contact@haitiwonderland.com+509 36184317

Dekouvri

Panye

Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di "DEMEN KA BÈL"
Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di  DEMEN KA BÈL
Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di DEMEN KA BÈL

Kafou: ACTIF ak JEUNES HAITI mete vwa yo ansanm pou di "DEMEN KA BÈL"

ACTIF ak JEUNES HAITI fòme plis pase 30 jèn fi nan antreprenarya nan Kafou nan kad pwojè "DEMEN KA BÈL" lan.

Òganizasyon "Action Communautaire de Transformation et d’Intégration Formelle" (ACTIF) ak asosiyasyon "Jeunesse Engagée pour l’Unité et l’Épanouissement d’Haïti" (JEUNES HAITI) reyalize 25 pou rive 29 mwa dawout ki sot pase a, 5 jounen fòmasyon sou tematik antreprenarya pou yon trantèn jèn fi ki gen ant 18 ak 30 lane nan Kafou. Fòmasyon sila a te fèt nan lokal "The Chritian Academy" ki chita kò l nan Mawotyè 75.

Aktivite sila a te òganize nan kad pwojè "Demen ka bèl" ke 2 òganizasyon yo ap mennen. Se yon pwojè k ap fè pwomosyon pou epanouyisman pèsonèl ak pwofesyonèl jèn fi ak jèn gason. Nan sans sa a, òganizasyon patnè yo konte òganize yon seri atelye fòmasyon sou divès tematik tankou atelye inisyasyon nan antreprenarya, elaborasyon ak jesyon pwojè kominotè, maketin dijital ak rekiperasyon pou tout rès ane a. Pwojè sila a sible komin Kafou ak zòn ki viwonnen l yo.

Gade tou


Lansman pwojè "Demen ka bèl la" se yon reyisit total kapital daprè òganizatè yo. Leblanc Blondy Wolf Gabynho, DG ai ACTIF la pa kache satisfaksyon l. Li di: "Nou totalman satifè de dewoulman fòmasyon sila a. Nou te trè kontan wè angouman patisipan, animatris ak animatè yo pandan 5 jounen sa yo. Se te yon veritab espas echanj sou lavi, sou yon demen miyò".

Pou klotire atelye a, òganizatè yo anonse yon konkou pwojè antrepriz. Gayan ap gen pou l resevwa yon prim senbolik 30 000 goud plis lòt akonpayman nan konsèy jiridik, kreyasyon sit wèb, maketin dijital, elt.

Bebeto Jean Jacques

Pataje
Konsènan otè a
Haïti Wonderland
Haïti Wonderland
Kite yon kòmantè

Dènye piblikasyon yo

Newsletter

Abòne ak bilten nou an pou w rete enfòme de tout aktivite nou yo ak aktyalite sou Ayiti.

Guédés: Lè Ayiti selebre zansèt li yo ak koulè ak ferveur

Chak 1ye ak 2 Novanm, Ayiti vin vivan nan koulè nwa ak koulè wouj violèt pou selebre Guédés yo, espri yo venere nan relijyon Vodou a, senbòl yon lyen pwisan ant vivan ak mò. Fasinan, endommabl ak pwovokan, Guédés yo fòme yon fanmi vre nan panteon Vodou ayisyen an, kote yo respekte wòl yo kòm gid espirityèl moun ki mouri a nan apre lavi a. Ki te dirije pa figi anblèm tankou lejand Baron Samedi ak konpayon li Grann Brigitte, Guédés yo enkòpore paradoks yo nan lavi ak lanmò. Chak Baron gen yon pèsonalite inik: Baron Cimetière, Baron Kriminel, ak Baron La Croix se gadyen nanm ki moute desann sou fwontyè mond mò yo. Ansanm, yo fòme yon prezans pwisan ak yon ti jan pè, men pwofondman rasin nan kilti ayisyen an. Guédés pa tankou lòt espri vodou; yo demontre kouraj yo nan yon fason espektakilè. Abitye ak lanmò, yo pa pè anyen e yo pwovokan: yo manje vè, piman kri, ak rad pati sansib yo ak wonm ak pwav. Jès sa yo make endiferans yo an danje epi fè nou sonje ke yo te deja fè eksperyans lavi sou tè a. Se konsa, yo se psikoponp - èt sa yo ki mennen nanm yo nan moun ki mouri yo - ak aji kòm pon ant mond lan nan vivan yo ak sa yo ki nan mò yo. Gen kèk Guédés, tankou Guédé Nibo, mete rad nwa, koulè wouj violèt ak blan, yo chak ak karakteristik inik. Yo anpil e yo varye: Guédé Fouillé, Guédé Loraj, Papa Guédé, ak anpil lòt. Se espri sa yo ki, chak ane, raple Ayisyen enpòtans pou sonje moun ki mouri a epi onore yo. Kil Guedes yo pa sèlman relijye; li tou kiltirèl ak istorik. Dapre tradisyon, teritwa espirityèl yo, oswa "Fètomè" - surnome "Tè san chapo" - se yon kote nanm zansèt yo abite. Dapre istwa yo, orijin kil sa a tounen sou plato Abomey, ansyen kapital wayòm Dahomey, ann Afrik, kote lanmò ak lavi ansanm nan yon fòm senbyotik. Selebrasyon sa a ann Ayiti menm jwenn eko nan istwa ansyen. Women yo te onore mò yo tou ak "Fete Lemuria", ki te fèt nan mwa fevriye, pou anpeche lespri yo ak retabli lapè ant mond vivan yo ak mond moun ki mouri yo. Pou Ayisyen, onore Guédés yo vle di aksepte lanmò kòm yon pati nan lavi epi selebre lyen envizib ki ini nou ak moun ki kite nou yo. Se tou yon fason pou reziste, paske lavi, malgre defi li yo, dwe selebre nan tout konpleksite li ak pwofondè.

Dènye piblikasyon yo

Istwa

Istwa

Premye nasyon nwa ki te libere tèt li anba esklavaj ak pran endepandans nan men Lafrans an 1804 e ki te enfliyanse lòt mouvman liberasyon atravè mond lan, enspire lit pou libète ak egalite.

Bote natirèl

Bote natirèl

Ayiti beni ak peyizaj natirèl espektakilè, ki gen ladan plaj sab blan, mòn ak divèsite biyolojik rich.

Eritaj

Eritaj

Ayiti gen yon eritaj istorik rich, ki gen ladan sit tankou Sitadèl Laferrière ak Palè Sans-Souci, ki nan lis UNESCO Mondyal Eritaj.

Kilti

Kilti

Ayiti gen yon kilti rich ak divèsifye, enfliyanse pa eleman Afriken, Ewopeyen yo ak endijèn. Mizik, dans, atizay ak kizin ayisyen yo selebre atravè lemond.

  • +
    • Piblikasyon