Espesyalize nan yon pakèt sèvis, ajans lan kanpe deyò pou ekspètiz san parèy li yo ak angajman yo bay solisyon ki tayè pou kliyan li yo. Kit ou se yon konpayi kap devlope yon sit e-commerce, yon enstitisyon gouvènman an ki vle modènize sistèm intranet li, oswa menm yon moun ki vle kreye yon blog pèsonèl, Appo-Graphic la pou fè vizyon ou yon reyalite. Avèk anpil eksperyans ak metriz apwofondi nan teknoloji dènye kri, ekip Appo-Graphic gide kliyan li yo atravè chak etap nan pwosesis la, soti nan premye konsepsyon nan aplikasyon final la. Ki sa ki mete Appo-Graphic apa de konpetitè li yo se angajman li nan eksperyans itilizatè. Devlopè ajans lan se ekspè nan konsepsyon UI/UX, kreye sit ak aplikasyon ki kaptive vizitè yo epi enspire yo pran aksyon. Avèk plis pase yon santèn pwojè ki gen siksè nan senti yo, ki gen ladan sit intranet pou otèl, lekòl ak restoran, ekip Appo-Graphic la gen eksperyans ki gen anpil valè pou satisfè bezwen ki pi egzijan nan kliyan divès li yo. Anplis ekspètiz konsepsyon li yo, Appo-Graphic ekselan tou nan domèn referans natirèl (SEO). Sèvi ak teknik avanse SEO, ajans la asire ke kliyan li yo resevwa maksimòm vizibilite sou motè rechèch, ede jenere trafik ak ranfòse lavant yo. Men, angajman Appo-Graphic a pa sispann la. Kòm yon ajans kominikasyon konplè, li ofri tou kreyasyon idantite mak, jesyon medya sosyal ak sèvis devlopman estrateji dijital. Kit ou bezwen yon nouvo logo ki gen enpak oswa yon kanpay maketing dijital konplè, ekip Appo-Graphic la pare pou fè lide ou an rezilta byen mèb. Si w ap chèche pote pwojè entènèt ou a bay lavi, pa ezite kontakte Appo-Graphic jodi a. Avèk apwòch pèsonalize yo ak angajman yo nan ekselans, yo pare pou fè vizyon ou yon reyalite. Rele kounye a nan 36184317 pou diskite sou bezwen ou yo epi jwenn yon quote gratis. Epi pa bliye vizite sit entènèt yo www.appographic.com pou wè kèk nan travay enpresyonan yo. Ou bezwen pozisyone an premye nan rezilta rechèch pou domèn aktivite ou a? Li atik sa a: https://haitiwonderland.com/haiti/entreprise/agence-seo-haiti--experts-en-seo-referencement-naturel/85

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon